Stuttgart je často domácimi nazývané aj mesto migrantov. Je to nielen počtom cudzincov, ktorí tu žijú(a podla výskumov ma toto mesto k cudzincom najpriateľskejší vzťah zo všetkých nemeckých miest) ale aj počtom ľudí, ktorí sa do Stuttgartu prisťahovali za prácou alebo štúdiom. Väčšina z nich to vidí na dočasné riešenie. Nepoznám veľa ľudí, ktorí sú z iných časti Nemecka a plánujú sa v Stuttgarte usadiť. Tieto plány majú hlavne ľudia z Bádenska, ktorí chodili do školy alebo pracovali v okruhu 20km od Stuttgartu. Veľmi veľa stuttgartskych dôchodcov žije z prenájmu väčších viliek alebo bytových domov práve študentom alebo pracujúcim. Keďže je voľných bytov alebo izieb malo a záujemcov veľa, môžu si prenajímatelia dovoliť prenajímať za vysoký nájom a neposkytovať takmer žiadne služby. Mnoho ľudí hľadá ubytovanie aj niekoľko mesiacov a to nie sú vôbec nároční.

Ja sama som naozaj nutne potrebovala ubytovanie a mala som na to 4 dni, takže šibeničný termín je slabé slovo. Je tu mnoho domov, ktorá nie sú plynofikované a napr. moja izba ani nemá namontované radiátory(kúri sa prenosným ohrievačom na elektrinu, ktorá je príliš drahá a tiež mi to nepríde zrovna ekologické), elektrické rozvody sú asi z 30tych rokov a plastové okna, ktoré ja považujem za bežný štandard, až také bežne nie sú. A hlavne sú tieto ohrievače málo výkonné. O tom sa presviedčam, odkedy začalo v Stuttgarte mrznúť a každý večer mi v mojej izbe pred spaním vychádza para z úst. Čakám už iba, kedy nájdem ráno zamrznutú vodu v šálke. A vraj je okolie Stuttgartu najteplejším miestom Nemecka. Mám pocit, že už aspoň trochu viem, ako sa cítia bezdomovci v zime vonku. Až na to, že sa si za to platím. Tomuto sa vážne povie studený odchov. Na vine je asi aj moja lenivosť, keď naozaj nemám náladu sa sťahovať niekam, kde by som platila buď  viac alebo by to bolo ďalej a bývala by som nie pri Stuttgarte, ale napr. pri Tübingene ( ako vidím problémy spojené so stavbou novej vlakovej stanice Stuttgart 21, tak myslím, že cesta vlakom do Stuttgartu budem ešte dlho sprevádzaná každodenným oznamom - "Ospravedlňujeme sa, naša koľaj je obsadená iným vlakom". A nenávidím sťahovanie, ako sa hovorí: je lepšie vyhorieť, ako sa sťahovať.

Môj domáci síce nie je dôchodca, ale má sa tiež dobre. Svoj 3 poschodový barák na pokraji rozpadu prenajíma a nemá núdzu o nájomníkov. Je veľmi usmievavý a príjemný a na všetko, o čo ho človek požiada odpovie, že sa to nedá alebo to nejde, ale s úsmevom na tvári. čo je celkom na prd, pretože sa ťažko potom hádať s človekom, ktorý je milý. Na každú vec, ktorá v byte chýba, ako stolička, sporák a podobne, mi vedel dať pádnu a absolútne nelogickú odpoveď, prečo to tam nemôže byť a myslím, že jeho cieľom bolo unudiť ma príbehmi, ako mu predošlí nájomníci všetko zničili. Po 5 mesiacoch mimochodom stále nemám lampu a stolicku. Ale trápne príbehy o ľuďoch, čo mu ničili zariadenie počúvam stále. Úprimne sa im ani nedivím.