Súmrak mužov

Myslím, že je to tu. Ak má v roku 2012 nastať koniec sveta už asi po 150x, tak sa Stredná Európa na to pripravuje posledných 10 rokov úplným úpadkom silnejšieho pohlavia. 

Koniec sveta používa svoju tajnú zbraň – mužov.  Súmrak mužskej role vidí človek dlhšie. Ale stále viac vidím vražednú kombináciu mamánka, ktorý nie je schopný alebo ochotný sa o seba starať sám a finančne a citovo vycicia všetkých naokolo začínajúc od svojich rodičov, cez partnerku až po svojho psa. Podotýkam, že "Mama ožeň ma" som nepozerala.

Ak 20 ročný muž povie, že sa ešte nechce viazať a chce si užiť, je to pochopiteľné. Aj u ženy.

Ak to povie 25 ročný muž (ak nevyrastal v kláštore) , zdvihnem obočie a porozmýšľam, čo robil posledné roky. Keď to povie muž po 30tke, mám chuť ho nakopať. A najlepšie to znie od dvoch typov mužov.

1)     Tí, ktorých nijaká nechce a nemajú si ani s kým užívať( a v duchu túžia sedieť doma na gauči a byť s niekým)

2)     Tí, ktorí boli vo vzťahu dlhú dobu a vychutnávali si full servis a aj keď mali možnosť ísť napr. niekam na akciu/výlet/dovolenku/ stanovačku radšej sedeli doma na zadku a hrali sa počítačové hry a ani ich partnerka nebola schopná ich vytiahnuť von párom volov. Táto skupina je hrozná aj v tom, že sú zákerní. Pohodlne žijú vo vzťahoch, ktoré im poskytujú pohodlie, ale zase žena neplní ich sny. Namiesto toho, aby sa snažili na vzťahu zapracovať a povedať, čo ich trápi, držia hubu a využívajú všetko, čo sa dá. Namiesto toho, aby na rovinu povedali, keď so ženou nechcú byť, ich zmes pohodlnosti a strachu, že zostanú sami im hovorí, aby ešte počkali a sľubovali žene niečo, čo nemajú nikdy v pláne splniť. Premrhajú niekoľko rokov jej života, aby ju potom opustili, keď príde nejaká iná. Medzi chlapmi si zakladajú na takmer rytierskych pojmoch ako férovosť, úprimnosť a podobne. K ženám sa ale chovajú 100x zákernejšie ako vedľajšia postava juhoamerickej telenovely a využívajú všetky spôsoby ako sa priblížiť vo vzťahu k nulovej zodpovednosti a spoľahlivosti, nedostať sa do konfliktu alebo obľúbenej situácie "aby nebola scéna". Ženám klamú od očí a dokážu vymyslieť neuveriteľné množstvo spôsobov, ako vytvoriť falošný dojem záujmu.

Muži v ČR a v SR sú unikátnym mixom macha a od mamy rozmaznaného jedinca. Kvôli ekonomickej situácii na Slovensku nie je 90% z nich schopných postarať sa samostatne o rodinu (často ani o seba). Žena teda pracovať musí. A radi  vyžadujú, aby žena pracovala a odvolávajú sa na rovnoprávnosť v zmysle ”ženy to chceli” . Na druhej strane im vadí, ak žena zarába viac ako muž ( a často je žena jediným nositeľom príjmov) pretože to ohrozuje ich  dávno stratenú mužnosť. Za to, že žena pracuje a pomáha im finančne, neobdrží žiaden ekvivalent. Mnoho žien by rado zostalo aspoň chvíľu doma a staralo sa o domácnosť a muž by pracoval. Ale zatiaľ je to tak, že muž aj žena robia a on doma robí prd a jej začína druhá šichta. A ak aj chlap niečo urobí, tak o tom rozpráva mesiac.

Nie sú ani galantní, starostliví a pomoc v domácnosti považujú za ženskú prácu (rovnako ako výmenu žiarovky alebo zavolanie opravára, pretože sú manuálne totálne ľaví a väčšinu vecí aj tak radšej nechajú na niekoho iného). Keďže nežijeme na statkoch, tak sa aj tá práca okolo domu alebo opravovanie nábytku minimalizovala. Ak nesiem ťažkú batožinu, nikdy sa nestalo, aby mi niekto pomohol napr. na stanici. Ak sa ju snažím vyložiť vo vlaku, pomôžu mi hlavne starší páni alebo ženy. Alebo niekto, koho vyslovene poprosím. Ak treba pomôcť, tak muži na stanici zásadne oslepnú alebo ohluchnú. Na to, že mi chlap zatvára dvere s prepáčením rovno do držky, som si už zvykla.

Dokážu neuveriteľne kvetnato nadávať pri pive ako je všetko drahé a že sa nedá zarobiť legálnou cestou, ale na to, aby si našli popri jobe ešte brigádu alebo vzali v prípade núdze menej kvalifikovanú prácu, akú bežne robia ženy (napr. upratovanie) sú príliš fajnový. A potom sú bez mihnutia oka schopní vyhodiť 1000e za doplnky na airsoft. Ak by žena priniesla kabelka za 1000e, ktorú by mala celý život a dala by sa predať aj neskôr, to by bolo hubovania, že je to blbosť.

A samozrejme, žena má pracovať, ale nemá zarábať príliš, má sa starať a má dobre vyzerať.  Muž dobre vyzerať nemusí, vlastne nemusí sa o seba starať vôbec. Možno na prvé alebo druhé rande, poprípade na prvý sex. Sprcha každý deň je len pre “buzerantov”, meniť si spoďáry alebo oblečenie každý deň je zbytočný luxus, prílišným praním sa oblečenie opotrebuje.

Riad sa umýva sám, záchod tiež a chladnička je samonapĺňacia a veci sa operú sami. Lebo doma to robila maminka, ktorá to buď od nich nechcela alebo ak to aj sami skúsili, tak im povedala, že sú neschopní a nech to radšej nechajú tak. Za väčšinu dnešných nesamostatných mužov môžu naše matky. Väčšina normálnych matiek nechce, aby ich dcéra skákala mužovi okolo zadku. Ak má však aj syna, vyžaduje od jeho priateľky to, čo by od dcéry nechcela. Ak mu nevarí alebo neperie, už je to zlá mrcha, ktorá ho využíva. Pritom robí pre sebavedomie a samostatnosť jej syna tú najlepšiu službu, ktorú ona spackala. 
Niečo podobné ako vtip od mojej kamarátky:

"Jéjej, Mařenko, dlouho jsem tě neviděla, jak se máš, co rodina?"
"Ále, celkem to jde, dcerka se vdala moc dobře. Ten její hodně vydělává, takže holka je doma, ráno nemusí vstávat, pak sedí u holiče, pak se sejde s kamarádkami na kafe a dortík, večer s mužem na večeři do restaurantu. No zkrátka super!"
"No a co syn?"
"No ten už neměl takové štěstí. Furt v práci. Vzal si mrchu, která se jen válí, vysedává u holiče, kafrá s kamarádkama po kavárnách a ani večeři mu neudělá, takže jí jen po hospodách..." 
Milé dámy, ak zistíte, že vášmu priateľovi kupuje spodnú bielizeň matka, tak utekajte kade ľahšie.

Muži žijúci u mamy sú celkovo mega atraktívni. Chodenie do mizernej práce a večerné húlenie a hranie sa PS3(na ktorú sa peniaze vždy nájdu, rovnako ako na plochú TV) je proste veľmi aktívne prežitý deň.  Samozrejme všetci vám budú argumentovať, že je blbosť platiť si v rovnakom meste podnájom, že sú to vyhodené peniaze a že keď si našetria, kúpia byt cashom.  Bohužiaľ to “dočasné” bývanie u rodičov je často až do smrti rodičov a zdedenia bytu. Ešte, že existuje možnosť študovať a pracovať  v inom meste ako v mieste svojho bydliska, pretože inak by bolo Slovensko plne bytov, kde by žili synovia spolu s rodičmi. Zaujímavé, že nevidím vôbec toľko žien, čo by vegetovali v detskej izbe u maminy a vyžierali ju s tým, že občas ju niekam odvezú alebo rodičom zaplatia 60e mesačne akože za energie.  Ženské buď bývajú samé alebo s priateľom a ten priateľ aj vďaka svojej priateľke nebýva ako idiot u rodičov. Čím dlhšie je chlap u rodičov, tým nižšia je jeho sebaúcta a úcta potencionálnej partnerky k nemu.

Keď poloplešatý 30tnik povie, že má panický strach so ženby, neviem či sa mám smiať alebo plakať. Problémom býva najmä to, že akosi nie je nikto, kto by tú svadbu chcel. Chlapi u nás žijú vo virtuálnom svete, kde to podľa nich funguje tak, že každá žena nad 18 rokov sa chce zúfalo vydať (cestovanie, štúdium alebo prace, kde môže niečo dosiahnuť, sú iba feministické kraviny) za vynikajúcu partiu z paneláku v ojazdenom aute. A páni sú presvedčení, že ich kredit je neuveriteľné vysoký. Takto pokrujú do 35 a potom zrazu zistia, že akosi nie sú žiadne voľné ženy na vydaj, pretože sú buď vydaté alebo v zahraničí, kde pracujú. Alebo si proste nemajú chuť uväzovať na krk lúzera s nezdravým vzťahom k svojej matke. A keď sa prestanú pozerať na ženy ako na chodiace vagíny, ktoré sú tu preto, aby ich uspokojovali, zrazu zistia, že tie ženy ich nielen že nepotrebujú alebo nechcú. Tie ženy si s nimi vedia iba užiť a isť ďalej a milí chlapi zrazu nechápu, ako to, že s nimi neplánuje budúcnosť a viac sa neozve, keď je taký skvelý. A potom zrazu nastane zlom a cítia, že im uteká čas. Zobudia sa v 40tke osamelí a začnú zúfalo naháňať mladé baby, pretože si chcú založiť rodinu. Urobia jej dieťa a ona ho po pár rokoch opustí a chlap zostane zatrpknutý a presvedčený, že ženám ide iba o peniaze, pretože je inak nepochopiteľné, aby niekto opustil takú hviezdu ako je on.
Nehovorím, že ženy sa nechcú vydávať. Chcú. Ale vtedy, ak majú istotu, že si nezavesia na krk prerastené decko alebo nevyrovnaného egocentrika, ktorý s ktorým budú mať viac práce, ako keby boli single.

Proste chlapi stoja niekde na rozcestí. Nechcú byť ani mužmi, ktorí vedia, čo chcú a ani partnermi, ktorí majú byť oporou. Všetky rozhodnutia odsúvajú na neurčito a dúfajú, že za nich rozhodnú ženy. Ak to ženy urobia, začnú im muži vyčítať, že im nedovolia robiť ich vlastné rozhodnutia.Zbožňujú slová a činy im naháňajú strach. Medzi kamarátmi hovoria vety ako:"chcel by som ju vziať na dovolenku, ale neviem, aká destinácia by sa jej páčila", "chcel by som ju požiadať o ruku, ale potrebujem nasporiť /vybrať/ prsteň" atď. Proste veci, ktoré sa dajú veľmi ľahko vyriešiť. Lenže to muž nechce. Ak by sa problém vyriešil, on by musel splniť, čo sľúbil. To by znamenalo niečo ako zodpovednosť a to slovo je v dnešnej dobe medzi väčšinou mužov nadávkou.