Celkový počet zobrazení stránky

štvrtok, 27. decembra 2012

Its over... Christmas

Tento rok neboli žiadne zapichnuté kosti, žiadne katastrofy. Ani rozprávky som nepozerala, lebo mi fakt lezú na nervy a úprimne, bez problémov si pozriem aj americké alebo anglické filmy, nič proti nim nemám a Láska nebeská je podľa mňa na Vianoce super. Nemám rada koláče a žiadne nejem a ako dezert mi slúži balenie Kinder čokolády. Zemiakový šalát mi nechutí, už 26. 12. som si urobila špagety s morskými plodmi. Ale aspoň boli u nás biele Vianoce aj keď bola tzv rozbiriť. A tento rok som počula Last Christmas s vtedy ešte vraj hetero Georgom Michaelom iba raz. Čítam knihy, ktoré som chcela čítať a aj také, ktoré nechcem, ale sú cool, aby som vyzerala intelektuálne a doplnila mozgové bunky, ktoré som stratila za celý rok pri práci, pretože regulérne osprostievam.

Moja mačka je naj frajer. Tomu poviem život.



A v nákupných centrách chodia ženy oblečené ako šlapky, hlavne matky s deťmi. Muži chodia do nákupného centra v teplákoch a vyzerajú, ako keby ich vytiahli zo smetiaka. Som zhrozená. Ja nemám žiadne zimné outfity, lebo nechodím von a ak idem, tak iba preto, aby som si dala rande v nejakej cool kaviarni. A obliekam sa ako bezdomovec, lebo mi je to jedno a všetky pekné veci mám v Nemecku.

Darček som si dala sama, idem do New Yorku za kamarátkou, ak všetko dobre pôjde a asi najlepšie je, že som dostala cash, takže som vykúpila Marks and Spencer a F&F (robte si srandu, ja Tesco handry žeriem - sukňa za 5,7€), pretože mi v Nemecku chýba. Alebo legíny za 10€, ktoré som hľadala už asi rok.





Najlepšie pyžamové nohavice s jeleňom a podprsenka, pretože kaloricky vyzývavé Angličanky majú veľkosti, ktoré potrebujem a M&S ich aspoň občas vozí sem. A čo poteší najviac, sú výpredajové ceny. Lebo nakupovať draho vie každý blbec, ale nakupovať dobre a lacno, to je umenie.






BTW rozlúskol sa HIMYM aspoň čo sa týka Barneyho a veľmi sa mi páčila táto pesnička




streda, 19. decembra 2012

Anna Karenina - film

Lev Nikolajevič Tolstoj


"There are as many loves as there are hearts."

"You can’t ask why about love"  

Zašla som si na nesmrteľnú klasiku, ktorú nikto z nás nečítal do konca a myslím, že by sme mali.  Anna Karenina od Lva Nikolajeviča Tolstoja vo veľmi modernom prevedení od Joea Wrighta. Každá, ktorá nie je z kameňa, pozná jeho sfilmovanie Pokánia a Pýchy a Predsudku. V oboch hrala Keira Knightley a aj v Anne si strihla kostýmovú rolu, ktorá jej veľmi sedí.

Je to pompézne, teatrálna - tragická melodráma ako má byť.

Čo je na filme najkrajšie, je jednoznačne vizuálne prevedenie. Už dlho som nevidela nič tak inovatívne. Každá scéna je ako divadelné javisko(perfektná je scéna závodu s koňmi), je to dynamické a úchvatné, stále sa mení a niekedy neviete rozlíšiť, či sa jedná o súčasť filmu alebo o divadelné predstavenie, pretože veľká časť filmu sa odohráva v divadle a opere, proste miestach, kde sa stretávala smotánka cárskeho Ruska, do ktorej Anna až do škandálu, ktorý spôsobila, patrila. Doslova tu platí, že svet je javisko.
Kostýmy sú úžasné a scéna na plese vás vtiahne do deja. A hudba od Levina tomu dodá správne tragický šmrnc.
Niektoré scény sú tak výborne symbolické, že nie je potreba žiadne dialógy, aby človek pochopil o čo ide - scéne v opere alebo v prvej časti filmu, keď sa Vronski a Karenina letmo dotknú a táto scéna sa pretne so scénou vlaku - kto uvidí, pochopí.

Ak máte radi Moulin Rouge, tak neváhajte, nie je to žiaden doják, ale je lepšie ísť na to s kamarátkou ako s priateľom.

V poslednej časti filmu mi niekedy Anna pripadala dosť hysterická, ale na to by človek musel mať prečítanú knihu, kde sú opísané jej duševné pochody. To sa zase nedalo vtesnať do filmu, je jasné, že taký epos sa nedá urobiť na celú noc. Ale ku koncu mi jej bolo fakt ľúto a myslím, že je veľmi dobre ukázané vo filme, že ostrakizácia je horšia ako fyzický trest.

Nechcem robiť spoiler alert, takže nepoviem koniec. Jude Law je skvelý a nehrá žiadneho fešáka.  Toho hrá  pre mňa neznámy Aaron Taylor-Johnson v roli Vronského. Vizuálne mi sympatický nie je, ale svoju rolu zvládol výborne. Aj keď je dosť umelý, ale zase lepšie ako by to mal hrať Pattison, ktorý bol tiež adeptom.

Karenina si ako manželka chladného politika, v manželstve nešťastná, začne aféru s bohatým dôstojníkom. Ten jej (na rozdiel od napr. Bel Ami) lásku opätuje a tým pádom nastáva škandál v Petrohrade a Moskve (Moskva bola v tom čase pokladaná za provičnú dieru). Annou okolie opovrhuje (ako sa dozviete v opere - Anna nie je kriminálnik, ale porušila pravidlá a musí byť potrestaná), stráca sociálne kontakty a keďže v tom čase patrilo dieťa automaticky otcovi, nesmie sa stretávať so svojím synom. Otehotnie a pri ťažkom pôrode takmer zomrie. Aby manžel uchránil rodinu od škandálu, ujíma sa jej dieťaťa.

Inak úprimne, manžel je dosť tolerantný a celkom sympaťák na vtedajšie pomery.

To, čo bolo tolerované mužom, nebolo tolerované ženám.

Anna je presvedčená, že pretože sa Vronski kvôli nej všetkého vzdal, začne jej vyčítať ich spoločenské izoláciu. Začína byť paranoidná, závislá na morfiu a chorobne žiarlivá. Vronski sa jej výhyba, čo ju iba utvrdí v tom, že ju nemiluje. 

Vo filme je niekoľko dejových línií ako napr. Jekaterina a Konstantin alebo Dolly a Stepan, ale dĺžka filmu a obsiahlosť knihy nedovoľujú vykresliť všetko. 

Film je dobré vnímať v kontexte doby, v ktorej bola napísaná kniha. Dôležitým motívom je vlak a železnica. V období písania knihy nastával v Rusku technický pokrok aj vďaka železnici, ktorá skracovala vzdialenosti v tejto obrovskej krajine a Tolstoj ňou bol fascinovaný.

















sobota, 15. decembra 2012

Cupcake story

Tento týždeň som oslávila narodeniny. A ešte stále som relatívne mladá a mám dobrú genetiku, pretože mi všetci tipujú asi o 3 roky menej ako mám a preto sa pri tých tipoch musím trápne červenať, ale to mi ide celkom dobre, pretože sa mi veľmi prekrvujú líca a stačí, keď sa rýchlejšie pohnem a vyzerám ako Marfa z Mrazíka. Ešte sa samozrejme musím smiať pri rádoby vtipoch kolegov, že lepšie to už nebude, už nebudem mladšia a bla bla. Narodeniny som oslávila divokou párty v ktorej figurovalo skartovanie starých dokumentov a dorábanie nedokončených vecí za celý polrok. Bolo to skoro také uletené ako konferencia, kde sa má šéf začal v strede prednášky pri ktorej som hýbala powerpoint slidami pýtať, prečo je na nejakém letáku, ktorý som ani nevidela, nefunkčný QR code a že to by sa nemalo stávať. Mala som 100 chutí zapichnúť mu presenter do oka a napchať mu ten leták do úst, ale prešla som to decentným ignorovaním a popri tom som ho prebodla pohľadom studeným ako žemla v big macu stojacim 10 min na pulte.

Inak skutočná vianočná párty bola vo výskumnom ústave, kde sme počúvali prednášku o organe a potom na organ v miestnosti veľkej zhruba ako moja internátna kúpeľna hral 7 songov, ktoré zneli úplne rovnako. How low can you go?

Som si zablahoželala a sama som si kúpila darčeky. Asi mám muffin fázu, pretože som zistila, že mám nejakú cupcake a muffin veci (btw ani neviem aký je medzi tým rozdiel).

Rozkošnú dózu na neviem čo, ktorú používam na šminky, ktoré nepoužívam:-)


A odkedy som bola raz na obede v reštaurácii, ktorá je ako z 50tych rokov v USA, tak som totálne ujíždela na ich dávkovači na mydlo a dnes sa mi ho konečne podarilo nájsť. Voila - tu je. Originál:

www.flamingstar.eu

A tu je môôôôôôj. Absolútne sa mi nehodí do mojej neladiacej kúpeľne ale WTF. Je rozkošnýýýýýý. A myslím, že si doprajem lístok na koncert Parov Stelar.
NO tak na takéto kok... míňam peniaze. Fakt by som si mala nájsť hobby.




No to je zatiaľ maximu, čo sa deje. Šéfka vypadne na budúci týždeň, takže vtedy budem max. neefektívna a v piatok letím domovvvvvvv. A vôbec neviem, čo to do nej vošlo, ale prihlásila ma na firemný beh na 7km!!!! Mňa, čo umiera pri behu na záchod.

Kúpim si ešte mačkažáky ako toto


zdroj: http://www.rockabilly-rules.com





zdroj: http://www.allthingscupcake.com





sobota, 8. decembra 2012

Vianoce

Blížia sa nám Vianoce a okrem toho, že na fashion blogíškoch nie je nič iné iba nejaká mascara od Diega, informácie o tom, že je vonku zima(to sa stáva v decembri) a tipy na DYI darčeky, ktoré by som nedala ani našej sekretárke, ma potešil tento krásny článok od Triss.

Každý má svoje tradície, my napr. hádžeme do kútov orechy, ktoré potom cez rok vždy nájde naša mačka a vykotúľa ich niekde do stredu obývačky, aby o ne niekto zakopol.  Stále počúvame koledy, myslím, že je to nejaké zlacnené CD z Tesca, kde spievajú deti anjelskými hlasmi. Ale každopádne lepšie, ako keď som ja ako malá musela hrať na flautu.

Odkedy máme mačku, nič lesklé sa na stromček nevešia na spodné konáre. Bola fascinovaná svojím odrazom vo vianočných guliach. Odkedy mám neter, všetko lesklé a čokoládové sa vešia na tú stranu stromčeka, kde nevidí a nedočiahne. Ale je to iba otázka času, kedy na to príde.

Ak nie je baliaci papier príliš roztrhaný, vyrovnáme ho a odložíme na ďalší rok. Efektivita zdrojov, západ by sa od nás mohol učiť.

Som hrdá na náš umelý stromček, ktorý pred 30timi rokmi vyrobili družstvo zdravotne postihnutých a aj keď so stúpajúcim vekom stromu klesá počet úchytiek na konárikoch (soudruzi z NDR nekde udelali chybu), ešte stále sa dá vzhľad pripomínajúci tatranské smreky po orkáne zakryť množstvom lesklých reťazí a alobalu.

Dekorácia nie sú moja silná stránka, viem, že na lustri v mojej izbe viseli snehuliaci dva roky v kuse.
Nepozeráme popolušku, niekedy beží ako podmaz, ale úprimne, ja už niektoré scény nemôžem ani vidieť. V podstate nepozerám ani nič. Pozerám Love actually a Pelíšky. Po večeri upraceme, sadnem za komp a kecám s kamošmi, či to všetko prežili ok a aké srandy dostali. Aj keď som stále viac za to, aby sa dával cash alebo poukážky, pretože po Vianociach sú najlepšie zľavy.

Najlepšie darčeky sú ale tie, ktoré prekvapia ako napr. od mojej babky, kde dostávam veci do "výbavy" (ktorá z vás nedostala nevhodné obrusy, obliečky alebo handry na utieranie riadu, ktoré nikdy nepoužila, nech zdvihne ruku). Sú to práve veci ako utierky, kde sú na originál zažltnutom obale cenovky v československých korunách. A polyester bol vtedy ešte polyester, lebo za 20 rokov sa mole toho ani nedotkli.

Kapra nejem, príde mi hnusný. Ja jedlo rada jem a nie pitvám a okrem toho, výjazd na pohotovosť kvôli zaseknutej kosti máme už za sebou. A opakovaný vtip nie je vtipný. A keďže mám po svojej mamine tik z toho, dávať si niečo lepkavé a mastné na prsty, úspešne sa vyhýbam obaľovaniu tejto blatovej ryby.

Vianoce sa blížia, pretože v obchoďákoch hrá Wham a Last Christmas, v rádiách (Rádio Slovensko 3) bežia relácie ako Pohanské zvyky našich predkov a ich odkaz pre súčasnosť a tie kurvy nemecké mi nezlacnili mikulášske čokolády, lebo ich chcú predať do Vianoc.

sobota, 24. novembra 2012

New In - Retro

Bolo načase si mierne obnoviť šatník. Teraz je podľa mňa v obchodoch celkom zaujímavá móda napr. v Pimkie alebo Zare. Čierny rockový štýl s vybíjanými cvokmi, leskými vzormi a trblietkami ako napr. lebky, sa mi veľmi páčia a v kombinácii s koženými legínami vyzerajú vždy skvelo. A rozhodla som sa viac sústrediť na doplnky. Kúpila som si rozkošné čipkové rukavičky a pripadám si ako dámička z 20tych rokov.



A deal dňa - rozkošné psaníčko za 5€, ktoré sa nehodí k ničomu ale práve je to color blocking a budem vyzerať cool s hocičím. Je mimochodom chlpaté, takže strašne out.
Čím ste sa potešili vy? Čo by ste odporučili?



Boy - little numbers


štvrtok, 8. novembra 2012

Bourjois - Micellar Cleansing Water

V Holandsku ma okrem free spiritu potešila aj iná vec, ktorú v Stuttgarte  nemám a to kozmetika Bourjois.
Určite ste si všimli, že tu často postujem hommage na Bourjois, z nejakého dôvodu som z tejto kozmetiky hotová a aj ked sa občas pošmykne, som ochotná jej to odpustiť.
V drogérii Etos v Amsterdame som si kúpila maxi balenie micelárnej vody - Micellar Cleansing Water (za asi 3€), pretože moja bio odličovacia voda je totálne na prd a úprimne nezvládam ju ani domíňať.
Kúpila som si viac vecí od Bourjois, recenzie prídu postupne.

1) Ja som hotová z obalu, proste tá guľôčka hore, ktorá je typická pre všetky ich výrobky mi pripravuje stavy podobné tomu, ked zjem dobré sushi.
2) Vonia jemne a zrejme mi tú decentnú vôňu evokuje lekno, ktoré má obsahovať
3) Podla mňa odličuje božsky - zvládla hned prvý deň ultimatívny test. Odlíčila ma po hallowenskej party, kde som bola namaľovaná farbami na tvár a nie klasickou dekoratívnou kozmetikou a všetko išlo hladko.
4) Micelárka nie je vôbec mastná a príjemne tekutá
Proste je veľmi jemná, príjemná ale zároveň dostatočne silná a kvalitná. Pomer cena výkon je super.

Aké máte skúsenosti vy? V porovnaní s micelárkou Ziaja nechtík je toto omnoho vyššia kvalita(aj cena)




zdroj: parfemy-kosmetika-doplnky.cz

pondelok, 5. novembra 2012

Amsterdam - Výlet na priehradu na rieke Amstel

Áno. Už som späť. Snažím sa nabudiť dojem, že som nenahraditeľná, tak mi ho neberte. Chvalabohu sú v Bádensku veľmi veriaci a dali nám štátny sviatok, ktorý som spojila s odbúraním nadčasov, ktoré by mi vystačili ešte na najdlhší film od Andyho Warhola a išla som za kamarátmi (áno, o vás hovorím) do Amsterdamu. Odtiaľ názov - prvá zmienka je o osade a priehrade na rieke Amstel - toľko som sa dozvedela z ampliónu na výletnej lodičke. To aj tak stačilo, v zhustenej podobe som si pozrela asi jednu desatinu z vodných kanálov a neboli ma z toho nohy tak, že by som si ich chcela odrezať a uložiť do vane. Anyway - coolové mesto. Na hlaváku mi udrela do nosu vôňa gandže (zase nie moc veľký rozdiel od Prahy).

Krátke dojmy:

1) veľa sa jazdí električkami, ktoré sú super až na jednu vec a to sú lístky. Mierna prezamestnanosť, keďže v každej je kabínka s extra zamestnancom, ktorý predáva lístky (2,7€ stojí jedna jazda, ak by vás to zaujímalo - oplatí sa na viac dní - lístok na 48 hodín je za 12€). A nezabudnite kartu priložiť na čítačku keď nastupujete a aj keď vystupujete, inak to strhne viac peňazí. A nastupuje sa iba vpredu a vzadu a teda sa tam tvoria dosť šóry a majú meškania. A ak chcete vystúpiť, zvonte ako diví. Nám sa stalo, že na nás zabudol (teda to sa stalo častejšie) a previezli sme sa celkom ďaleko a hlavne im to bolo úplne šumák. Kamaráti mi vysvetlili, že ten pán v kabínke je tam aj preto, aby skontroloval, či si všetci označili. Neoznačovanie si je vraj veľké hobby ľudí s migračným pozadím - pôvodom a nie zadkom (preklad z nemčiny) -
 napr. Surinam:-)












2) v Amstri je veľa mačiek, ktoré sú extrémne obézne a prítulné
3) v red light district majú niektoré prostitútky neoholené nohy, ale nechcela som to sledovať tak detailne, lebo v okienkach jedli a pripadalo mi neslušné rušiť ich pri obede.
4) Amsterdam nemá výrazné stavby alebo mega zmánu pamätihodnosť. Je to skôr celok, ktorý učaruje. Je jedno, kde sa v centre postavíte, každá ulica vyzerá ako z pohľadnice (a pozor, aj preto sa tam ťažšie orientuje)
5) v centre je veľa coffee shopov, kto chce využiť, má čas do januára 2013, potom môžu trávu konzumovať iba registrovaní užívatelia, takže nič pre turistov. Ale myslím, že v SR a ČR sa ľudia k tomu, čo je v shopoch, dostanú bez problémov.
6) je tam mrte klubov a pubov, kde si každý nájde to svoje
7) kamoši hovorili, že slušnosť sa tam až tak nenosí - nikto sa nepostaví kvôli staršiemu človeku v električke)proste city jungle) a keď dáte v reštike sprepitné, povedia namiesto ďakujem OK

Ďalšia destinácia na check liste splnená, teraz ako správny sedlák musím ísť do Londýna.



sobota, 20. októbra 2012

Knižná recenzia - By The Time You Read This, I'll Be Dead

Viem, že môžem vyzerať niekedy ako kultúrny barbar, ktorý si iba kupuje handry, kozmetiku a sťažuje sa na prácu. Ale opak je (trochu) pravdou. Ja aj čítam. A nielen cenovky v obchodoch. Ale aj knižky. Haaaa... in your face. V Nemecku nemám prístup k českým a slovenským knižkám a čítanie v cudzom jazyku mi príde úprimne dosť únavné, neviem sa pri tom zrelaxovať, pretože sa stále ešte sústredím na obsah textu. V angličtine som tu prečítala 1. diel 50 shades of grey, ktorý bol dobrý a potom som si kúpila druhý a ten je totálna kravina, som zaseknutá v polovici už mesiac a neviem sa cez to dostať. Zo zaujímavého erotického románu sa to dostalo k trápnej červenej knižnici. Ale iné som chcela.

Objednala som si By The Time You Read This, I'll Be Dead od Julie Anne Petters. A poviem vám - heavy stuff. O knižke som sa dozvedela na slovenskom blogu a zaujala ma.



Kto si nie je istý sám sebou, nemal by to čítať, aj keď by sa to možno hodilo ako povinná literatúra pre puberťákov v rámci hodín angličtiny. Hlavná hrdinka Daelyn Rice sa niekoľkokrát pokúsila o samovraždu (často kreatívnym spôsobom - vďaka jednému z nich nemôže hovoriť, pretože si poškodila hlasivky a preto iba všetko sleduje a počúva a žije vo svojom osamelom svete) no nikdy sa jej nepodarilo dotiahnuť to do konca. Vždy ju niekto zachránil a ona sa za to nenávidí. Pri príprave na ďalší pokus natrafí na webstránku, ktorá ju plánovane pripraví na smrť a dá jej štruktrúru, ktorú potrebuje. Nie je to ale také jednoduché. Po zaregistrovaní musí odpovedať na mnoho otázok a dostane limit 24 dní na to, aby sa dôkladne pripravila. Až potom môže všetko ukončiť. Každá kapitola je datovaná podľa dní, ktoré zostávajú do konca.
V knihe sa prelínajú viaceré línie, takže som mala niekedy problém rozlíšiť čo je minulosť a čo je aktuálne. Dealyn opisuje svoj každodenný život v katolícke dievčenskej škole, kde je po poslednom pokuse o samovraždu šikanovaná, pretože je "tá, ktorá sa chcela zabiť". A na online fóre webstránky opisuje svoj príbeh šikany a ponižovania... pretože mala nadváhu, takmer bola znásilnená, bitá a aj keď o tom povedala napr. v škole alebo rodičom, neverili jej a obviňovali ju, že je to jej vina. Opisuje vzťah s rodičmi, ktorí ju milujú, ale vlastne vôbec nepočúvajú snažia sa ju chápať a rešpektovať, ale stále ju stalkujú atď. Jedna línia sa venuje Santanovi, punkáčovi, ktorý trpí rakovinou a ako jediný človek v jej živote o ňu má naozaj záujem a ten prejaví práve v posledných 24 dňoch pred jej rozhodnutím. Jediný na ňu netlačí a nič od nej neočakáva. Taktiež sa objaví nový človek, ktorý s ňou chce byť v kontakte a hlavná hrdinka je zrazu zmätená, prečo teraz, keď si ju nikto nikdy nevšímal a ona už mala všetko tak krásne naplánované.

V niektorých častiach som mala chuť hrdinku prefackať a vynadať jej do blbých kráv a zakričať "dievča, bojuj", pretože preháňa a v niektorých mi jej bolo úprimne ľúto a celkom som ju chápala. A nepoviem, ako to skončí.
200 stranovú knižku som prečítala asi za dva večeri, ide to veľmi ľahko, aj keď máte niekedy chuť prestať. Na konci je kapitola (pre USA) ako sa brániť šikane a ako pomáhať.


pondelok, 15. októbra 2012

Maximálne objektívna recenzia: Max's Au Naturel balzam na pery

Tak moji milí, zistila som, že sa málo venujem kozmetike a pretože to sú veci, ktoré hýbu svetom, rozhodla som sa to napraviť. A nebudeme troskarit a opisovať laky Essence a krémy Ziaja (aj keď proti nim nič nemám). Ale niečo, čo na našom trhu a pokiaľ viem, ani v Európe ešte nie je (do Európy sa to chystá, uvidím, či to tento týždeň klapne). Výhodou konferencií je to, že tam človek stretne nových ľudí, s ktorými má techtle-mechtle  spoločné témy a pod. A na tej poslednej som stretla veľmi sympatického muža, ktorý okrem toho, že si robí PhD v mikrotechnológiách, podniká aj v rodinnej firme v Louisiane, ktorá vyrába biokozmetiku z medu a vosku z vlastnej včelej farmy. Priniesol mi balzam na pery, ktorý vyrábajú a úprimne... ja som unesená. Zamilovala som sa do mätovej vône (voniam ho momentálne iba tak v práci) a jemnej konzistencie, ktorá je veľmi krémová a ľahko sa rozotiera.

Mne sa veľmi páči design, ktorý on sám navrhol (kreatívny vedec, no nedali by ste si?).

A keďže Louisiana bola francúzska kolónia, nápisy na obale sú aj vo francúzštine a mne to pripadá strašne pekné vintage.  A meno Max je od jeho pra-pra-pra starého otca, ktorý prišiel do Ameriky 1785 (na čo je pán vedec patrične hrdý).



A podľa interných informácii je to hrdý louisianský výrobok.





A keďže fotky na webe sú fakt také americké, je tu aj real.


Zloženie je veľmi príjemné a 100% prírodné - včelí vosk, kokosový olej, shea butter, citrónový olej atď. V USA stojí asi 3 doláre, keď si predstavím napr. predražený L Occitane alebo Yves Rocher, je to super cena, keď si človek pripočíta to, že podporuje malú rodinnú firmu.
Fakt by som bola veľmi rada, ak by sa dostali do Európy, pretože ak ho miniem, fakt to budem predýchávať ťažko.

Web s informáciami tu

Facebook


INFO: Za túto recenziu som nedostala zaplatené. Dokonca som vedca musela pozvať na kávu ja, pretože som bola bitchy. Takže je to fakt objektívne.






sobota, 13. októbra 2012

Doma z Freiburgu a new in: King Louie caribou dress

Tak som sa vrátila z konferencie vo Freiburgu. Freiburg je krásne stredoveké a veľmi študentské mesto, kde to žije.




Bohužiaľ som z toho nič nezažila, pretože som celý týždeň bola zavretá na konci mesta vo výskumnom centre s asi 70 chlapcami, ktorí skúmajú mikrotechnológie takže Big Bang theory 2.0.
V budove, ktorá je strašne funky:



Ale clash of cultures jak sviňa:-) Nepredpokladali sme nijaký dress code. Aziati samozrejme prišli v oblekoch a boli v nich asi 3 dni, kým videli, že všetci z Európy a USA na to totálne kašlú a chodia, ako keby ich vytiahli zo smetného koša. No a práve ja som mala to šťastie, že ma ten jeden Amík, čo vyzerá ako synonymum USA, pozýval von hádam každý deň. Najprv len zisťoval, kde bývam, čo mi príde mimochodom riadne creepy. No čo už, na pomasírovanie ega to stačilo. Kolegyňa sa sústredila na našeho fotografa a ja som sa sústredila na to, aby som môjho ctiteľa neposlala do kelu. Ale musím uznať, že bol aspoň vtipný.
A prišiel aj niekto z Nigérie, síce iba preto, aby si vyzdvihol cestovné náklady a už sme ho viac nevideli. Profesori si robili srandu, že sa stratil v undegrounde. Predpokladám, že si hneď ako sa dostal do Nemecka, požiadal o azyl. A zase musím povedať "já jsem to ríkala".

A zase som zistila, že Stuttgart je dedina, čo sa týka nakupovania. Už dlhšie som mala vyhliadnutú značku King Louie, veľmi pekná holandská retro značka, ktorá má nádherné ženské strihy, pre ženy, ktoré majú aj prsia. Online shop tu. Samozrejme sa v 600 000 meste nedá kúpiť, tak som musela ísť do Freiburgu, aby som ju našla.
Malá vzorka tu:






Proste som neodolala a kúpila si šaty, v ktorých sa teším na zimu. Ešte vhodné čižmy k tomu, do ruky varené víno a bude to ideálne. Aj keď neočakávam, že by tu niekde napadol poriadne sneh a stále nepršalo. A sú tam jelene, čo je asi najhlavnejšie. Takmer ako v Bridget Jones.




zdroj: www.kinglouie.nl