Celkový počet zobrazení stránky

štvrtok, 29. decembra 2011

Škoda Peacocks

Mnoho ľudí hovorí, že sa na Slovensku zle nakupuje a aké je to super v zahraničí. Čo sa týka módy, mne sa Stuttgart zdá na nakupovanie slabý. Na hlavnej ulici má človek 5 HM, 2 Karstadty, CA, 2x S.Oliver a 2x Esprity, takže výber tragický. V každom obchode je to isté a kolekcie Espritu sú stále drahšie a asexuálnejšie.  Na nemeckom trhu je veľmi malé zastúpenie britských značiek a mne veľmi chýba Marks and Spencers, Next alebo moja milovaná hadrárna Peacocks, ktorá bola jednu dobu v Prahe, ale neprežila. Viem, že to nie je extra kvalita, ale majú výborný výber veľkostí ( na Slovensku nie je mnoho obchodov, ktoré by mali v ponuke rôzne dĺžky nohavíc - pre všetky veľkosti). Majú mne sediace kancelárske šaty (napr. tieto) a nohavice. A ceny sú viac než priaznivé. Keď som doma, nikdy ho nevynechám.

Pri dnešnom nákupe som však bola veľmi sklamaná vzhľadom obchodu. Teda lepšie povedané kabíniek. Ich plusom je to, že sú dostatočne veľké, ale inak je to hrôza.  Je vidieť, že tam nikto nič neprerábal hádam odkedy sa obchod otvoril. Viem si celkom dobre predstaviť, že vedúca /i predajne proste nechá obchod bežať tak ozaj po slovensky, teda štýlom - "pokiaľ to funguje a ešte sa to nerozpadlo, tak je dobre". Stena si naozaj v ničom nezadá s nejakým obchodom na vietnamskej tržnici a tie vyrazené vešiaky sú iba čerešnička na torte. To, že v kabínkach nie je žiadna stolička a človek si musí veci ako napr. bundu, ktorú si vyzliekol, dávať na zem, je naozaj na zamyslenie. Viem, že obchod je otvorený  7 dní v týždni, ale nemyslím, že ak by sa postupne vymaľovali 2 kabínky a namontovali asi 4 vešiaky, že by obchod musel byť kvôli tomu  týždeň zatvorený a prevádzke by ušli miliónové zisky. Možno sa mýlim a proste to nie je možné urobiť, kvôli tomu, že britská centrála to neodobrila alebo niečo podobné. Každopádne by ale bolo vhodné s tým niečo robiť, pretože určite nie som jediná, ktorú prechádza chuť si niečo skúšať a aj kúpiť.
Je viac než pravdepodobné, že to, ako vyzerajú kabínky, je aj chyba zákazníčok. Povedzme si na rovinu - Peacocks je hlavne pre mladé dievčatá, pre ktoré je oblečenie iba spotrebný tovar, takže sa k nemu nechovajú s veľkou úctou. Ale s tým myslím filozofia značky počíta.


Denný krém Ziaja kozie mlieko

Pri predvianočných nákupoch som zablúdila do Tesca, na ktoré síce nadávam, ale v Nemecku mi dosť často chýba. Pri obligátnych posledných nákupoch (čítaj kozmetické balíčky) som stále prechádzala okolo malinkého stánku kozmetiky Ziaja. Videla som ju v Tescu už asi pred rokom a veľmi sa mi páčil design. Už vtedy som špekulovala, že si ju kúpim, ale keďže som dostala pod stromček inú kozmetiku, nechcela som vláčiť zbytočne veľa vecí a asi by mi ju na prehliadke osobnej batožiny vo Schwechate aj tak vyhodili, ako to urobil iniciatívny pracovník letiska Echterdingen s horčicou v mini balení pre môjho otca a konzervou tuniaka. A to som ešte dostala prednášku, že horčica je gélového charakteru a teda patrí pod tekutiny :-D
Ale iné som chcela. Proste ako sme tam pobehovali a vymýšľali veci, ktoré sa kupujú, aby nikoho neurazili, som dostala chuť kúpiť si niečo pre seba a za tie prachy bola toto výhodná alternatíva. Aj tak mi dochádza krém, ktorý mám a neznášam - Clinique.
Druhá vec bola, že ma ešte stále neprešla moja chvíľková mánia kupovania bio kozmetiky, ktorá nie je testovaná na zvieratách. No a nakoniec obsahuje tento krém jednu z mojich najobľúbenejších zložiek a tou je kozie mlieko. To milujem na tanieri aj na koži.

Denný krém Ziaja kozie mlieko je pre suchú kožu veľmi fajn. Vonia "mliečne" - podobne ako Dove. Ak teda niekto očakáva sviežu vôňu, bude sklamaný. krém má výbornú konzistenciu, nie je ani príliš tekutý, ani príliš gélový. Rýchlo sa vsiakne a tvár po ňom nie je mastná. Niekomu sa môže zdať, že nehydratuje dostatočne dlho, ja som zatiaľ spokojná.

Dávam aj veľa bodov za design, páči sa mi kozička. Pripomína mi juhoamerické maľby napr. z Cuzca :-D

Viac o kozmetike Ziaja tu. Celkom sa mi páčia j ich marketingová politika, na facebookovom profile mi veľmi rýchlo odpísali, keď som sa pýtala, kde všade je možné zakúpiť ich výrobky a mám rada, ak niekto reaguje na moje otázky. Tým pádom som prekonala aj môj získaný odpor k poľskej kozmetike (a potravinám - ten stále trvá). Majú webstránku aj v slovenčine, čo nie je u zahraničných výrobcov bežné.

zdroj: http://www.originalbeauty.ie/ 


utorok, 27. decembra 2011

Drápky

V rámci vianočné renewalu som sa rozhodla, že sa dám trochu dohromady. Konečne som sa odhodlala nechať si urobiť nehty, keďže moje vlastné vyzerajú ako po šichte drevorubača a to som iba kancelárska krysa. Ale dá sa s nimi dramaticky klopkať o stôl.
Páči sa mi, ako nedokážem napísať sms a vyhľadanie čísla mi kvôli preklikávaniu trvá asi 2x tak dlho ako obvykle, ale zase to vyzerá, že mám v bare všetko na háku a som strašne obľúbená a žiadaná a stále sa mi niekto ozýva, keďže sa neustále hrabem v mobile. Aj na počítač ťukám zmesou štýlu - "táto práca ma nebaví" a "čakám na vedúcu pozíciu". A vyzerám omnoho bohatšie, pretože sa v peňaženke vo vrecku  drobnými hrabem ako chudobný v  zadku a vzbudzujem dojem, že nechám dýško minimálne vo výške 4,90e. 
Keďže si teraz nemôžem obhrýzať nehty, môžem mať prsty akurát koketne vložené v kútiku úst, keď som nervózna a tváriť sa tak, ako sa tvárila väčšina žien v puberte pri "akože" flirtovaní, čo mňa totálne obišlo. 
Zdvíhanie malých plochých predmetov ako mince alebo kamienky, sú vážne zábava.
Vraj si na umelé nehty zvyknem, zatiaľ mi iba otvorili úplne novú dimenziu trávenia voľného času, pretože bežné aktivity s nimi trvajú 3x tak dlho - napr. zapínanie zipsu alebo gombíku na nohaviciach alebo podprsenky.
Designu mojich rúk, ktoré vyzerajú ako ruky 75 ročnej ženy to síce nepomohlo, ale nemala by som kľudu, pokiaľ by som ich nemala.

 

streda, 16. novembra 2011

Súmrak mužov

Myslím, že je to tu. Ak má v roku 2012 nastať koniec sveta už asi po 150x, tak sa Stredná Európa na to pripravuje posledných 10 rokov úplným úpadkom silnejšieho pohlavia. 
Koniec sveta používa svoju tajnú zbraň – mužov.  Súmrak mužskej role vidí človek dlhšie. Ale stále viac vidím vražednú kombináciu mamánka, ktorý nie je schopný alebo ochotný sa o seba starať sám a finančne a citovo vycicia všetkých naokolo začínajúc od svojich rodičov, cez partnerku až po svojho psa. Podotýkam, že "Mama ožeň ma" som nepozerala.
Ak 20 ročný muž povie, že sa ešte nechce viazať a chce si užiť, je to pochopiteľné. Aj u ženy.
Ak to povie 25 ročný muž (ak nevyrastal v kláštore) , zdvihnem obočie a porozmýšľam, čo robil posledné roky. Keď to povie muž po 30tke, mám chuť ho nakopať. A najlepšie to znie od dvoch typov mužov.
1)     Tí, ktorých nijaká nechce a nemajú si ani s kým užívať( a v duchu túžia sedieť doma na gauči a byť s niekým)
2)     Tí, ktorí boli vo vzťahu dlhú dobu a vychutnávali si full servis a aj keď mali možnosť ísť napr. niekam na akciu/výlet/dovolenku/ stanovačku radšej sedeli doma na zadku a hrali sa počítačové hry a ani ich partnerka nebola schopná ich vytiahnuť von párom volov. Táto skupina je hrozná aj v tom, že sú zákerní. Pohodlne žijú vo vzťahoch, ktoré im poskytujú pohodlie, ale zase žena neplní ich sny. Namiesto toho, aby sa snažili na vzťahu zapracovať a povedať, čo ich trápi, držia hubu a využívajú všetko, čo sa dá. Namiesto toho, aby na rovinu povedali, keď so ženou nechcú byť, ich zmes pohodlnosti a strachu, že zostanú sami im hovorí, aby ešte počkali a sľubovali žene niečo, čo nemajú nikdy v pláne splniť. Premrhajú niekoľko rokov jej života, aby ju potom opustili, keď príde nejaká iná. Medzi chlapmi si zakladajú na takmer rytierskych pojmoch ako férovosť, úprimnosť a podobne. K ženám sa ale chovajú 100x zákernejšie ako vedľajšia postava juhoamerickej telenovely a využívajú všetky spôsoby ako sa priblížiť vo vzťahu k nulovej zodpovednosti a spoľahlivosti, nedostať sa do konfliktu alebo obľúbenej situácie "aby nebola scéna". Ženám klamú od očí a dokážu vymyslieť neuveriteľné množstvo spôsobov, ako vytvoriť falošný dojem záujmu.

Muži v ČR a v SR sú unikátnym mixom macha a od mamy rozmaznaného jedinca. Kvôli ekonomickej situácii na Slovensku nie je 90% z nich schopných postarať sa samostatne o rodinu (často ani o seba). Žena teda pracovať musí. A radi  vyžadujú, aby žena pracovala a odvolávajú sa na rovnoprávnosť v zmysle ”ženy to chceli” . Na druhej strane im vadí, ak žena zarába viac ako muž ( a často je žena jediným nositeľom príjmov) pretože to ohrozuje ich  dávno stratenú mužnosť. Za to, že žena pracuje a pomáha im finančne, neobdrží žiaden ekvivalent. Mnoho žien by rado zostalo aspoň chvíľu doma a staralo sa o domácnosť a muž by pracoval. Ale zatiaľ je to tak, že muž aj žena robia a on doma robí prd a jej začína druhá šichta. A ak aj chlap niečo urobí, tak o tom rozpráva mesiac.
Nie sú ani galantní, starostliví a pomoc v domácnosti považujú za ženskú prácu (rovnako ako výmenu žiarovky alebo zavolanie opravára, pretože sú manuálne totálne ľaví a väčšinu vecí aj tak radšej nechajú na niekoho iného). Keďže nežijeme na statkoch, tak sa aj tá práca okolo domu alebo opravovanie nábytku minimalizovala. Ak nesiem ťažkú batožinu, nikdy sa nestalo, aby mi niekto pomohol napr. na stanici. Ak sa ju snažím vyložiť vo vlaku, pomôžu mi hlavne starší páni alebo ženy. Alebo niekto, koho vyslovene poprosím. Ak treba pomôcť, tak muži na stanici zásadne oslepnú alebo ohluchnú. Na to, že mi chlap zatvára dvere s prepáčením rovno do držky, som si už zvykla.
Dokážu neuveriteľne kvetnato nadávať pri pive ako je všetko drahé a že sa nedá zarobiť legálnou cestou, ale na to, aby si našli popri jobe ešte brigádu alebo vzali v prípade núdze menej kvalifikovanú prácu, akú bežne robia ženy (napr. upratovanie) sú príliš fajnový. A potom sú bez mihnutia oka schopní vyhodiť 1000e za doplnky na airsoft. Ak by žena priniesla kabelka za 1000e, ktorú by mala celý život a dala by sa predať aj neskôr, to by bolo hubovania, že je to blbosť.
A samozrejme, žena má pracovať, ale nemá zarábať príliš, má sa starať a má dobre vyzerať.  Muž dobre vyzerať nemusí, vlastne nemusí sa o seba starať vôbec. Možno na prvé alebo druhé rande, poprípade na prvý sex. Sprcha každý deň je len pre “buzerantov”, meniť si spoďáry alebo oblečenie každý deň je zbytočný luxus, prílišným praním sa oblečenie opotrebuje.
Riad sa umýva sám, záchod tiež a chladnička je samonapĺňacia a veci sa operú sami. Lebo doma to robila maminka, ktorá to buď od nich nechcela alebo ak to aj sami skúsili, tak im povedala, že sú neschopní a nech to radšej nechajú tak. Za väčšinu dnešných nesamostatných mužov môžu naše matky. Väčšina normálnych matiek nechce, aby ich dcéra skákala mužovi okolo zadku. Ak má však aj syna, vyžaduje od jeho priateľky to, čo by od dcéry nechcela. Ak mu nevarí alebo neperie, už je to zlá mrcha, ktorá ho využíva. Pritom robí pre sebavedomie a samostatnosť jej syna tú najlepšiu službu, ktorú ona spackala. 
Niečo podobné ako vtip od mojej kamarátky:

"Jéjej, Mařenko, dlouho jsem tě neviděla, jak se máš, co rodina?"
"Ále, celkem to jde, dcerka se vdala moc dobře. Ten její hodně vydělává, takže holka je doma, ráno nemusí vstávat, pak sedí u holiče, pak se sejde s kamarádkami na kafe a dortík, večer s mužem na večeři do restaurantu. No zkrátka super!"
"No a co syn?"
"No ten už neměl takové štěstí. Furt v práci. Vzal si mrchu, která se jen válí, vysedává u holiče, kafrá s kamarádkama po kavárnách a ani večeři mu neudělá, takže jí jen po hospodách..."
 
Milé dámy, ak zistíte, že vášmu priateľovi kupuje spodnú bielizeň matka, tak utekajte kade ľahšie.
Muži žijúci u mamy sú celkovo mega atraktívni. Chodenie do mizernej práce a večerné húlenie a hranie sa PS3(na ktorú sa peniaze vždy nájdu, rovnako ako na plochú TV) je proste veľmi aktívne prežitý deň.  Samozrejme všetci vám budú argumentovať, že je blbosť platiť si v rovnakom meste podnájom, že sú to vyhodené peniaze a že keď si našetria, kúpia byt cashom.  Bohužiaľ to “dočasné” bývanie u rodičov je často až do smrti rodičov a zdedenia bytu. Ešte, že existuje možnosť študovať a pracovať  v inom meste ako v mieste svojho bydliska, pretože inak by bolo Slovensko plne bytov, kde by žili synovia spolu s rodičmi. Zaujímavé, že nevidím vôbec toľko žien, čo by vegetovali v detskej izbe u maminy a vyžierali ju s tým, že občas ju niekam odvezú alebo rodičom zaplatia 60e mesačne akože za energie.  Ženské buď bývajú samé alebo s priateľom a ten priateľ aj vďaka svojej priateľke nebýva ako idiot u rodičov. Čím dlhšie je chlap u rodičov, tým nižšia je jeho sebaúcta a úcta potencionálnej partnerky k nemu.

Keď poloplešatý 30tnik povie, že má panický strach so ženby, neviem či sa mám smiať alebo plakať. Problémom býva najmä to, že akosi nie je nikto, kto by tú svadbu chcel. Chlapi u nás žijú vo virtuálnom svete, kde to podľa nich funguje tak, že každá žena nad 18 rokov sa chce zúfalo vydať (cestovanie, štúdium alebo prace, kde môže niečo dosiahnuť, sú iba feministické kraviny) za vynikajúcu partiu z paneláku v ojazdenom aute. A páni sú presvedčení, že ich kredit je neuveriteľné vysoký. Takto pokrujú do 35 a potom zrazu zistia, že akosi nie sú žiadne voľné ženy na vydaj, pretože sú buď vydaté alebo v zahraničí, kde pracujú. Alebo si proste nemajú chuť uväzovať na krk lúzera s nezdravým vzťahom k svojej matke. A keď sa prestanú pozerať na ženy ako na chodiace vagíny, ktoré sú tu preto, aby ich uspokojovali, zrazu zistia, že tie ženy ich nielen že nepotrebujú alebo nechcú. Tie ženy si s nimi vedia iba užiť a isť ďalej a milí chlapi zrazu nechápu, ako to, že s nimi neplánuje budúcnosť a viac sa neozve, keď je taký skvelý. A potom zrazu nastane zlom a cítia, že im uteká čas. Zobudia sa v 40tke osamelí a začnú zúfalo naháňať mladé baby, pretože si chcú založiť rodinu. Urobia jej dieťa a ona ho po pár rokoch opustí a chlap zostane zatrpknutý a presvedčený, že ženám ide iba o peniaze, pretože je inak nepochopiteľné, aby niekto opustil takú hviezdu ako je on.
Nehovorím, že ženy sa nechcú vydávať. Chcú. Ale vtedy, ak majú istotu, že si nezavesia na krk prerastené decko alebo nevyrovnaného egocentrika, ktorý s ktorým budú mať viac práce, ako keby boli single.

Proste chlapi stoja niekde na rozcestí. Nechcú byť ani mužmi, ktorí vedia, čo chcú a ani partnermi, ktorí majú byť oporou. Všetky rozhodnutia odsúvajú na neurčito a dúfajú, že za nich rozhodnú ženy. Ak to ženy urobia, začnú im muži vyčítať, že im nedovolia robiť ich vlastné rozhodnutia.Zbožňujú slová a činy im naháňajú strach. Medzi kamarátmi hovoria vety ako:"chcel by som ju vziať na dovolenku, ale neviem, aká destinácia by sa jej páčila", "chcel by som ju požiadať o ruku, ale potrebujem nasporiť /vybrať/ prsteň" atď. Proste veci, ktoré sa dajú veľmi ľahko vyriešiť. Lenže to muž nechce. Ak by sa problém vyriešil, on by musel splniť, čo sľúbil. To by znamenalo niečo ako zodpovednosť a to slovo je v dnešnej dobe medzi väčšinou mužov nadávkou.

sobota, 22. októbra 2011

Outlet city Metzingen

Tak som sa po roku v Stuttgarte (mesto, kde aj pankáči majú značkové oblečenie) konečne dostala do mestečka, kde nakupujú ľudia značkové veci vraj za zlomok ceny. Jedná sa o mestečko Metzingen, asi 30km od Stuttgartu, smerom na Tuebingen. Mesto má asi 22 000 obyvateľov, množstvo domov v štýle Fachwerk, krásnu radnicu, neskorogotický kostol  a veľmi pekné, staré centrum, ktoré je väčšie ako napr. centrum môjho rodného mesta. Z toho ale bohužiaľ priemerný návštevník veľa neuvidí. Prečo? Pretože v tomto meste funguje niečo ako separátne mesto v strede. Je to Outlet city Metzingen. Už od vlakovej stanice návštevníkov neomylne vedú tabule, povešané na stĺpoch, tým "správnym" smerom.
Množstvo známych značiek ako napr. Escada, Burberry, RL Polo, Tommy Hilfiger, Max Mara alebo v Nemecku obľúbený Joop tu majú outletové predajne(a Milka a Lindt :-)). Alebo sa aspoň snažia tváriť ako outlet, aj keď som dnes zistila, že v obchodoch ako Esprit alebo Pepe Jeans sú ceny podobné ako v Stuttgarte, kde dokonca človek pri výpredajoch nájde lepšie ceny.
Mnoho značiek som ani nepoznala a to si teda nepripadám ako analfabet v tomto smere. Napr. značka Barry. Do obchodu som vošla len tak omrknúť, ale hneď som pochopila, že toto je iná liga, ktorá musí byť niekde vo svete veľmi nóbl :-D Lodičky za 700E asi nebudú len tak.
Hlavným ťahúňom, ktorý to všetko začal, je Hugo Boss. Firma tu mala centrálu už od roku 1923, kde v ťaživej hospodárskej situácii Weimarskej republiky začínal so šitím ochranného oblečenia pre robotníkov vo fabrikách, uniformy a pršiplášte. Uniformy boli veľmi žiadané a HB ich dodával aj nemeckej armáde počas II. svetovej vojny.
V 70tych rokoch začala byť podniková predajňa HB stále navštevovanejšie (asi to súviselo aj s popularizáciou značky, reklamu na obleky robili napr. Sylvester Stallone alebo Bjorn Borg) a postupne začali ako huby po daždi rásť obchody iných značiek.
Outlet city má pekné, ale do mestečka absolútne nepasujúce budovy, buď betónové alebo tehlovo červené s množstvom skla a to podľa mňa v starej vinárskej obci nepôsobí dobre. Akoby strácalo dušu. Aj keď, čo sa týka daní, sú obchody nepochybne zlatou baňou.
Ja som bohužiaľ mohla ísť iba v sobotu, v nedeľu sú obchody v Nemecku zatvorené a nedoporučujem, možno ešte tak skorej ráno okolo 10:00. Väčšina obchodov otvára až vtedy, niektoré už o 8:00, ale tých nie je veľa. Po obede je už božie dopustenie, podzemné parkoviská sú plné a premávka v meste je naozaj veľmi intenzívna. Na relatívne malom priestore sa potom tlačia rodiny s kočíkmi a pobehujúcimi deťmi, dôchodcovia s chodítkami alebo paličkami a teda ja som sa cítila veľmi stiesnene. V meste je všetko prispôsobené pre návštevníkov - kyvadlová doprava, drahšie reštaurácia a kaviarne atď. Ja som išla na stanicu peší (je to asi 15 min.) cez uličky, kde som sa dala do reči s babičkou čo zametala ulicu. Smiala sa, že veľmi často tu ľudí nevidí, že všetci chodia cez hlavný ťah mesta. A Metzingen má práve vo vedľajších uličkách plno príjemných miest.
Najväčší obchod má Hugo Boss, ktorý má myslím 3 budovy. Dve sú na oblečenie, jedna na topánky. Ale pred všetkými kabínkami bola rada a tak to bolo v každom obchode.
Mám pocit, že Metzingen je dobrá voľba pre chlapov ohľadom oblekov a kabátov. Napr. Joop má obrovský výber oblekov od 149E až do ... koľko chcete. Ale vyzerali veľmi kvalitne spracovaná a boli zo 100% vlny. Pánske kabáty okolo 200e.
Športová a casual móda je habadej - Diesel, Quksilver - Roxy, Nike, Adidas, Lacoste (ktorý má akurát dobré ceny tenisiek okolo 70e, ale napr. polo tričká sú za 80e, čo mi nepríde ako nejaká výhodná cena), Pepe Jeans, Marco Polo atď. Keďže sú to väčšinou hadroviny (a nikto ma nepresvedčí, že Diesel a Miss Sixty, ktorá má hádam všetko z polyesteru, nie je), tak sa ceny celkom dajú. Tričká okolo 20e, rifle do 100e, ale je mnoho akcíí ako "kúp 2, zaplať 1" a podobne. Ale človek musí tiež hľadať a vyberať. Aj keď si myslím, že slovenské čaje by si vybrali. Možno by iba pindali, že tam chýba obľúbená vidlácka značka Guess.
Ja som si splnila sen a očumovala som Burberry. Môj vysnívaný béžový trenchcoat  nemali, tak som pozerala aspoň kravatu s kultovým vzorom kocky za 65E a kabelky. Ale cena 650e v outlete je aj tak ujetá. Alebo 165e za nylonovú kabelku???? WTF - tam už naozaj nechápem, čo je drahé na materiálu, umelé vlákna sú veľmi lacná záležitosť.
Ja som hľadala kabát, limit 250e. V tejto cenovej relácii toho mnoho nie je, ale prekvapil ma Max Mara. Mám túto značku zafixovanú ako veľmi drahú (aspoň čo vidím vo výkladoch) a tu boli ceny prekvapivo nízke. Kúpila som si kabát za 195e- 70% vlna, 30% polyester. Som zvedavá, ako sa mi v zime osvedčí, hádam ma nesklame.
Do 300E bol obrovský výber v mnohých farbách a dĺžkach. Naozaj neviem, prečo mali také príjemné ceny, keď napr. obyčajné blúzky stáli 150e, tak mi pomer týchto dvoch vecí príde dosť nevyrovnaný.

Doporučujem nemať príliš veľké očakávania a chodiť s otvorenými očami.
Escada mala všetky krátke kabáty za 240e a v Ralph Lauren predávali pletené šaty za 30e(bohužiaľ to bol akryl a do umeliny už nejdem).
Metzingen sa oplatí vidieť, či už bez nakupovania alebo s ním. Ísť nakupovať s tým, že človek kúpi niečo mega výhodné môže skončiť sklamaním. Občas som mala pocit, že ľudia kupovali iba preto, že keď už obetovali sobotu, nech aspoň prinesú niečo domov.

Viac info: www.outletcity-metzingen.com


zdroj: ferienwohnung-eisele.de

 zdroj: http://www.metzingen-best.com/



utorok, 18. októbra 2011

Šampónová dilema - pokus/omyl

Čo sa týka vlasov, vyhrala som jackpot. Mám mastné vlasy s lupinami a okrem toho teraz sa mi aj štiepia. Takže proste výhra.:-D
V článku prezentujem šampóny, ktoré sprevádzali moju odyseu za krásnymi vlasmi a ani jeden nezabral. U každého je to individuálne, ale upozorňujem, že je veľká pravdepodobnosť, že nezaberú ani u vás. Ak áno, bude ma to pekne štvať.

zdroj: http://www.naturpflege.de

Totálne vyhodené peniaze. Jediné šťastie, že bol v 50% akcii a stál ma asi 3e, pretože inak by som si búchala hlavu a to by mi lupiny rozvírilo asi ešte viac. Ten to šampón splní to, čo sľubuje prírodná kozmetika, teda, že v rámci svojho pôsobenia nebude robiť vlastne vôbec nič a človek to má nechať plynúť. Hlavne, že to bude prirodzené. Screw you biokozmetika.
Chvalabohu mám iba malé lupiny, nie sú to žiadne desaťkorunáčky, ako občas vidím u ľudí v autobuse a z čoho sa mi regulérne delá šoufl.


zdroj: www.yves-rocher.de

Šampón super vonia, má príjemnú konzistenciu. Bohužiaľ to je asi všetko. Vlasy sa po ňom rýchlo mastia a na lupiny nezaberá vôbec. Asi je to rovnaké, ako keby som si hlavu umývala v žihľavovej vode, len by pri tom bolo menej chémie.

zdroj: freebies2deals.com

Pred Head and shoulders varujem. Asi do 14 rokov som nemala žiadne lupiny. A potom som sa nachytala na reklamu a použila HS. A hneď po umytí som dostala lupiny, ktorých som sa doteraz nezbavila. Moja nevinná detská kožička bola zničená týmto agresívnym sajrajtom.

 zdroj: www.magister.sk

Nizoral mi doporučila lekárka. Chvíľu zaberal, asi po týždni lupiny na chvíľu vymizli, ale postupom času sa opäť vrátili a Nizoral už potom vôbec nezaberal. Skúsila som ho zase pred pol rokom, ale výsledok nulový, tak možno existuje nejaká skin memory.

zdroj: www.lavera.cz

Ďalšia šanca pre predraženú biokozmetiku, ktorá úplne pohorela.Toto bola rovnaká story. Šampón je príjemný, pekne vonia (čo je pri Lavere skôr výnimkou), ale vôbec nezaberá. Pokožka hlavy je stále rovnako podráždená a šupinatá. Fail.

zdroj: http://www.dm-drogeriemarkt.de

Sensitive šampón je tiež bio. Alverde je mi sympatická, pretože je to prírodná kozmetika za rozumnú cenu a vďaka DM sa dá zohnať na každom rohu, ale tento šampón zase nesplnil, čo sľúbil. Poctivo som minula celé balenie, ale rozdiel  som nezbadala žiaden. Škoda Alverde:-/

zdroj: www.yopi.de

Bol flope s bio som prešla na starú overenú Niveu v novom hypermodernom obale. A zistila som, že zase nič. Snežila som ako predtým, hlava ma svrbela ako divá a vlasy som si chtiac-nechtiac musela umývať každý deň, ak som nechcela vyzerať ako bezdomovec.

zdroj: codecheck.info

Tento šampón som vyskúšala na stáži v Berlíne, kde som žila z ruky do úst. A toto je Rossmanská značka za veľmi priaznivú cenu, stál myslím 1.60e. Takže za túto cenu žiadne sklamanie, nebolo čo očakávať. Vraj to má byť nejaké medicínske, ale pochybujem o tom, to by to nestálo o niečo viac ako balenie žuvačiek 

zdroj: www.garnier.com

Fructis som kúpila, keď som ešte mala Tv a podvedome(som otrok reklamy) na mňa vplývali mladí a krásni ľudia, ktorí celý deň nerobia nič iné, iba ležia v tráve a hrajú sa s vlasmi, fúkajú púpavy a stále sa smejú.
Aj keď sa nás Garnier stále snaží presvedčiť nezmyselnými štatistika typu "80% užívateľov by tento produkt doporučilo a pod." neverím im ani slovo. Šampón stojí za starú belu, jediné, čo je príjemné, je jeho vôňa. Shit, shit, shit. Lupín ešte viac ako predtým, dokonca sa zo suchých zmenili na mokré a už som ani nebola schopná si ich vyčesať. Utekajte...

 zdroj: pinkmelon.de

A Syoss bol tiež kúpou po mediálnej masáži. Ale chvalabohu si aspoň nezakladá na tom, že nemá silikón, pretože dnes sa idú všetci po.... z toho, ak má nejaký šampón silikón. Stačí, že to povie dedinská kaderníčka a Erika Judínyová v Smotánke (ale inak má rada silikóny, len nie na hlave) a už je haló z toho, že je to hrozne škodlivé pre vlasy a neviem čo.
V skratke k produktu - Syoss nezaberá, takže toto vražedné balenie bolo utrpením. Ale keďže ho predávajú v Lidli za pár centov, nebola to zase taká škoda.

Momentálne testujem Cutishelp šampón Lupiny - Ekzém z konope. Po skvelých skúsenostiach s konopnou masťou, ktorú začal používať môj priateľ na lupienku, som sa rozhodla dať tejto značke šancu, pretože som takpovediac naživo videla, ako lupienka ustupuje. Aktívna zložka je konopný olej.
zdroj: http://cutishelp.com/

Táto kozmetika je síce drahšia, ale cena je podobná ako napr. pri La-Roche. A toto mi príde predsa len menej komerčné a viac fundované. Po dvoch týždňoch užívania zatiaľ spokojnosť, vlasy sa menej mastia a pomaly predlžujem intervaly umývania. Lupiny sú menej viditeľné, ale bude lepšie, ak ma uvidí niekto iný, pretože je to možno iba placebo efekt.

sobota, 8. októbra 2011

Nedotiahnutá prezentácia Yves Rocher na Slovensku

V októbri som po dlhšom čase zavítala do Nitry a zistila som, že v Galérii Mlyny otvorili obchod Yves-Rocher. Myslím, že okolo roku 2007-2008 bol v Nitre Yves Rocher v OC Max, potom ho zatvorili.
Bohužiaľ sa stalo to, čo som očakávala. Za rovnaké výrobky diametrálne odlišné ceny. Rovnaký dezodorant stojí v Nitre  4.10e. Toľko nestojí v Nemecku ani pri plnej cene. Tá je podľa online shopu 3.90e ale momentálne stojí všade 1.95e. Absurdné a smutné zároveň. Viem, že by som na otázku ohľadom ceny dostala stupídne odpovede argumentujúce malým trhom a zvýšenými nákladmi(tie detailne nikto nevysvetlil, v každom rozhovore zástupcovia medzinárodných reťazcov na Slovensku dokola ako verklík opakujú - malý trh. Podľa toho mi vychádza, že ľudia v Litve sa nedoplatia a v BiH sa môžu rovno vrátiť do jaskyne). V Rakúsku sú ceny rovnaké ako v Nemecku, aj keď je veľké ako Slovensko. Myslím, že ako odpoveď by som dostala argument, že je tu vyššia kúpna sila a odpadajú náklady ohľadom obalov, keďže môžu byť rovnaké, ako v Nemecku.
Len mi uniká taktika Yves-Rocher, ktorý sa už raz na slovenskom trhu pohorel a predával iba cez katalógy a obchod v Nitre v nákupnom centre Max zavrel (aj keď je možné, že predajňa fungovala cez franchise). Nahodiť neuveriteľne predražené ceny, absolútne nezohľadňujúce kúpnu silu na Slovensku, považujem za krok k opätovnému zatvoreniu predajní.


zdroj: www.yves-rocher.de 

  zdroj: www.yves-rocher.sk

V ČR stojí Jardin du Monde - Bavlna pri plnej cene 95Kč, čo je momentálne 3.83e. Trh je v podstate 2x tak veľký a zmena ceny minimálna.





Ako obvykle to zase najhoršie vychytali Bielorusi. Populácia podľa Wiki asi 9 503 807 obyvateľov (v podstate na počet obyvateľov porovnateľné s ČR).
Dezodoranty, ktoré na Slovensku stoja 3.90e, stoja u nich pri plnej cene 7.05e. Uznávam, obrovské čiastky musia ísť do podplácania v Bielorusku, aby vôbec mohli pôsobiť na trhu. Ale ... Neviem úplne presne, koho musí YR podplácať na Slovensku.


zdroj: http://www.yves-rocher.by/


Ďalšia vec je webstránka.  Myslím, že táto firma si môže dovoliť dať o pár eur viac a postarať sa o to, aby sa webe fungovala diakritika bezchybne. Toto by bolo možné akceptovať ako prezentáciu v roku 1995 a nie v roku 2011.


A to, že zoznam obchodov na Slovensku nie je aktualizovaný a chýba tam Nitra (aj možno aj mnoho iných miest), to už považujem iba za čerešničku na torte. Vloženie tejto informácie by zabralo asi 30 min. aj so skopírovaním google mapy. Ak si stránku spravuje YR , tak je to vec, ktorú urobí akákoľvek asistentka so hrnčekom rannej kávy v ruke. Ak si YR niekoho platí, aby sa o stránku staral, ako zákazník by mal niekto vo firme zdvihnúť telefón a dupnúť, nech je to už dávno hotové.

 Keď už sú na webe uvedené otváracie hodiny jednotlivých prevádzok, bolo by fajn ich zjednotiť. Teda ak má trenčianska pobočka napísané pondelok - nedeľa, nevidím dôvod, prečo by to ostatné pobočky nemohli mať napísané rovnako. Alebo trenčiansku rozpísať po každom dni, ako je to u ostatných. Proste nejaký jednotný layout A na stránke by sa ušetrilo mnoho miesta, ktoré by sa dalo napr. použiť pre obchod v Nitre :-D
A ani emailové adresy ako yrslovakia@gmail.com nepôsobia veľmi profesionálne. Podľa kontaktov je jedna osoba zodpovedná aj za Nadáciu Yves Rocher, ale bohužiaľ som sa nikde na webe nedočítala, čo nadácia robí a nie je tam ani žiaden link.
Na druhej strane, keďže je design stránok prevzatý zo zahraničia, vizuálne je web pekný. A sympatické mi prídu aj podkategórie, ktoré prezentujú firmu ako napr. Nakladanie s odpadmi, aj keď tá by si zaslúžila viac ako 5 riadkov.

štvrtok, 6. októbra 2011

La roche gel douche physiologique

zdroj: http://www.la-roche.sk/

Viac ako pol roka nepoužívam žiaden sprchový gél. Mám pocit, že to mojej extrémne suchej pokožke pomohlo a že sa lúpem asi o 30% menej, ako obvykle. Fľaštičky s gélmi sa mi v minulosti hromadili v sprche často iba preto, že pekne voňali. A mala som ich viac ako som dokázala spotrebovať. Keďže som spolu s gélmi musela kupovať aj telové mlieka, pretože to moja pokožka absolútne nezvládala, bolo rozhodnutie nepoužívať ich aj výkrikom mojej peňaženky.
Samozrejme som na sprchovú kozmetiku nezanevrela úplne. V lete alebo po športe mám potrebu sa namazať niečím, čo fakt všetko zmyje a mám pocit, že voda tu často nestačí. Ale keďže aj tie sprchové gély, ktoré deklarujú, že neobsahujú mydlo a že po nich budem hebká (a bla bla bla) klamú, musela som otestovať mnoho, kým som našla nejakú prijateľnú alternatívu.
Ešte minulý rok som si teda v Berlíne kúpila La roche gel douche physiologique. Plná cena bola asi 9e. Teraz som ho našla na slovenskej stránke La Roche ako novinku za 13.95e čo považujem za výsmech a hovorím, že ak máte možnosť ho kúpiť niekde inde, tak si ho nekúpte na Slovensku. Je absurdné aby bol u nás vydávaný za novinku a drahší o 5e. Ja ho mimochodom kupuje zhruba za 7.80e -stačí si počkať, každé dva mesiace bývajú v lekárňach akcie. Ak nejaké nemecké online shopy posielajú na Slovensko, poštovné nie je také vražedné.
Teraz k produktu. Ja som si ho zamilovala. Je úžasný. Takmer nijak nevonia, dobre pení a je veľmi jemný.  Neobsahuje mydlo ani parabény (čo je dnes už celkom bežne), ale aj tak má konzistenciu, akú som u iných sprcháčov nevidela. A čo je najdôležitejšie - vysušuje omnoho menej. A aj keď neobsahuje asi polovicu vecí, ako iné gély a niektorí sa ma pýtali, či vôbec umýva, tak musím povedať, že áno a som maximálne spokojná. Pre ľudí s veľmi suchou pokožkou je to výborná alternatíva. A aj keď je drahší, predáva sa v 400ml balení a keďže ho stačí dať málo, vydrží dlho, takže sa tá cena dá zniesť.

piatok, 23. septembra 2011

Fakt divné dĺžky

   Ako väčšina žien, som v puberte nemala rada šaty a sukne, pretože mi prišli strašne uncool a ani za svet som nechcela byť považovaná za dobre vyzerajúcu a atraktívnu. Počas vysokoškolského štúdia som mala v skrini obligátnu skúškovú sukňu a bielu nesediacu blúzku - štýl čašníčka v ubytovni ROH.Vo výpredaji sa mi asi v roku 2003 podarilo kúpiť krásny kostým Calliope. Treba si uvedomiť, že výber a aj finančná situácia vysokoškolákov bol v tomto období viac ako chabý a jediným obchodom pre mladých, ktorý nevyzeral ako keby vypadol z r. 1991, bolo Kenvelo. A začala som v ňom dostávať komplimenty. A keď som sa v ňom ešte vyprsila(dobrý deň,kozy ven), efekt bol dokonalý. Vyzerala som ako mladšia Scullyová. Nedostupná, ale rajcovná:-D Chvalabohu ma obišli vypchaté ramená. Vyzerať ako krabica nikdy nebol môj sen.



zdroj: fucknoshoulderpads.tumblr.com


     Preto som sa rozhodla, že prejdem na šaty. A naozaj, rezonancia bola viac než pozitívna. A človek si musí pri šatách vyberať ráno iba jeden kus oblečenia. Uznávam, pančuchy sú otrava, ale v lete táto nepríjemnosť odpadá (ale to zase nastupuje problém sa odierajúcimi sa stehnami)).
Veľmi obľubujem šaty do kolien a pod kolená. Táto dĺžka mi príde strašne ženská, elegantná a sexy. Bohužiaľ mám pocit, že je čím viac problematické nájsť pekné alebo elegantné šaty po kolená. Neznášam dĺžky, ktoré končia v polovici stehien a keď si človek sadne, vysunie sa mu sukňa asi až po rodidlá. A som sklamaná, že tieto pubertálne dĺžky sa presadzujú aj u office šiat. A ešte ma aj presviedčajú, že je to vlastne dĺžka po kolená. Pre mňa je príliš krátka aj jedna dlaň nad kolená, tzv. talianska dĺžka.
Ak by ste chceli vedieť, toto je vraj dĺžka po kolená podľa internetu a obchodníkov :

 zdroj: http://de.aliexpress.com

     Hm, v podstate majú pravdu. dĺžka po kolená je aj mini, aj tá je vlastne iba po kolená a nie viac.
Ale proste, it sucks. Aj my menej štíhle sa chceme obliekať príťažlivo. Moje kamarátky  sa neustále sťažujú, ako je ťažké zohnať niečo slušné a nevulgárne do kancelária alebo na svadbu. Nie každá robí hostesku na autosalóne, kde môže chodiť v sukni širokej ako opasok.
Fakt som z toho zúfalá. Moje stálice, kde chodím kupovať na istotu, ma v tomto smere vždy sklamú. Úplnou náhodou som zamierala do stuttgartského Kauf dich gluecklich (je to ale iba slabá imitácia berlínskeho) a objavila som tam kúsok, na ktorý mi všetky ženy dávali komplimenty. Muži nie, ale to preto, že sme v Nemecku. Tu sa nenosí, aby muž dal najavo, že to žene sluší:-D
zdroj: http://www.zalando.co.uk


Toto sú podľa mňa šaty do kolien:

alebo toto:

zdroj: http://www.flamingstar.eu

 zdroj: style.de

zdroj: http://www.wedding-smiles.net


zdroj: http://omgwheredidyougetthat.blogspot.com


zdroj: fairfashioncambodia.org

     Na tomto webe môžete nakupovať fair trade oblečenie. K šatám dostanete aj trochu lepší pocit. Oblečenie je náhodou veľmi pekné. Vôbec to nie je to, čo si človek pod pojmom fair trade predstaví - batikové oblečenie eko teroristov a neoholených žien(proste lesany). Ceny sú veľmi príjemné, škoda vražedného poštovného, ktoré stojí často viac ako šaty

     Výber šiat na internete je obrovský. Horšie je to ale v reále. Ani v Nemecku obchody nepretekajú solídnymi šatami. Dokonca aj pre staršie ženy sa dĺžka nebezpečne skracuje. A občas uvidím niečo zaujímavé napr. v S.Oliver v ich Business línii od Comma, ale dávať 100e za zmes bavlny a polyesteru ešte stále nedám.

Keď sa spomína štýl, nesmie chýbať Kačenka. Pre všetkých roayalistov a ľudí, ktorým sa páčia krásne šaty, ktoré nevyzerajú ako od kolotočov:

zdroj: whatkatewore.com

zdroj: whatkatewore.com

zdroj: savannahsouthernbelle.blogspot.com


zdroj: stellarama.tumblr.com
zdroj: businessinsider.com

P.s. Toho plešouna v pozadí si nevšímajte.

     Hodila som otázku do pléna slovenskej značky http://www.sewologylab.com, kde autorka komunikuje so zákazníkmi na facebooku. Spýtala som sa, či má v pláne predávať aj svoje výrobky, teda aj šaty, v dĺžke po kolená. A moja otázka nebola ani zmazaná a ani ignorovaná, tak som zvedavá, pretože sa mi jej veci vážne páčia.
A ešte niečo pre naozaj plnoštíhle:

zdroj: dressesgowns.myblog.it

nedeľa, 11. septembra 2011

Seksi prádlo


10 minútová cesta domov cez mesto. Ach jaj, keď už, tak si dať aspoň podprsenku vo farbe tielka.