Celkový počet zobrazení stránky

streda, 16. marca 2011

Je načase uvažovať nad budúcnosťou

Dobrý den,

bohužial Vám musíme oznámit, že do užšieho kola výberového konanie momentálne nepostupujete.

Dakujeme Vám za doveru prejavenu zaslaním  životopisu do našej spoločnosti.   No hneď som múdrejšia.


Dnes je sobota a ja som si uvedomila, že zase sedím doma za počítačom. Čo nepokladám za nič tragické(to bude asi preto, že už viac ako pol roka nerobím nič iné a zvykla som si natoľko, že si už ani neviem spomenúť, čo znamená aktívne využívať voľný čas). Ale na to, že som žena v rozkvete a podľa slov mojej kamarátky „mladšia už nebudem“, je to celkom tristné. Možno je to tým, že som v pre mňa neznámom prostredí, kde je väčšina kolegov o dosť staršia a po práci uteká domov k rodinám najlepšie do asi 40km vzdialených miest v okolí Stuttgartu. Zvláštne, že o tomto mieste sa vyjadrujú, že je super, ale nikto z nich nebýva a keď sa ich spýtam, či by chceli, rázne odpovedia, že nikdy. S hľadaním partnera to tiež nebude až také ľahké, hlavne preto, že tunajší muži sú priveľmi otupení emancipáciou :-D čo znamená, že všetky ťažké bremená z vysokých poličiek si musím skladať zásadne sama, pričom mi kolegovia povedia, že to musí byť ťažký život byť malá, namiesto toho, aby mi pomohli. Na druhej strane som si všimla, že dĺžka mojej sukne ovplyvňuje množstvo otvorených dverí a pomoci pri odnose batožiny, čo je pre mňa skoro ako ponuka na sobáš.
Keďže to vyzerá, že v tomto meste nezostanem naveky, začala som sa obzerať po pracovných ponukách. Prácu som rekreačne hľadala v roku 2010, kedy na pracovnom trhu ako mýtické zaklínadlo fungovalo slovo kríza, ktoré bolo výborné najmä pre zamestnávateľov, ktorí mohli ponúkať nižšie platy ako v roku 2008, ale zato požadovali asi 3x vyššiu kvalifikáciu aj na miesto podržtašiek. Čo znamená – min. dvaja cudzie jazyky – samozrejme v inzeráte je napísané, že plynule, dosť často som videla inzeráty pre mladých ľudí, najlepšie absolventov s min. 3 rokmi praxe na danú pozíciu, čo ma tiež dosť pobavilo :-D Samozrejmosťou je aktívnosť, pracovitosť, príjemné vystupovanie(presne to pri varení kávy potrebujem) a schopnosť pracovať pod časovým tlakom (čítaj – nepreplatené nadčasy). Ovládanie počítačových programov, o ktorých som ani nevedela, že existujú, čo ma hneď na túto pozíciu diskvalifikovalo. Najviac ma tieto kritéria pobavia na pozície, ktoré zvládne lepšie trénovaná opica ako rôzne help desky a supporty a bookers & orders. Viem to, pretože som túto prácu robila a mám pocit, že za rok mi odumrelo asi 30% mozgových buniek. Ale aspoň som sa naučila rýchlo klikať. Nejaké pozitíva sú vždy :-D
A vždy mám tlak 300, keď čítam v rôznych novinách interview s personalistami, ktorí tvrdia, že kandidáti by mali mať skúsenosti zo zahraničia a plynulé znalosti z cudzieho jazyka a byť samostatní. Voila - tu stojím, takmer 4 roky života v zahraničí, ukončená vysoká škola a dva jazyky. Len akosi moje kvality nikto neodhalil. Ak zase bude nejaký rozhovor, kde sa budú zamestnávatelia a personalisti sťažovať, že nemajú kandidátov so skúsenosťami v zahraničí, hlásim sa. Prosím kontaktujte ma. Emial je v mojom profile. Zatiaľ jediný, kto mi napísal, bola nejaká pani, z ktorej sa neskôr vykľul pán, ktorý vraj vlastní tlačové centrum a po 3. emaily odo mňa žiadal moje fotky v bikinách a chcel so mnou urobiť rozhovor do nemeckého časopisu Stern. Keďže som fotky neposlala, prestal komunikovať. Škoda, mohla som byť slávna.
Veľmi zábavné sú pohovory u personálnych agentúr( hlavne, keď máte neobmedzené množstvo času a môžete chodiť na pohovory so stále nadriadenejšími nadriadenými). V 90% prípadov nemám poňatia pri opise pozície, o akú pozíciu sa jedná, len viem, že to znie strašne dobre tie anglické názvy. A takmer vždy dostanem od personalistky vynadané, že nemám predstavu o tom, čo chcem robiť(aj keď som jej predtým asi 10 min. hovorila, o akú pozíciu mám záujem a čo by som si predstavovala) a potom mi navrhne solution – pozíciu sales alebo niekedy dokonca sales managera(len mi vždy uniká, koho budem managovať). Alebo mi proste ponúkne všetko, čo majú v ponuke. Pretože som podľa nej na tieto pozície ideálna, čo asi zistila z môjho CV. Nemám však istotu, či ho prečítala dokonca, pretože sa ma stále dokola pýtala otázky, ktoré v CV boli zodpovedané. Napr. na stáž nemeckej vlády, ktorá je udeľovaná na 5 mesiacov, čo som aj CV uviedla, sa spýtala, prečo som odišla, veď to bola dobrá pozícia(že teda ona by odtiaľ neodišla) a či to nebolo kvôli konfliktov so zamestnávateľom. Samozrejme príde na pohovore vždy čas na skúšku z cudzieho jazyka. Naposledy som mala hovoriť v nemčine primitívne vety typu, kde som študovala a či ma to bavilo. Personalistka ma hneď upozornila, že nemčinu mala naposledy na strednej škole a že si z nej už veľa nepamätá, ale že mám rozprávať a ona povie, či mi rozumela a podľa toho urči, či je to dobre :-D Po takomto interview aspoň odchádzate s úsmevom na perách. Potom nasleduje obligátne „my sa ozveme“. Čo sa väčšinou nestane. Ale v emailovej schránke mám už zvláštnu zložku na zamietavé emaily, v ktorých sa mení iba hlavička(znenie iba v naozaj výnimočných prípadoch), kde napíšu, že dôvod môjho neprijatia je ten, že dali prednosť inému uchádzačovi( ako napísal jeden veľmi vtipný blogger – to je následok, nie príčina neprijatia). Ešte bezobsažnejšia je formulácia, že po dôkladnom zvážení sa rozhodli ma neprijať. Uf, mi odľahlo, že to zvažovali dôkladne, inak by som mohla mať pocit, že môj životopis nikto nečítal. Na to majú samozrejme právo, len ma to pobaví pri hlásení sa na pozície cez online portály firiem, kde na túto odpoveď čakám zhruba 2 hodiny, často cez víkend, tak neviem, či tam majú takých pracantov alebo iba vhodne nastavené automatické generovanie odpovedí.
Moje sebavedomie sa najviac váľa v prachu vtedy, ak firma napíše, že pozícia je obsadená. A o niekoľko dní ju opäť nájdem vyvesenú na nejakom portáli. Naozaj by ma potešilo, ak by mi niekto napísal dôvody neprijatia, pretože by to človeku pomohlo v nasledujúcich pohovoroch a vyvaroval by sa chýb. Ale tieto emaily považujem za úspech. Väčšina firiem si nedá ani tú prácu, aby nejaká ich asistentka poslala email neúspešným kandidátom. Ja viem, je to zbytočné a neefektívne a nie je v náplni práce asi nikoho vo firme. Samozrejme má firma plné právo neodpovedať alebo niekoho neprijať a rozhodnúť sa pre iného uchádzača. Musí ale počítať s tým, že dotyčný využije čaro internetu a občas pošle vulgárny email. Nie je to možno slušné, ale garantujem, že sa človek potom cíti výborne. A druhá strana to aj tak ignoruje. Takto som sa zabávala počas núdneho pracovného dňa, že som odpisovala firmám, ktoré ma odpálkovali, emaily, kde som sa pýtala, prečo ma nevzali a že urobili chybu svojho života a všetci budú prekliati. Deň neuveriteľne rýchlo ubehol.
Príjemným spestrením nudného dňa je aj omylom (alebo možno schválne) preposlaná emailová komunikácia medzi personalistkami o vašej osobe typu: "Vezmeš si túto ty? Ja na ňu nemám náladu. Mne sa dnes nič nechce, poviem, že idem k lekárovi, chcem si ísť pozrieť topánky, to bude lepšie strávený deň". Aj toto sa mi už stalo.
Tak sa teším, keď začnem opäť posielať životopisy a moje sebavedomie spadne na bod mrazu a budem vďačná za otázky: „rada telefonujete?“

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

bolo mi potešením