"There are as many loves as there are hearts."
"You can’t ask why about love"
Zašla som si na nesmrteľnú klasiku, ktorú nikto z nás nečítal do konca a myslím, že by sme mali. Anna Karenina od Lva Nikolajeviča Tolstoja vo veľmi modernom prevedení od Joea Wrighta. Každá, ktorá nie je z kameňa, pozná jeho sfilmovanie Pokánia a Pýchy a Predsudku. V oboch hrala Keira Knightley a aj v Anne si strihla kostýmovú rolu, ktorá jej veľmi sedí.
Je to pompézne, teatrálna - tragická melodráma ako má byť.
Čo je na filme najkrajšie, je jednoznačne vizuálne prevedenie. Už dlho som nevidela nič tak inovatívne. Každá scéna je ako divadelné javisko(perfektná je scéna závodu s koňmi), je to dynamické a úchvatné, stále sa mení a niekedy neviete rozlíšiť, či sa jedná o súčasť filmu alebo o divadelné predstavenie, pretože veľká časť filmu sa odohráva v divadle a opere, proste miestach, kde sa stretávala smotánka cárskeho Ruska, do ktorej Anna až do škandálu, ktorý spôsobila, patrila. Doslova tu platí, že svet je javisko.
Kostýmy sú úžasné a scéna na plese vás vtiahne do deja. A hudba od Levina tomu dodá správne tragický šmrnc.
Niektoré scény sú tak výborne symbolické, že nie je potreba žiadne dialógy, aby človek pochopil o čo ide - scéne v opere alebo v prvej časti filmu, keď sa Vronski a Karenina letmo dotknú a táto scéna sa pretne so scénou vlaku - kto uvidí, pochopí.
Ak máte radi Moulin Rouge, tak neváhajte, nie je to žiaden doják, ale je lepšie ísť na to s kamarátkou ako s priateľom.
V poslednej časti filmu mi niekedy Anna pripadala dosť hysterická, ale na to by človek musel mať prečítanú knihu, kde sú opísané jej duševné pochody. To sa zase nedalo vtesnať do filmu, je jasné, že taký epos sa nedá urobiť na celú noc. Ale ku koncu mi jej bolo fakt ľúto a myslím, že je veľmi dobre ukázané vo filme, že ostrakizácia je horšia ako fyzický trest.
Nechcem robiť spoiler alert, takže nepoviem koniec. Jude Law je skvelý a nehrá žiadneho fešáka. Toho hrá pre mňa neznámy Aaron Taylor-Johnson v roli Vronského. Vizuálne mi sympatický nie je, ale svoju rolu zvládol výborne. Aj keď je dosť umelý, ale zase lepšie ako by to mal hrať Pattison, ktorý bol tiež adeptom.
Karenina si ako manželka chladného politika, v manželstve nešťastná, začne aféru s bohatým dôstojníkom. Ten jej (na rozdiel od napr. Bel Ami) lásku opätuje a tým pádom nastáva škandál v Petrohrade a Moskve (Moskva bola v tom čase pokladaná za provičnú dieru). Annou okolie opovrhuje (ako sa dozviete v opere - Anna nie je kriminálnik, ale porušila pravidlá a musí byť potrestaná), stráca sociálne kontakty a keďže v tom čase patrilo dieťa automaticky otcovi, nesmie sa stretávať so svojím synom. Otehotnie a pri ťažkom pôrode takmer zomrie. Aby manžel uchránil rodinu od škandálu, ujíma sa jej dieťaťa.
Inak úprimne, manžel je dosť tolerantný a celkom sympaťák na vtedajšie pomery.
To, čo bolo tolerované mužom, nebolo tolerované ženám.
Anna je presvedčená, že pretože sa Vronski kvôli nej všetkého vzdal, začne jej vyčítať ich spoločenské izoláciu. Začína byť paranoidná, závislá na morfiu a chorobne žiarlivá. Vronski sa jej výhyba, čo ju iba utvrdí v tom, že ju nemiluje.
Vo filme je niekoľko dejových línií ako napr. Jekaterina a Konstantin alebo Dolly a Stepan, ale dĺžka filmu a obsiahlosť knihy nedovoľujú vykresliť všetko.
Film je dobré vnímať v kontexte doby, v ktorej bola napísaná kniha. Dôležitým motívom je vlak a železnica. V období písania knihy nastával v Rusku technický pokrok aj vďaka železnici, ktorá skracovala vzdialenosti v tejto obrovskej krajine a Tolstoj ňou bol fascinovaný.
