Celkový počet zobrazení stránky

streda, 29. februára 2012

Kto to zaplatí?

Keď som sa s kamarátmi bavilo na tému Najhoršie rande, napadlo ma jedna vec týkajúca sa randenia a platenia.
Má na prvom rande zaplatiť muž? Na koľkom rande je možné platenie rozdeliť, aby žene nepripadal ako lakomec? Koľkáte rande je už vlastne chodenie? A keď spolu chodíte, mení sa teda pri platení niečo? Má chlap platiť keď na rande pozval on alebo aj keď na rande pozvala žena? Čo robiť, keď čašník prinesie účet? Majú sa po ňom natiahnuť obaja? Má sa jeden ísť schovať na záchod? (Inak aj toto sa stalo jednej mojej kamoške na prvom rande, keď chlap pri platení zmizol a podozrivo dlho sa zdržoval na WC).
Ak sa muž rozhodne platiť, má to urobiť bez toho, aby dal žene možnosť reagovať alebo o tom diskutovať?
Otázky, samé otázky:-D
Aké máte skúsenosti vy?


Je to asi veľká vec, ako som zistila, v niektorých krajinách o tom vyšli dokonca publikácia: Persch, Jasmin A., (2008, March 7). It’s complicated: Who pays on a date? Retrieved on June 20, 2011 from http://www.msnbc.msn.com/id/23244363/ns/business-personal_finance/t/its-complicated-who-pays-dates/

Najlepšie by bolo, ak by rande skončilo k spokojnosti oboch. Ale to je vždy vec názoru, ako ukazuje aj toto video. Veľmi vtipné.

utorok, 28. februára 2012

Nebezpečné kúzlo Amazonu

Dnes zase niečo povrchné. Keďže blog číta aj moja mamina (ahoj mami:-)) tak nemôžem dávať nič divoké alebo tajné.

Ako sa hovorí, nakupovať draho vie každý blbec. Ale nakupovať dobre a lacno, to je umenie. A ja som bohužiaľ objavila kúzlo Amazonu v Nemecku (vraj Amazon vstúpi aj na český trh, takže by mohol dodávať za dobrú cenu aj na Slovensko).
Chudák čižmy si so mnou užili svoje a za chvíľu už aj tak bude na ne príliš teplo.
Nutne som potrebovala jednoduché čierne lodičky, kožené. Na stredne vysokom podpätku (asi 5-7cm) bez špicatej špičky (to mi príde extréme šlapkovské) a aby sedeli na moju širšiu nohu. Neviem prečo som mala zafixované, že Amazon je niečo ako ebay, kde sa musí dražiť a tovar je použitý. Už predtým som si našla na Amazone topánky T.U.K, ktoré v Stuttgarte takmer nikde nepredávajú. Dokonca boli o 50% lacnejšia ako v kamennom obchode. Tie mi však boli malé a obratom som ich vrátila naspäť (poštovné zadarmo) a tak som si nahodila pumps, veľkosť 36 a pozerala som, čo mi Amazon ponúkol. A teda vôbec netroškaril. Mám rada Vagabond a Tamaris. Občas som pokukovala aj po Buffalo, ale zdali sa mi príliš vysoké alebo potom príliš drahé. A na nete som našla jeden krásny model za úžasnú cenu. Už sa mi ale nechcelo posielať ich naspäť, tak som zašla do normálneho obchodu v meste a vyskúšala si veľkosť. A keďže mi sadla, nebolo o čom debatovať. Objednala som ich a prišli za dva dni. Ach, bol to highlight môjho týždňa (čo je vlastne smutné) keď som rozbaľovala krabicu a v nej ďalšiu krabicu a potom ako keby je to Gucci, dustbag. Tie si odložím, ako za socíku obaly z kindervajca a plechovku z Fanty. No proste malé Vianoce. A poštovné je nad 20e zdarma.
Takže s nimi idem robiť na služobku veľkú parádu.
Topánky Buffalo London (model 107-10663 Kid Leather 94705) - 21,63e
Radosť- nezaplatiteľná. Niektoré pocity, sa dajú kúpiť:-D





nedeľa, 26. februára 2012

Výlet

No dala som si tento víkend výlet, aby som sa aspoň chvíľu cítila pod 30 rokov a nie na 55 ako s kolegami v práci.
Vyzerá to všelijako

Hm, Holandsko?



Alebo Anglicko?

Urobila som si iba vlastivedný výlet do Brém. Konečne som bola v kontakte s elementom, ktorý v Stuttgarte chýba, teda s vodou. Bola som pozrieť kamarátku, ktorá tam študuje, takže mentálne návrat o pár rokov dozadu, prespanie na intráku, mini párty, sedenie na prednáške:-D


Symbol Brém - Bremer Stadtmusikanten




Ako správne čaje pijeme iba Starbucks (to je jedno, že v šálke je čaj doma urobený :-))


Chladnička (tá ozajstná bola ďaleko). Väčšinu času sme trávili s naším najlepším priateľom, pánom Jägermeisterom. Ten nás nikdy nenechá visieť.


Jar v Brémach



Nejaký kostol

Radnica


Budova oproti radnici

Čo sa mi páčilo, bola táto sranda, ktorá ukazuje, koľko cyklistov prešlo po danom mieste za deň a rok a mne to príde ako veľmi sympatická vec. Na konci je poďakovanie, že pomáhajú chrániť klímu.
Tá reklama v pozadí na Marlboro je nechcene v zábere:-D


Mesto je krásne a sever Nemecka je úplný iný ako juh. Aj čo sa týka ľudí. Sú omnoho otvorenejší. Keďže som sa ale hlavne tešila na kamarátku, prehliadka mesta trvalo naozaj chvíľu. Dlhšia už bola večerná cesta do barov. A normálne nás takmer balili nemeckí muži. Teda prišli za nami a začali sa s nami baviť o hlúpostiach. To je v Nemecku podobné, ako keby sa niekto pokúšal ošahávať za barom na Slovensku :-D

pondelok, 20. februára 2012

Najhoršie rande

Keďže už žijem na tomto svete nejaký ten pátek a nie som žiadna sociálna mŕtvola, stretla som sa osobne alebo z počutia s mnohými zábavnými vecami, ktoré sa týkajú randenia.
Upozorňujem, že je to true story.

Príbeh: Žena ide do plavárne. V bazéne vedľa nej pláva mladík  (nazvime ho Gvendolín). Zdá sa celkom sympatický, ale vo vode, kde vidíte iba polovicu hlavy a aj to s mokrými vlasmi, vyzerá sympaticky takmer každý. Pri východe z plavárne ju počkal a dohodli si rande na druhý deň. Na ďalší deň prišiel autom, ktoré vyzeralo, že sa za chvíľu rozpadne. Ale žena nechcela byť povrchná a rozhodla sa, nerobiť predčasné závery. Keďže išli na výlet na zámok, Žena sa pekne obliekla - sukňa, čižmy s nižším podpätkom. Proste chcela vyzerať šik. Ale plán sa zmenil a Gvendolín sa rozhodol, že si pôjdu pozrieť aj jednu prírodnú rezerváciu. Počas cesty autom chcel byť Gvendolín gentleman. Ako cool chlapík, čo nemá rád trápne ticho, rozpovedal svoj život, čo robí a nezabudol vysvetliť, prečo má také staré auto, lebo on šetrí a pokiaľ funguje, je to ok. Keď došli témy, rozhodol sa hrať úžasnú hru. Ak by ste ju nepoznali, volá sa "hádaj, koľko stáli veci, ktoré mám na sebe". Takže Žena musela hádať koľko stáli jeho nohavice alebo tričko.
"Hádaj, koľko stálo toto tričko"
"čo ja viem 10e?"
"Nie, zle. Stálo 4E. Ha, to som ale ušetril".
Chvalabohu nebola zima a preto nemusela hádať cenu kabátu, čapice a rukavíc:-D
Gvendolín sa pri každej téme dostal k peniazom. A zrazu prišiel gól. Gvendolín vytiahol z vrecka ponožku !!! a z nej peniaze. Povedal, že sa mu roztrhla peňaženka a dal ju do opravy a pokiaľ nebude opravená, tak bude nosiť peniaze v ponožke.
Neustále sa sťažoval, že on ako vysoký človek má problém s nohavicami, pretože sú mu všetky krátke. Žena  sa naňho zahľadela a uvidela obrys opasku zhruba na úrovni pŕs. Nohavice vytiahnuté hádam až pod bradu.
Gvendolín sa rozhodol, ze Ženu vezme aj do prírodnej rezervácie. Ale zabudol už povedať, že nemá v pláne stáť na platenom parkovisku, pretože je to drahé. Preto zaparkovali o niekoľko sto metrov ďalej, aby ušetril asi 50 korún a brodili sa cez blatové pole.
Bohužiaľ Žena už nemohla ujsť, tak musela celu tortúru prežiť. No a potom v zablatených kozačkách konečne išli autom smer zámok. Keďže to je rande, Žena predpokladá, ze muž ju aspoň pozve. Gvendolín išiel k pokladni a za chvílu sa vrátil. O pár minút prišiel sprievodca a prehliadka začala. Ešte skontroloval lístky. Keď sa dostal k Žene, povedala, že lístky mám jej partner. Gvendolín ale povedal, že kúpil lístok iba sebe a že si ho má ist rýchlo kúpiť do pokladne. A ako zlatý klinec uviedol, že jej potom povie, kde môže zohnať knižku kupónov na 50% zľavu na vstupné.  No hanba nekonečná, všetci ľudia netrpezlivo čakajú.
No a po prehliadke Gvendolína pochytil hlad a rozhodol sa, že zájdu do reštaurácie. Obaja si objednali a najedli sa a potom prišiel čas platenia. Čašník priniesol účet a Gvendolín sa teda veľmi netrhal o to, aby si ho vzal. Tak ho nakoniec pri postavajúcom čašníkovi zaplatila ona. V aute vytiahol Gvendolín jednu stovku a jednu tisícku a povedal: "Mám iba príliš veľké alebo príliš malé, hahah."
Aby bolo fiasko dokonalé, pri jazde domov vytiahol leták Hypernovy a povedal, že sa tam musia zastaviť, lebo majú akciu na Študentskú pečať. Nakúpil asi tri krabice a poprosil Ženu, aby mu ich odniesla do auta. Žena v aute povedala: "Za toto rande by si mi mohol dať aspoň jednu čokoládu" A on na to: "Potom by sa mi to neoplatilo, lebo tá zľava nebola tak veľká."
Vysadil ju pred domom, kde ona zabuchla dverami a povedala, že nikdy viac. Gvendolín sa ozval na druhý den s tým, že to bolo super rande a mohli by si ho zopakovať.

sobota, 18. februára 2012

Ach tá sobota

No zase jedna prekvapivá sobota. Človek chce mať pyžamový deň, vstať o 10:00, pozrieť si Blesk a zistiť, čo nové sa stalo s Ivetou Bartošovou, maximálne si umyť zuby a pozerať filmy. A potom urobí zásadnú chybu a ...pustí sprchu. A hlavica ho skoro prizabije. Grrrrr.
Neznášam tieto problémy spojené s domácnosťou. Nie dosť, že mi pri splachovaní píska nádrž tak intenzívne, že už mi niekoľkokrát prišiel dohovoriť sused:-D Síce som pred mesiacom objednala inštalatéra, ktorý prišiel, pozrel na to a povedal, že musí kúpiť tesnenie, čo by nemal byť problém a ozve sa. No a ešte sa neozval. To tak vyzerá, keď sa tu ľudia majú príliš dobre a sú bohatí, nemajú potrebu ani pracovať.
Na druhej strane je fajn, že sa to stalo v sobotu. Stať sa to iný deň, môžem si pískať. Pretože tu sú obchody ako OBI alebo Poco vo vzdialených častiach mesta, kde môžem vďaka inteligentnému zónovaniu MHD chodiť iba cez víkend (cez víkend je iba v sobotu, lebo v nedeľu je všetko zavreté, čo ma ničí). Inak by som si musela zaplatiť 5e za cestu tam aj späť a to by sa mi kúpa hlavice za 3.99 e akosi nevyplatila:-D A tu majú všetko rozdelené tak, aby to náhodou nevyhovovalo zákazníkovi. Nebudeme držať výrobky do kúpeľne za dobrú cenu niekde v blízkosti ľudí. Ešte by si to náhodou mohol niekto kúpiť. Odlifrujeme to za mesto, aby sa sem nedostali tí, čo nemajú auto - aj tak sú to socky.
Sprcha je zodpovedná za to, že dnes nejdem do posilky, pretože som vyčerpala svoju kvótu fyzického pohybu cestou do baumarktu.


Inak stále viac čítam, že muži sa sťažujú, že ich ženy nenechajú byť mužmi. Že si všetko robia sami. Mám pocit, že muži sú dnes rovnako nemožní ako ženy, len s tým rozdielom, že žena sa aspoň snaží situáciu vyriešiť.
Rozmýšľam, čo by som tu asi tak teraz mala robiť. Zavolať inštalatéra, ktorý príde možno o mesiac. Alebo zo seba robiť debila a ísť otravovať suseda. Ani neviem, či bývajú okolo aj muži, lebo som nikdy nikoho nevidela. Iba večer počujem buchnúť dvere, keď ľudia prichádzajú z práce domov. A domáci žije na Cypre.
Tak či onak, sme odkázané na to, aby sme si pomohli sami. Keď už som myslela, že som vyhrala nad hadicou, zistila som, že sa mi nedá odšróbovať nejaký závit, lebo je tak obalený vodným kameňom, až to pekné nie je. Na druhej strane si už viem opraviť záchod, prívod vody, kúrenie.
A z náradia mám doma iba kladivo a šrobovák a ako ani jedno nepomáha. Francúzsky kľúč ma nenapadlo vziať z domu. A myslím, že by som sa s ním aj tak nedostala cez letiskovú kontrolu pri príručnej batožine. Ale ako hovorí Gloria Gaynor: "I will survive".


In your face shower

štvrtok, 16. februára 2012

Zimná nádielka

Ani neviem či mám rada zmeny. Väčšinou nie. A nikdy nie vtedy, keď mi neprinesú nič výhodné. Akosi nezastávam názor "všetko zlé je na niečo dobré". Ale niektoré zmeny sú príjemné. Hlavne tie povrchné. Ako napr. to, keď zatvárajú obchod, pretože ho idú prerábať. A všetko musí von. Vtedy sa človeku zmena fakt vyplatí.
No a teraz v Stuttgarte vypredávajú Yves Rocher, pretože ho budú dva týždne prerábať. Počas mojej obednej pauzy sa pohybujem v rádiuse asi 250m od môjho pracoviska, ktoré je kúsok od hlavnej nákupnej ulice a keďže už mám tú ich zákazníčku kartu, vždy tam zablúdim. Teraz ma chytili veľmi ľahko. Vonku mali košíček s kartičkou 70% zľava a vo vnútri čistiace mlieka v cestovnom balení 50ml za 1e. To je takmer baťovská cena a hrozne zákerná. Človek si povie - euro sem, euro tam :-D

Mlieko má príjemnú konzistenciu, ale na môj vkus vonia príliš po uhorkách. Uhorky sú po ryži nalepenej na lyžici v hrnci druhá najhnusnejšia vec na svete. Nemá to žiaden dôvod, je to proste tak. Ale naspäť k mlieku. Je to štandard. Príjemné, prečistí a pleť je chvíľu hladká.


 No a keď už všetko vypredávali a bola to jedinečná šanca (aspoň tak to tvrdila predavačka, ktoré okrem toho medzi zákazníkmi rozsievala paniku typu "malinová rada sa už NIKDY nebude vyrábať, musíte to kúpiť dnes, inak to už NIKDY nezoženiete), tak som kúpila aj hrozne bio sa tváriaci a hašlerkovsky voniaci antiperspirant Verbena. Na deodoranty od YR som mierne úchylná, aj keď som si istá, že sa dajú nájsť kvalitnejšie výrobky. Aj keď píšu antiperspiranty, sú to deodoranty, pretože poteniu nezabránia. Majú však veľmi príjemné, originálne a nevtieravé bylinkové  vône, ktoré nevoňajú chemicky a ja si proste pri nich nemôžem pomôcť.
Tento je tekutý guličkový antiperspirant, takže nič pre ľudí, ktorý sa ráno chcú rýchlo obliecť. Ako som spomínala, nezabráni poteniu, ale vôňa vydrží dlho a je celkom intenzívna. Dnes ma podržal, keď som mala oblečené polyesterové šaty. Na obale výrobca tvrdím že vydrží 24 hodín, ale ja som k týmto údajom skeptická. A okrem toho sa sprchujem :-D

zdroj: yves-rocher.sk

V mierne odlišnom dizajne sa predáva tento antiperspirant na Slovensku. Len cena je príliš odlišná. 8,5e za deo, ktoré pri plnej cene v Nemecku stojí 1,95e??? V ČR sa predáva za 139Kč čo je asi 5,5e. Vážne nechápem takéto neuveriteľné rozdiely, ktoré vôbec neodzrkadľujú náklady.

Ako píšem v mojom profile, jedna vec ma hrozne trápi :-D Nedokážem si namaľovať očnú linku. Strašne rada by som mala líčenie ako Adele, ale skúšam to už od puberty a proste to nejde ani tvrdým ani mäkkým hrotom. Bez problémov sa presťahujem o 1000km od miesta bydliska. No očná linka je nad moje sily.
V Schleckerovi (ktorý mimochodom v Nemecku vyhlásil bankrot a vyzerá to tak, že jeho predajne budú postupne zatvárané) som objavila očnú linku Fairwind. Už od pohľadu vyzerala lacno a aj bola celkom lacná  - 2,99E. Páčil sa mi šikovný aplikátor, ktorý sa dá poskladať z vrchnáčika.
Farba má mať gelovú konzistenciu, podľa mňa je to skôr hustejší krém. Mám dosť vráskavé viečka, kde mám veľa kožných záhybov a preto je pre mňa nemožné urobiť si linku na jeden ťah. Kožu si musím napínať a postupne maľovať linku, čo vyzerá extrémne debilne, pretože nie je jednoliata. Pri tejto som bola dosť spokojná so štetcom na aplikátore. Linka vyzerá síce stále ako po epileptickom záchvate, ale aspoň sa sama seba nezľaknem, keď sa pozriem do zrkadla. Už som len polovičný Šáša Krusty :-D
Ak sa dostane do ČR alebo SR, môžete ju na skúšku kúpiť. Myslím, že cenovo a kvalitatívne bude niečo ako Essence alebo Catrice. Nedostala som alergickú reakciu, nevyplakala som si oči, takže celkom dobre.
Je to značky Marabu cosmetics z Nemecka (haha, zase paradox, marabu je druh bociana požierajúci mršiny - niektoré značky by sa vážne mali zamyslieť nad svojim marketingom).



 A no highlight of the day - zapredala som sa čertovi. Teda Facebooku a L Occitane. Potvrdila som, že sa mi páči ich stránka na fcb, zadala som môj email, ktorý požívam na spamy, počkala som dva týždne a potom som sa z ich profilu zase odhlásila. Síce získali moje údaje, ale ja som hypoteticky ušetrila 7E. Dostala som totiž na email kód a v predajni som si vyzdvihla zadarmo krém na ruky. Normálne by ma stál 7e. Normálne by som do tej predajne ani nešla:-D
Ešte som ho neotvorila, takže vôbec neviem aký je. Ale za tú cenu by som prosila, aby bol kurva dobrý.

zdroj: http://br.loccitane.com

Začnem ho používať, keď dopoužívam momentálny pohotovostný krém, ktorý som si kúpila v lekárni, keď som nutne potrebovala namastiť ruky v mrazoch. Zatiaľ som spokojná. Je veľmi mastný, takže po použití, človek nemôže takmer nič chytať. Ale vydrží dlho a vytvorí intenzívny film na pokožke.


zdroj: http://www.frische-erleben.de

pondelok, 13. februára 2012

Lak Essence - So Glamourous

Takmer každá druhá bloggerka prisahá na laky Essence. Cena je lákavá a výber farieb obrovský.  Ja som si kúpila dramatickú červenú, konkrétne odtieň 11 - So Glamourous. A teda nie je vôbec glamourous. A na môj vkus trvá zasychanie veľmi dlho.
Včera večer som si nalakovala nehty a dnes som mala aktívny deň. Stále som vybaľovala roll-upy, notebooky, krabice a musím povedať, že lak je otrasný. Treba minimálne tri vrstvy, aby bola farba sýta a nepresvitala a už o 8:30 ráno sa mi začal odlupovať. A do večera to bolo stále horšie. Musela som si nehty odlakovať večer, takže mi vydržal okolo 24 hodín.
Teraz by som chcela vedieť, či je to problém tejto farby alebo laku ako takého.



sobota, 11. februára 2012

Prišli...

V Stuttgarte bývam sama a fungujem  tiež viac menej samostatne. Takže okrem práce nemám takmer žiadne spoločenské vyžitie. Takže cez víkend sa niekedy rozprávam sama so sebou, aby som vôbec počula svoj hlas. Preto v pondelok v práci hovorím najviac, lebo si potrebujem vyplniť tento deficit. Aj keď dnes asi ticho doma nebude, mám pocit, že som niekde na dedine. Sused tu od rána púšťa karbobrúsku. Grrrr
A aj veci, ktoré si kupujem dávam na blog iba preto, aby mi ich ľudia chválili, keď to už neurobí nikto iný:-D
Už dlhšiu dobu som hľadala hnedé čižmy. Mám čierne, ale tie sa nehodia ku všetkému a okrem toho, ak ich človek nosí stále, veľmi rýchlo sa opotrebujú a úprimne, starostlivosť o topánky nepatrí medzi moje silné stránky. Postaviť ich na balkón a čakať, že ich dážď omyje asi nie je starostlivosť. Čakala som na výpredaje, no keď som nabehla do obchodov, bola som sklamaná. Je problém nájsť hnedé čižmy, bez cvočkov a mašlí, bez kožušiny, aby neboli z umeliny a boli kožené, mali nositeľnú výšku podpatku a pasovali na širšie lýtka. Niekoľko som našla. Ale cena 150e po zľave bola nad môj rozpočet. Nejde o to, či si to človek môže dovoliť, ale chce dovoliť. Na každú vec mám určitý fiktívny rozpočet, ktorý som ochotná za danú vec utratiť.  Tričko je proste tričko a dávať zaň 40e je úplne scestné.
Viem, že Tamaris vyrába čižmy pre širšie lýtka a tu v Nemecku je to také priemerná značka. Nie najdrahšia ale ani nie najlacnejšia. V kampani vyzerá väčšina modelov veľmi pekne. V obchode Tamaris bol síce výpredaj, ale ceny boli nižšie tak o 15-20e oproti plnej cene a to mi na výpredaj sezónneho tovaru príde málo. Popozerala som všetky možné onlineshopy topánok a úplnou náhodou som zistila, že Tamaris má v Nemecku aj vlastný online shop www.tamario.de. No a tam som konečne našla čo som chcela. A za 58e. V krabici, do ktorej by sa vošla Bambuľka a s krásnym, počítačom generovaným venovaním (irónia).






 Celá táto akcia bola potrebná hlavne preto, aby som mohla začať nosiť Vuittonku, čo som našla v Oxfame. Ja viem, mať moje problémy :-D


P.S. Čižmy som už otestovala a sú úžasne pohodlné.

streda, 8. februára 2012

Tip v Nitre - Čokoládovňa BON PRALINE

Toto je info o čokoládovni v Nitre, takže tí, ktorí sem nemáte cestu, môžete prestať čítať.


V januári som bola opäť niekoľko dní v Nitre. Vždy, keď som doma, tak tento čas nie je veľmi oddychový ale celkom plný. Je treba navštíviť kamarátov, obehať úrady a podobne.
Bývam peši kúsok do centra a vždy keď sa dostanem do mesta, pozriem, aké obchody vznikli a zanikli. Pešia zóna síce vyzerá pomaly ako ulica duchov a je to veľmi smutný pohľad. Ale s priateľom sme úplnou náhodou zablúdili do dvora na Štefánikovej 51, vo dvore oproti OD Tesco (občas mám pocit, že polovica centra je oproti OD Tesco :-)) Prešli sme okolo skrachovaného outletu a obchodu s ľudovoumeleckými výrobkami, kde nakupujem, keď chcem priniesť niečo typické pre kolegov, popri krčme, ktorá je tam hádam ešte od socializmu a našli sme tabuľu, na ktorej bola reklama na čokoládovňu. Bol to malinký obchodík, nie väčší ako kúpeľňa. Miesta, ktoré objavíte náhodou, sú väčšinou najlepšie. Prosím nemýľte si Bon Praline s Bon Bon na Svätoplukovom námestí.
Normálne nerada vstupujem do obchodov, kde nikto nie je, som celkom rada neviditeľná a väčšinou si ani nechcem nič kúpiť. No na reklame bolo napísané, že predávajú horúcu čokoládu a to dokonca to go. Myslím, že v zime nič nepadne lepšie. Vstúpili sme do vnútra a zistila som, že pani majiteľka v obchode sama predáva. Celý obchodík je v štýle Provance, ktorý chudák dopláca na svoju popularitu, pretože už je strašne prefláknutý, ale myslím, že tu to celkom sedí. Niečo ako u Juliet Binoche.
Do predajne sa vojdú okrem vitrín a pultiku ešte maximálne dve stoličky, kde môže človek počkať kým sa robí čokoláda. Pani bola veľmi príjemná a bolo vidno, že sa rozumie, tomu čo robí. Upozornila nás, že čokoláda je veľmi sladká a len sa smiala, keď som povedala, že po nej zjem pralinky. No keďže som z čokolády dostala takmer inzulínový šok, pralinky prežili cestu domov.
Čokoládu robí z čokoládových granúl s mliekom a podľa je síce veľmi sladká, ale výborná. Kto nemá rád až také sladké, nech si objedná horkú. Je hustá a sladká a keď človek drží kelímok v ruke, tak má aspoň chvíľu dôvod sa tešiť a cesta do školy alebo do práce je hneď príjemnejšia.
No a okrem toho si môžete vybrať aj ručne robené pralinky za dobré ceny. Počas mojej návštevy nemali Marc de Champagne, ktorú milujem, ale pani ma ubezpečila, že prídu. Tak som si kúpila z každého druhu jeden kus. Kokosové, višňové, pistáciové a mnoho iných v roztomilých formách motýľa alebo ľalie.


zdroj: mojanitra.sk

V ten istý deň som letela do Nemecka, takže som niektoré zabudla doma v chladničke. Rodičia ich chvíľu obchádzali, ale potom pralinky padli za vlasť a odkaz je, že boli vynikajúce. Myslím, že menšie balenie je vždy vhodný darček pre kolegu, šéfa alebo rodičov kamarátky.
A myslím, že je výborný nápad podporiť tak miestneho podnikateľa, ktorý predáva dobré výrobky. Je to lepšie ako podporiť anonymný nadnárodný koncern ako napr. Leonidas.

Vizitka a ďalšie obrázky tu. Predajňa je taká maličká, že ani nemá webstránku a ani na ulici nenájdete takmer žiadnu reklamu ale podľa mňa stojí za návštevu.

pondelok, 6. februára 2012

Západné Nemecko - krajina valentínskym nákupom zaslíbená

Blíži sa Valentín. Najgýčovejší sviatok zo všetkých. Tak rýchlo, vy čo tvrdíte, že ho neslávite - šup do Tesca kúpiť trenky s "vtipnou" potlačou a páni, nezabudnite na umelinovú spodnú bielizeň v nevhodnej veľkosti. A ešte bonboniéru, ktorú partnerke zjete, pretože jej  bude trápne ju zjesť, aby nepribrala:-D
Som slamená vdova, tak Valentín neoslavujem. Ale aj tak sa naň teším. Pretože je tu v Nemecku radosť v tom období chodiť do drogérii, kde sa to hemží zaujímavými kozmetickými baličkami pre ženy od ich neoriginálnych polovičiek. Na rozdiel od Vianoc pozostávajú tieto balíčky hlavne z parfémov a dekoratívnej kozmetiky a nie zo sprcháčov a zbytočných taštičiek.

Keďže si myslím, že spodné prádlo je u chlapov preceňované, kúpila som tomu môjmu niečo, čím môže obšťastňovať celé svoje okolie.


zdroj: www.heureka.sk

Ukázať ho tu môžem, aj tak som už prezradila, čo som kúpila. Nedokážem udržať tajomstvo o darčeku dlhšie ako 5 min. Proste maximálne tak dlho, pokiaľ nevyjdem z obchodu.

A sama sebe som si hypoteticky vybrala tieto veci. A na Slovensku a v Českej Republike môžeme pri tých cenách len slintať.





Taštička Avene - 2,95e.




Keďže je môj mesiac ešte dlhý ako dva týždne pred výplatou, musím šetriť. A vážne by som mala chodiť von iba s 3,5e aby mi vyšlo akurát na slíže u číňana, pretože chodiť s kartou je pre mňa vražedné.

Neodolala som a za 7e som si zakúpila Helenku a jej make-up Spectacular v odtieni 23-keksík - biscuit.



Uvidíme nakoľko je vhodný na denné nosenie. Ale čo som skúšala, je jeho krycia schopnosť prekvapivo dobrá. Textúra veľmi tekutá a po chvíli sa make up prispôsobí tónu pleti, aspoň čiastočne teda.

Ak ste single, doprajte si niečo a nezdržujte sa v blízkosti dvojíc. Ja som v Nemecku sama a preto som si darovala pre seba od seba moje milované zvieratko, ktoré bohužiaľ nemôžem chovať v byte. Tak ju mám aspoň ako šperk. Swarovski Passenger Angel Cat Pendant.

zdroj: qualityoverstock.com

No a pre ženy po rozchode. Hlavu hore, všetko bude fajn.

nedeľa, 5. februára 2012

Pozor na to, čo si želáte. Mohlo by sa to splniť iba sčasti

Niečo som si priala a prišlo to celkom rýchlo. Ale nabudúce si musím niečo priať detailnejšie, pretože to skonči fiaskom. Priala som si, aby som v práci mohla cestovať, niekam na služobnú cestu. A ejhle, je to tu. Niečo som tušila, keď som od šéfky z kancelárie počula otrávené: "ale to nie, tam ísť nechcem". To som už vedela, že som vyhrala povestný jackpot. O niekoľko dní mi šéfka pri odchode na obed povedala, že je možné, že pôjdem v marci na jednu konferenciu. Koná sa v dedine, ktorú som ani nevedela nájsť na mape. Dúfala som, že to nebude v istý deň, pretože vtedy máme kongres v Stuttgarte, ktorý má veľmi zaujímavú tému a dosť som sa naň tešila. Kvôli referentom a aj cateringu, pretože som extra objednávala krevetové špízy a čokoládovú penu a teraz nič z toho:-D.
 
Pre mňa "je možné, že pôjdem" znamená, že mi v práci povedia, či tam teda idem alebo nie. No začali mi chodiť emialy od organizátorky, že kedy sa konečne zahlásim a že mi rezervovala hotel. No keďže som to musela prediskutovať so šéfovou, poslala som jej email. Je projektový manager a znakom projektového managera, aj keď managuje iba sám seba, je to, že je strašne busy. Preto mojej šéfovej posielam maily, aj keď sedí vzdušnou čiarou asi 2,5 metra odo mňa.
Dlho sa nič nedialo a potom prišla odpoveď - "myslela som, že je to dohodnuté, ideš."

A potom prišla služobne staršia kolegyňa a s vážnou tvárou (Georg Bush pri ohlásení útoku na Dvojičky bol hadr oproti nej) mi povedala, že sa o tom porozprávame, keď bude čas, pretože budem RE-PRE-ZEN-TO-VAŤ. Keď to povedala, znelo to ako nejaké zaklínadlo z Harryho Pottera. Neviem síce kde a čo budem reprezentovať, pretože mám pocit, ako som si pozerala miesto, že budeme mať akurát preteky v jazde na traktore, ale nechám sa prekvapiť.
Kariérne postupujem veľmi rýchlo. Už nielen že robím veci, ktoré nikto robiť nechce, teraz aj cestujem na miesta, kam nikto ísť nechce:-D Ale preháňam. Celkom sa teším, že vypadnem z kancelárie.A aby som uviedla na správnu mieru ešte jednu vec. Moja šéfka je fakt zlatá osoba. Asi najlepšia nadriadená, akú som mala. Len pre ňu nie je NIE odpoveď.

A aspoň som mala dôvod zaobstarať si nové šaty.


zdroj: flamingstar.eu

Spĺňajú všetko, čo na šatách hľadám. To znamená, že majú dĺžku do kolien, strih, ktorý lichotí postave a nie je obtiahnutý a majú rukávy. 

No a keďže mám reprezentovať, urobím to štýlovo. Nezabudnem ani na detaily.

zdroj: www.spartoo.de

L'arnacoeur - (K)lamač sŕdc

Tento film som videla už dávnejšie. Ale vždy, keď si predstavujem, ako vyhodím svoje hypotetické peniaze, napadne ma, že by som sa chcela obliekať ako Vanesa Paradise v tomto filme.
Myslím, že štylisti urobili "good job" a z tejto  herečky, ktorá je síce charizmatická, ale že by som sa pri pohľade na jej tvár rozpúšťala, dali taký šmrnc, až to pekné nie je.
Toľko krásnych hermesiek, vysokých a nenositeľných, ale vražedne krásnych topánok od Louboutina, krásnych, jednoduchých šiat od YSL a chlapov v dobre padnúcich oblekoch sa len tak nevidí. Proste film, kde sa chodí s vuittonkou aj pre mlieko. Azúrové pobrežie k tomu akosi zvádza.
Síce ma sklamala svadobná scéna, pretože, buďme úprimné, ak je vo filme svadba, takmer každá žena je zvedavá na svadobné šaty. Jediný film, u ktorého sa mi to nestalo, bol Twilight. Ale tam som mala omnoho väčší problém s tým, že dve hodiny môjho života boli nenávratne premrhané a nikto mi ich nevráti:-D Fanynky Edwarda a toho týpka, čo stále behá polonahý, prepáčia.
L'arnacoeur je film tak ľahký, vtipný a príjemný, že som ešte niekoľko dní po jeho zhliadnutí vždy spievala Wham alebo sa proste začala usmievať. A to sa mi často nestáva. Takže doporučujem všetkým ženám, ktoré milujú štýl a majú dlhé nedeľné popoludnie. Pre frankofilné osoby je to "must".
Keďže je to francúzsky film, nesmie chýbať ani téma "kopni si do svojho Angličana". Angličan je tu muž, za ktorého sa má vydať hlavná hrdinka a hrá ho Andrew Lincoln, ktorý momentálne naháňa zombíkov v seriály Walking Dead
Príbeh je taký ako vždy a zároveň trochu iný. Ona sa má vydávať a zistí, že on nie je ten pravý. A príde ON (Romain Duris), ktorý ešte nevie, že je ten pravý :-D Popri tom mierne kriminálne zápletka a nedorozumenia. A bude aj Dirty Dancing.
 nebojte sa, všetko sa nakoniec dobre skončí.


zdroj: http://www.neuemedien-ka.de


zdroj: http://files.students.ch

zdroj: www.swide.com


zdroj: http://nest.rckshw.com


zdroj: http://ibnlive.in.com/



zdroj: moviepilot.de

 zdroj :purepeople.com