Celkový počet zobrazení stránky

sobota, 23. júna 2012

Parfém - John Galliano Parlez-moi d'Amour

Výýýýýplata. A v Nemecku začínajú výpredaje. Mala som chuť na nejakú sviežu vôňu a v podstate sa v nich veľmi nevyznám (mám svoje stálice ako Moschino) a prídem do obchodu a tam skúšam. V Galerii Kaufhof majú také ľudové oddelenie parfumérie, kde sa mieša YSL alebo Lancster s Naomi Cambell. A vždy tam majú oddeleni parfémov za 19,90E. Väčšinou sú tam dokola Biotherm, Joop, Chopard Wish atď. Ale dnes tam bol parfém, z ktorého flakónu som bola unesená hneď ako som ho videla. Je to
John Galliano Parlez-moi d´Amour. Myslím, že odkedy Johna vyhodili pre jeho náckovské kecy od Diora, len mu to prospelo. Tento parfém inak uviedol na trh už v roku 2010.

Parfém (ja mám EDT, aby som sa vyhla nedorozumeniam) je pomenovaný podľa piesne Edith Piaf  "hovor mi o láske". Celý flakón je koncipovaný ako zamilovaný list. Začína to však už krabičkou, na ktorej je nakreslená obálka (mimochodom s rozkošnou známkou a pečiatkou) a zo zadnej strany je anglický nápis "a kvôli tomu ti píšem, láska moja". Ako sorry, ale geniálny marketingový ťah. Som zostala pri tom stáť v parfumérii hneď a roztápala sa.


A flákón je podľa mňa strašne sympatické umelecké dielko. Sklo je v tvare obálky, na vrchnáku je zase vyrytý nápis "a kvôli tomu ti píšem, láska moja" a na prednej strane opäť známka. No proste rozkošné. Absolútne ženské.





Väňa je jarná a kvetinová. Mierne sladká a príjemná. Základ je ovocný (čučoriedky) a je tam silný vplyv ruže. Ale u niektorých žien je podľa mňa riziko, že sa pri svojej snahe o sviežosť bude zdať trochu ako osviežovač vzduchu na toaletu. Ale mne sa veľmi páči.
Vôňa má evokovať prvú lásku, perfektnú, mladú a bezstarostnú. A podľa Galliana má ešte povedať príbeh dievčaťa a chlapca a ich prvého bozku.
Základ je z indonézskeho pačuli, citrusov a mošusu. Srdce pozostáva z tureckej ruže, levaduľového oleja a arabského jazmínu a hlava z čučoriedky, zázvoru a bergamotu. Hm, na čo všetko sa dá čučoriedka použiť. Vôňa vonia intenzívne po ružiach, flákonik je ružovkastý, proste čistá romantika, ale zas nie vtieravo sladká.
Vôňu navrhla parfumérka Aliénor Massenet. Na trhu sú momentálne tri varianty:
Parlez-moi d'Amour EDT


Parlez-moi d'Amour Eau de Parfum




Parlez-moi d'Amour Eau Fraiche





Majú rovnaký flakón, ale každá má inú farbu a kvôli rozoznaniu aj inú známku na flakóne a malú pečiatku na krabičke.


Ak máte možnosť, vezmite si aspoň vzorku a enjoy. Ja sa teraz neviem ráno nikdy rozhodnúť medzi Johnom a YSL Young Sexy Lovely.

pondelok, 18. júna 2012

Výmena prístroja

Skončil hokej a ja že konečne sa bude dať baviť s ľuďmi o inom ako o športe. Teda s ľuďmi na Slovensku. V Nemecku bol hokej každému totálne šumák. Ale ono eeee, začal futbal. To je v Nemecku niečo ako u nás Silvester. Všetci sú hluční a preukazujú emócie. Na Nemcov nevídané. Normálne neplatí, že Ordnung, Disziplin und Sauberkeit. Fakt aj dózu odhodia a nevrátia ju, aby dostali zálohu. A keďže im to ide fakt dobre (lebo Robben hrá teraz za Holandsko, hehe), tak sa môžu vykričať. Keď včera porazili Dánsko, nastúpili vuvuzely a ak by boli vuvuzely v roku 1939, určite by na nich trúbili po ohlásení útoku na Poľsko. A potom sa dejú aj veci nepríjemné, ako napr. že je načúrané vo výťahu. Na Hlaváku v Prahe by ma to nepobúrilo, ale tu som zostala šokovaná. Určite to ale urobil nejaký cudzinec:-D
Na pár dní teraz prelomia Nemci svoje zvyky.
Ako mi povedal vo vlaku kamarát mojej platonickej lásky (mimochodom dala som inzerát na web) - Nemecko je krajina, kde aj stromčeky rastú v rade (to sme zbadali hneď pri prechode hranice do Bavorska z ČR). Pretože čo? Pretože Ordnung muss sein.
Všetci tu behajú v národných farbách, aj distingvované dámy z kancelárií, aj Turci. Ja fandím mimochodom Čechom. Ako vždycky.
Nemám TV, ale ani som ho nepotrebovala, aby som zistila, že Nemci dali gól. Kričia tu susedia a nikto sa nesťažuje a nevolá políciu. Potom si do polnoci (nie dlhšie) vytrubujú na svojich VW Polo a Golf a malých bávach.
A keďže sa všetci sústredia na futbal, práca ide trochu bokom. A aj osobný život. Moja chladnička sa pokazila. Dostala emotívny melodramatický výlev a vyzerá, že sa už nebude dať opraviť. Pretože ju málo ľutujem a mám požiadavky. Holt, nejak neberiem autistickú poruchu prístroja ako poľahčujúcu okolnosť, ale ako znak mierne blbosti, ktorá neospravedlňuje. Nechápete? Nevadí. Rada hovorím v inotajoch. Chladnička sa kazí v pravidelných intervaloch každý mesiac a trochu mi to lezie na mozog. Preto:


 Bude proste načase vymeniť prístroj. Tieto prístroje sa ale ťažko zháňajú. A ak sa aj nejaký nájde, nastupuje test kompatibility. Najkazovejšie modely sú inak okolo doby 30rokov.

 Dovolenka na Indiu stále neschválená, ale už sa idem dať očkovať, takže jupí. A keď to nevyjde, aspoň sa nenakazím žltačkou v MHD.

Update: bola som u lekára (je to Slovák, haha) na zaočkovanie. Samozrejme to posral, zaočkoval ma proti tetanu (ktorý mám) a týfusu (ktorý nemám) a nedal mi hepatitídu. Ale keďže je Nemecko fajn, zaplatí mi to Krankenkasse, len si vybrať termín.

utorok, 12. júna 2012

Osudové stretnutia

Tak neviem čo je to za týždeň. Šéfovia sa vrátili, takže leháro skončilo. Ale zase, pokiaľ je futbal, tak je to správne locker. Síce je moja šéfka Angličanka, tak uvidíme, pokiaľ jej to vydrží, lebo tak ako vždy nakopú Nemci Anglánom prdel podľa mňa. A Nemcom sa pri tom futbale tu občas zdvíha pravá ruka hore. Holt to majú v krvi - Ordnung muss sein.
Užila som si predĺžený víkend v Stovežatej, plný piva a kultúry, teraz fakt, bola dlhá noc múzeí, tak sme si vystáli fronty ako v Sovietskom zväze na mäso a tvárili sme sa, že nie sme kultúrni burani (krásne nemecké slovo Kulturbanause) . Aj keď ťažko uveriť ak hrá popri tom toto:


Boli sme v technickej knižnici medzi kockami, ktoré nás verejne ponížili tým, že komentovali sexuálny život ľudí okolo, pretože sami žiaden nemajú. Keď som videla chlpatý chrbát študentíka, ktorý pred nami robil pokusy s tekutým dusíkom, povedala som si, že je hádam ešte aj panic. Ale bola sranda, bolo to celé ako v Big Bang Theory. Fyzici robili joky, ktoré nikto nechápal, smiali sa iba oni:-D
Plavila som sa na lodičkách, skoro sme sa síce zj....li zo splavu, pretože bójky sú pre nás vec absolútne irelevantná. Ale konečne som mala socializovanie a nie ako tu v Stuttgarte.




Cesta z Prahy vo vlastivednom vlaku bola vtipná. Ako začal futbal, polovica Bavorska sa presunula chlastať do Prahy a v nedeľu išli týmto vlakom, ktorý ide asi 5 hodín (bus ani nie 4) naspäť do vidlákovov typu Furth alebo Schwandorf. V kupéčku si ku mne sadol starší pán a dvaja mladí Nemci (jeden extrémne prcavý). Dedo do mňa hustil nonstop a potom povedal, že mám nádhernú postavu a chce si ma odfotiť. Keďže som presvedčená, že starí ľudia nemajú čo mať sexualitu, kategoricky som odmietla. Ale aspoň predomnou nemasturboval, čo som už tiež zažila.
No a Nemec. Asi boli erupcie na slnku alebo vylučujem nejaké feromóny, ale balil ma jak divý. Teda ako divý Nemec. Tí balia inak. Proste na mňa dve hodiny nenápadne pozeral, potom som sa mu pozrela do očí a spýtala sa ho či mu chutí Kozel(Pivo Kozel, ráno se poser). Povedal, že nie. No a po ďalšej pol hodine ma konečne oslovil. Spýtal sa, aké je dobré české pivo. Potom hodinu nič, musela som sa spýtať čo tam robili. Ale čumel na mňa tak, až som sa pozerala, či zips nemám rozopnutý. No a potom sa konečne rozkecal, stále sa ma pýtal kam idem a ja som iba nadávala na Stuttgart a dostala som odpovede typu: "ak sa ti tam nepáči, príď do Norimbergu", "urob si výlet, ja ťa povodím" alebo "škoda, že už iba hodinu cesty, s tebou je to úžasné". A nič viac, nevypýtal číslo, nespýtal sa na meno, proste nič. A pri vystupovaní som extra čakala pri vlaku a akože sa balila a on prešiel okolo a povedal "Tja, vielleicht sehen wir uns". No nejeblo by jedného z toho? Toto bola moja summer love affair. Ale kto pozná Nemcov vie, že je to úplne výbuch vášne na ich strane. Aj tak si myslím, že nemeckí chlapi sú buď teplí alebo nenávidia ženy.
Svojím Hurá Systémom som sa prihlásila na nejaký youth festival v Indii s tým, že ma aj tak nevyberú, aby mi hradili ubytko a jedlo. No a motyka vystrelila (to viete, my štipendijní nomádi máme už svoje triky). Tak musím v práci opatrne povedať, že mám v úmysle ich v septembri osrať.

A geniálne video o chlapoch:





streda, 6. júna 2012

Predĺžený víkend

V poslednej dobe som strašne spustla (vyzerám ako Iveta Bartošová po svojom 15 comebacku), spávam zle, dlho a všetko mám na háku. Ani toaleťák nemením (používam, to áno) a mám tam prázdnu rolku asi týždeň.
Ale okolie hovorí, že pôsobím sebavedomo. Tak je vlastne fajn, že mám úplne v paži, keď sa teamliderka, lenivá ako švola začne nervovať a zistí, že ten email, ktorý zmazala od šéfa asi obsahoval niečo dôležité a musí to byť hotové do hodiny a v telefóne mi tvrdí, že sme to mali urobiť my. Aj tak som vďaka jej retardovanosti niečo pokašľala a budem si to musieť vyžrať na budúci týždeň. A preto jej darujem moju maximálnu ignoranciu. Úprimná k nej nebudem. Keď som úprimná, ľudia plačú.
V Deutschlande zase oslavujeme zajtra svátek kresťanský a ja ako neznaboh sa prispôsobím. Pretože my neznabohovia sme veľmi tolerantní a využívame všetky sviatky. Idem sa konečne socializovať do Prahy za mojimi po mojej rodine najdrahšími kamarátmi, ktorí mi dokazujú, že romantika nevymrela a že ma má stále niekto rád. A to vždy, bez toho aby sa musel rozmýšľať, či ma chce vidieť, že vidieť sa viac ako 2x za istý čas je veľa alebo nenapísať mi email je ok.



Kedže mám stále krásne dva týždne, lebo šéfka je preč, mohla som sa dnes sústrediť na catfight na recepcii. No a vtedy sa cítim nejak takto.



Vždy sa hádajú sekretárka a bývalá sekretárka, ktorá už v podstate nič nerobí, ale keďže je u nás asi 10 rokov, nikto je nevyhodí, pretože vedia, že je nezamestnateľná. Je proste veľmi sympatická, neholí sa nikde a oblieka si sukne a tričká bez rukávov. Proste ladylike. Chová kozy, ktorých fotky si dávala na skriňu v kancli a potom som sa pýtala, ako sa má to kozliatko na fotke. Vždy povedala, že je už mŕtve, lebo ho zabila a dala do konzervy. A na stoličke sedela na kožušine z tejto mŕtvej kozy. Rozdiel v tých chlpoch nevidím, ale tá kožušina svrbí, keď na nej sedím. Na sekretárke som ešte nesedela, možno svrbí aj tá.
Teraz sa každopádne háda s malým Hitlerom o tom, prečo položila letáky na stolík vľavo a nie na poličku vpravo.
Samozrejme si vždy vykajú, aj keď sa neznášajú, ale neznášajú sa veľmi oficiálne. A potom plačú každá v inej miestnosti, čo mi nevadí. Vadí mi, že malý Hitler potom prepája telefón ku mne, pretože ako vieme, keď plačeme, ťažko rozprávame do telefónu. A keď má ešte hovoriť anglicky so šialenou výslovnosťou typu "senjk júúúú, I zont nou ifs his in da ofis" tak je to utrepenie pre obe strany. A proste ma serú, lebo sa ma pýtajú veci typu "ako sa plní mydlo na pánskych hajzloch". To sa mi ten diplom fakt zišiel.
Inak mám pocit, že mám pokazený telefón v práci. Stále zvoní...

Ako správna bloggerka by som mala teraz napísať ako budem tráviť víkend, dať fotky outfitov, nezáživné fotky krajiniek a fotky jedla, ktoré som zjedla a písať, ako sa teším na výlet s miláčikom. Keďže je chlap ďaleko alebo na mňa serie, nič také nebude. Idem sa zabaviť, ponadávať a piť. Lebo som sa zase presvedčila, že normálni chlapi neexistujú a sú to proste uzlíky komplexov.






A konečne plánujem dovolenku. Ideme s kamarátkou do country of weak, cheese eating surrender monkees. Áno hádate správne, ideme do Francúzska.

Ak sa tam nezamilujeme a nezostaneme, urobím aj cestovateľský post.
Taký civilizovaný, bez nadávok, s fotkami čajok a lázenských švihákov z Bretónska.
Uvidíme ako ďaleko sa dostane s frázami Voulez Vous Coucher Avec Moi alebo Omelette du fromage a Mon Cherri.

nedeľa, 3. júna 2012

Aktivita

Rozhodla som sa asi po 1000x že idem zdravo žiť a budem jesť iba zeleninu a ovocie a proste budem strašne lajfstylová. To preto, že som sa videla v meste v zrkadle a mala som pocit, že sa doňho nezmestím.
Našla som kartu do posilovne a už ju nebudem používať ako záložku do knihy. Chodím do posilky hlavne na toto: 



Je to wave stepper a je to prosím pekne náročné na prdel a stehná. Nebaví ma chodiť na preplnené kurzy napr. spinningu, kde na mňa vrieska tréner, ktorého veľkosť topánky je zhodná s jeho IQ. A aj keď je to ženské fitness, smrad potu je tam úplne rovnaký ako v zmiešanom. Až na to, že tam chodia tie ženy nalíčené. Vysvetlí mi preboha niekto, prečo chodí ženská do fitness namaľovaná ako veľkonočné vajce?
A teda pri tomto stepperi - buď sú všetky prístroje pokazené alebo som lepšia ako Abebe Bikila (maratónsky bežec). 
Lebo dať 35km za hodinu aj desať minút je podľa mňa olympijský výkon. Ako teším sa, že spálim podľa prístroja viac kalórií ako má celá Milka, pretože potom nemusím mať výčitky, ale úprimne tomu veľmi neverím. Ale asi bude môj výkon súvisieť aj s mojím kúlovým oblečením. V teplákoch som bola mŕtva po 15 minútach, v nových kraťasoch, ktoré vetrajú zo všetkých otvorov som neúnavná ako Asterix po požití zázračného nápoja. Ale priznávam, že aj podvádzam - pijem čaje na regulovanie hmotnosti, v preklade - vyseriem sa z podoby.
Každopádne mám pocit, že brutálne športujem a že moje sexi telo je už iba otázkou času.
Uvažujem, či aj mňa chytí módna vlna behania, pol maratónov a maratónov. Polovica mojich známych začala zrazu behať pol maratón (hlavne ako skupina, lebo to podporuje skupinového ducha) a je to o to prekvapivejšie, že viem, že predtým nepohli zadkom. A ešte aj fejsbuk a jeho aplikácie mi to stále podsúvajú - koľko km kto zvládol. Si musím polovicu kamarátov zablokovať.
Moja podšéfová zabehla lokálny pol maratón, vyvesila si na stenu fotku s medailou a teší sa na maratón. Síce jej lekár musel dať kortizónové injekcie a dva dni v robote krívala. Ale ... I did it, bitch!!! Dúfam, že nenavrhne športovú aktivitu na team building. Už som sa psychicky pripravila na to, že budem ležať hore pupkom na výhliadkovej lodi v Štrasburgu. 

A mimochodom niečo poetické na dnešný deň:



No a splnil sa mi sen, mám domáce zvieratko. Ale iba také fake. Ozajstné mi domáci zakázal.

Serte na vodoznak, neviem ho dať preč.

A otázka do pléna --- už sme sa posunuli v otázke zrovnoprávnenia žien a mužov? Alebo ešte stále nemôže žena dať na prvom rande? Som totiž dostala takú otázku a seriózne som nevedela odpovedať. Lebo chlapi sú v tom rigidnejší ako ženy