Do Stuttgart som prišla na začiatku septembra. Počasie bolo krásne a tu sa dá zažiť naozaj ukážková jeseň. Čo sa musí Bádensku-Wurttembersku nechať je príroda. Majú ju naozaj úžasnú prírodu. No veď niečo dobré mať musia, keď čo sa týka zábavy tu zdochol pes. Je všeobecne známe, že Šváby nie sú veľké Spasskanonen. Nie však 17 dní v roku. Od konca septembra sa v mestskej časti Bad Cannstatt konal po 165. raz po Oktoberfeste v Mníchove druhý najväčší pivný a ľudový festival Cannstatter Volksfest, ľudovo a opilecky nazývaný Der Wassen. Rozsahom je naozaj obrovský, za 17 dní ho navštívilo asi 3,8 mil. ľudí. Prerátajte si to na krígle - ktoré sú tu litrové a jedeň stojí 8,20 E a vyjde vám z toho tlačiareň na peniaze. Platí pravidlo č.1 - povinne sa baviť, najlepšie hromadne, obliecť sa do Lederhosen a károvanej košele a najlepšie kožených topánok, pretože z tých sa lepšie utierajú zvratky, ktorých je na Wassene naozaj požehnane. Kroje pre ženy sú inak veľmi drahé, chcela som si jeden kúpiť, ale 200 E viem investovať aj lepšie. Pravidlo č. 2 znie - solídne sa ztrieskať a skúšať to, čo sa normálne Nemec neodváži. To znamená - na ženu pozerať, usmievať sa ! a v niektorých prípadoch, ktorých pravdepodobnosť stúpa priamo úmerne alkoholu v krvi, aj osloviť !!! Ja som napr. na 7 metrovej ceste na WC dostala 4 ponuky na sobáš a 3 na sex. Ale ak sa niekto hanbí, je tu ešte aj Single Bar. Bar, kde sedia osamelé ženy a muži a takto odpadá problém so zisťovaním, či sú zadaní. Proste ak tam sedíš, rátaš s tým, že domov neodídeš sám. Ale niektorí neodídu vôbec a musia ich vziať kamaráti:-)
     Pravidlo pre ženy znie - ukázať čo najväčší výstrih a nechať sa baliť stupídnymi rečami.  Ale väčšinou je to už po 18.00 jedno. Pravidlo číslo 3 - príšerná hudba. Vo väčšine stanov hrá nesmrteľný nemecký šláger napr. Hansi Hinterseer alebo bezmenné nemecké kapely, ktoré hrajú zhruba 4 pesničky a za každou opakujú - Die Krigl HOOOOOOOCHHHHHHH. So zákazom predaja alkoholu mládeži si tu nikto hlavu neláme. Ale vymysleli aspoň ochranný mechanizmus, ktorý sa má postarať o to, aby sa pubertiakom nič nestalo. Na vlakovej stanici stoja uniformovaní členovia Deutsche Banh, ktorí dohliadajú na to, aby nikto nepadol do koľajiska a ak sa niekto potáca príliš blízko bezpečnostnej línie, otcovsky ho usadia na lavičku a nastavia mu hlavu tak, aby sa neudusil vlastnými zvratkami. Chvályhodné.
Ak si po tomto opise myslíte, že je to divočina do rána bieleho, musím dať za pravdu iba čiastočne. Je to hlavne pre cudzinca zaujímavý sociologický experiment, pri ktorom vidí skupinové chovanie Švábov. A zábava nefunguje do rána bieleho. Cez pracovný týžden je o 23.00 Schluss a bez debaty. DJ povie, že ide posledný song a tak to je. Žiadne vyjednávanie alebo otvorenie stanu dovtedy, dokedy ľudia kupujú alkohol. Každý, nech je akokoľvek opitý, sa poslušne po poslednej pesničke zdvihne a ide domov. Cez víkend je povolené baviť sa dlhšie - až do 01:00. Pivo sa podáva na 90% Dinckel Acker, ktorý chutí naozaj príšerne. Niečo ako voda so saponátom, s príchuťou močovky. A rovnako sa ráno cíti aj váš žalúdok po požití tohto mo(č)ku.
    Je to ale veľká zábava ísť tam s partiou. Mňa tam vzali kolegovia s tým, že je to tak príšerné, že raz za život sa to musí zažiť.
Takže - „Ein Prosit ein Prosit der Gemütlichkeit'".