Skryté vady (chlapského) tovaru

Ak sa chlap tvári, že nie je žiaden problém, neznamená to, že problém neexistuje.
Chlapské (ne)riešenia problémov ma neprestávajú fascinovať. Žena sa o probléme chce porozprávať (uznávam, že niekedy chce hovoriť príliš veľa) a nájsť riešenie. Chlap rieši problém tak, že o ňom mlčí a dúfam, že sa naň zabudne. Každý chlap má inú lehotu, kedy sa problém (podľa neho sám) vyrieši. Iba ten limit samovyriešenia sa líši. Niektorí majú týždeň, iní dva.
Najlepšie je problém vytesniť a zabudnúť na neho. Veď hádam sám zmizne. Neozvať sa deň, týždeň alebo mesiac a dúfať, že žena na problém zabudla.
A neuvedomujú si, že ju tým akurát naštvú do nepríčetnosti a problém nabobtná, vyhnije a exploduje. Po explózii dostane žena kapky, že je hysterka.
Je úplne jedno z akého uhla tento stupídny systém analyzujem, nikdy sa nikam nedostanem. Prečo? Pretože ako hovorí Slobodná Európa - Analýza dokázala hovno. Muži sú zvláštni. Niečo ako črievičky. Jednoduchí a zároveň plní tajomstiev, ako vôbec môžu existovať.

Tu si svojho nájde každá:

môj obľúbený výraz: Kulohryz:-D

A teraz niečo iné. Začínam si všímať, že strašne veľa chlapov trpí rôznymi formami OCD (Obsessive–compulsive disorder / Obsedantne kompulzívna porucha). Čím sú starší, tým je to horšie. A čim dlhšie žijú sami, tým sa situácia dramatizuje:-D
 Je to aj tým, že od určitého veku sú slobodní muži tovarom s ukrytými vadami (rovnako, ako mnoho žien), ktoré sa postupne dostávajú na povrch a osvetľujú, prečo je dotyčný stále sám (a nie je to tým, že "nenašiel tú pravú"). Bola som presvedčená, že upratovanie je doménou žien, ale stretávam sa s mužmi, ktorý majú tam vysoký level čistoty, že sa u nich dá doslova jesť zo zeme a moje, podľa mňa normálne upratovanie a umývanie vane a WC raz za týždeň, je oproti nim bordel najhrubšieho zrna. A ako sa bavím s kamarátkami, zisťujem, že je to dosť bizardné. 
Aby ma niekto nechápal zle, aj ja mám svoje úchylky. Napríklad si asi milionkrát kontrolujem, či mám kľúče a či som zamkla a keď niekam cestujem, stále si kontrolujem lístok a doklady. A neznesiem vidieť lyžicu, na ktorej sú nalepené zbytky ryže, takže sa u nás hrniec s ryžou musí vždy zakrývať.
Ale to je nič oproti veciam, ktoré sa dejú okolo mňa. Mám pocit, že muži v mojom veku sú omnoho viac pingelich ako ja. Muž upratuje svojej partnerke kabelku, zoraďuje jej stanice v rádiu presne podľa frekvencie, môj darling nie je schopný zjesť žemľu, ak nie je rozkrojená a pasta sa musí vytláčať zásadne od konca. Poznám niekoľko chlapov, ktorí musia mať zavretý "dekel" toalety, keď odchádzajú aby nebolo vidieť otvorený záchod, keď niekto vojde:-D. A doslova neznesú, keď niekto chodí v topánkach po byte. Ak je tam biely koberec, je dokonca vyhradený istý typ papúč:-D A nie je to iba také to trochu spoločensky nepríjemné pokašliavanie, ak sa návšteva nevyzuje. Je to zmes totálnej paniky a nenávisti v očiach, ak prejdete v byte ďalej, ako 50cm v topánkach. Umývanie tanierov hneď po jedle a zákaz jesť v blízkosti postele. Skladanie tričiek do komínkov podľa farby a žehlenie ponožiek. Je vám to povedomé? Myslela som, že je to doména žien nad 45 rokov a mužov, čo boli na vojne. Ale tento úkaz je rozšírený medzi single mužmi medzi 25-35 rokov. Sú to vady tovaru, ktoré bránia tovar použivať v súlade s jeho funkciou.
Najzábavnejšie je to nutkanie, keď sa dotyčný snaží tváriť, že je mu to jedno, ale potom potajme všetko uprace a skontroluje a až potom môže s pokojným svedomím viesť svoj deň.
Ak je chlap šibnutejší ako ja, je to vážny problém. Mám pocit, že je to jedna z mála výsad môjho pohlavia, že môžem byť mierne šialená. Ale postupne začínajú byť ženy aj v tomto diskriminované.


Ale v globále sú proste iní. Ešte, že existujú nechutní chlapi.  Rozmýšľam, či by sa chlapom páčilo, keby sme fungovali chvíľu ako oni.

Ale berte to s humorom. Nechcem si robiť srandu z OCD. Viem, že táto choroba dokáže ľuďom neuveriteľne skomplikovať život. Len si proste pri niektorých mužoch občas pripadám, ako keby sa role pohlaví vymenili.