Neznášam niektoré (konkrétne) sekretárky

Som dlho neaktívna. A keď začnem byť aktívna, prídu takéto veci ako zmenený blogger. Ako kurnik, neznášam zmeny. Toto vôbec nie je user friendly. Vyzerá to ako nejaká vec z roku 1995.
Proste som dlho neaktívna a ani neviem, čo by som mala napísať(a nechcem postovať fotky toho, čo som jedla, ako niektoré bloggerky. Podľa mňa sú fotky jedla nechutné. Neznášam, keď je niečo mastné.), keďže v mojom živote sa nič nedeje, iba klasická nuda.
Že sa naserem v práci, poviem dramaticky sama pred sebou a kolegyňou, ktorá mi nerozumie, po slovensky, že sa na ti všetko môžem vybodnúť, že tam nebudem robiť podradné veci, že som neštudovala kvôli tomu, aby ma náš malý Hitler (čítaj sekretárka) peskovala za to, že som nepoložila na stôl poháre do tvaru kosoštvorca (haha, keby vedela, čo to znamená v ČR).
Naša sekretárka je celkovo lumen. Proste nadaná na všetko. Dnes postavila do miestnosti, kde máme server a chladiace zariadene na zem vázu s vodou, ktorú náš ITák skoro skopol. No a potom skoro skopol ju.
Malý Hitler má nulový zmysel pre humor, prísne črty, nechápe nielen humor, ale ani jednoduché vety. Teda tie chápe, ak pred ne dáme vetu... "je to strašne ťažké, ale ty to zvládneš". Cíti sa potom výnimočne a chvíľu dokonca pracuje.
Mala by som sa od nej ale niečo poučiť. Má nádhernú schopnosť prezentovať svoju bežnú prácu, za ktorú je platená, ako niečo, čo je strašne náročné a zvláda to iba preto, že je proste neskutočne obetavá. Pochopte, že 10 telefonátov za deň, ktorý aj tak prepojí na mňa a kolegyne a my ich urobíme s prstami v zadku, dá zabrať.
Ešte občas objedná napr. nápoje. Ale keďže nebola schopná prečítať správne názov firmy, tak posielala email na zlú adresu a akosi nič nechodilo. A mesiac pripravovala telefóny zoznam o veľkosti dvoch A4. Myslím, že by som jej mohla poradiť, že existuje copy and paste. Ale vie byť väčšia osina v zadku ako Vilo Rozboril alebo pesničky od Desmodu.
Malý Hitler má zažitú predstavu, že ako šéfka recepcie (oh, aký to honosný názov) má projektové asistentky ako svoje osobné podržtašky. Úprimne pochybujem, že má vôbec maturitu, keďže na strednú školu chodila zhruba v období, keď v Československu jazdili po cestách tanky okupačných vojsk Varšavskej zmluvy a v rádiu hrali Rolling Stones a Jumping Jack Flash.
Som presvedčená, že v jej hlave si predstavuje, že vlastne nerobím vôbec nič a sedím a čakám na jej príkazy. Nejak nedokázala pochopiť, že dva dni nebudem v jej dosahu, aby mohla skúsiť poslať ma pre balík alebo pre koláč, pretože som bola v Bruseli. Myslím, že presne nevie, kde je Brussel, iba že je to niekde za Bádenskom, do prava a na sever.
Dostala som akože za odmenu výlet na jeden pracovný deň do najškaredšej krajiny Európy, ktorá pozostáva iba z roviny a káblov naťahaných popri železničnej trati a mesta, ktoré je ako obrovské ghetto:-D

 Uznávam, asi tam sú aj pekné štvrte, ale ja som ich nikdy neobjavila. A že som tam strávila času. A dokonca ako bonus som mohla cestovať už v nedeľu a obetovať svoj voľný deň a nedostať za to nič a ešte v deň, kde je všetko zavreté. Šéfka nechápala, prečo som túto lákavú ponuku odmietla.
V skratke - konferencia, 55 hostí, téma ICT, bola som neviditeľná a bolo to tak dobré, pretože všetko bežalo hladko a tak to má byť. Event manager má byť v pozadí:-D
Za odmenu som sa mohla poprechádzať večer hodinku v daždi po okolí Európskeho Parlamentu, kde som sa bála ísť von. A v utorok po 5 hodinovej ceste vlakom som sa ovešaná taškami vrátila späť do reality, keď sa ma už vo dverách malý Hitler vítal s tým, že ráno musím prísť, lebo niekto musí vedieť ako sa ovláda kávovar:-D