Festival der Kulturen - Stuttgart

Som presvedčená, že Stuttgart je na svoju veľkosť dosť zaspaté mesto. A ak sa aj niečo deje, je treba to hľadať na internete alebo sa to človek dozvie cez šepkandu. No ako obvykle som úplnou náhodou zistila, že prebieha karneval kultúr - keď som stála na námestí, kde sa konal vo štvrtok poobede. Niečo podobné poznám z Berlína, tam je to ale obrovská udalosť, v rámci ktorej sa život v niektorých štvrtiach úplne zastaví a do ulíc vyjdú tisícky ľudí.
V Stuttgarte mal festival charakter gastronomickej prehliadky s malým pódiom, kde hrala nejaká rumunská kapela.
Kulinársky si človek mohol pocestovať cez Európu - Maďarsko, Rumunsko, Taliansko a Áziu. O slovenskom alebo českom stánku (alebo nejakom podobnom spojení) ani chýru ani slychu. Veľa stánkov s palestínskym a perzským jedlom. Pri palestínskom človek samozrejme neunikol politickej propagande o genocíde obyvateľstva a potrebe oslobodiť Palestínu. A samozrejme nechýbala India.

Leto je u mňa späté s kúpalisko, goframi a langošmi. A keď som videla maďarský stánok, potešila som sa, že si dám taký langoš, na aký som zvyknutá z Nitry. Ale keď som zistila, že jeden stojí 3,5e tak som sa len pousmiala. Prišlo mi nehorázne platiť toľko peňazí za mastnú placku s cesnakom. Upgrade zo syrom bol už za 4e.

Ale je jasné, že sa našlo mnoho ľudí, ktorý mali chuť vychutnať si autentickú maďarskú kuchyňu aj ja cenu menšieho obeda.
Čo ma však potešilo, bol rybí trh. Teda nie taký aký si človek pod pojmom rybí predstaví. Žiadne čerstvé ryby na ľade a podobne. Ale vcelku srandovné stánky, kde sa prezentovali kulinárske špeciality z Hamburgu a mojej srdcovky - Syltu. Človek mal pri Backfisch alebo Matjes Baquette hneď pocit, že je pri mori, čo je v kotline, v ktorej leží  Stuttgart a kde sa drží snad celý smog z okolia, požehnaním. A predávali tam Jever pivo - ako sa hovorí: Friesisch-herb. Poriadne pivo, na rozdiel od Dinckel Acker (bleee).