Dnes som pri prechádzke v meste videla osobu v sukni a pomyslela som si, aké ma pekné nohy. Keď sa otočila, zistila som, že je to chlap. Tak som zostala zaskočená. Išla som ďalej a všimla som si, že vkusne oblečených mužov je stále viac a že sa k sebe chovajú veľmi nežne. A vtedy som si uvedomila, že v Stuttgarte bol Christopher Street day. V Stuttgarte je aj zábava veľmi distingvovaná a organizovaná, takže hrala iba jedna brazílska kapela a na námestiach boli rôzne informačné stánky združení pre podporu homosexuálov a transgender osôb ako napr. skupina rodičov homosexuálne orientovaných detí alebo homosexuálny fanklub futbalového klubu VFB Stuttgart. A čo ma najviac potešilo, bol stánok katolíckej cirkvi, ktorý tam nestálo preto, aby jeho osadenstvo urážalo účastníkov a nadávalo im, že sú chorí alebo že hrešia. Boli tam preto, aby ukázali, že Boh má každého rovnako rád. Tu by si mala slovenská zakomplexovaná cirkev brať príklad. To by ale mnoho farárov stratilo náboje pre svoje hec kampane.
A nesmeli chýbať zástupcovia politických strán. Samozrejme nechýbali Zelení, ktorí sa profilujú ako liberálne orientovaná a veľmi tolerantná strana, čo sa týka spoločenskej diverzity. Ale boli tu aj zástupcovia homosexuálneho krídla CDU( Christlich Demokratische Union). Je to LSU - Lesben und Schwulen in der Union. Keďže som pracovala v Bundestagu pre poslanca za CDU, mohla som vidieť, ako strana rieši túto problematiku. A treba povedať, že ju rieši omnoho civilizovanejšie ako na Slovensku. Už len to, že homosexuálne orientovaní poslanci majú svoju vlastnú platformu, je jasným signálom.
Ťažko si viem predstaviť zástupcov KDH, ktorí hlásajú lásku k blížnemu, akoby niečo podobné zaviedli na Slovensku. Ich láska sa týka iba tých blížnych, ktorí im vyhovujú a bez problémov diskriminujú tých, ktorí majú rovnaké povinnosti, ako iní občania, ale nemajú rovnakú práva a sú aj kvôli tejto strane tlačení na úroveň občanov druhej kategórie.
Na námestí sa normálne prechádzali rodiny s deťmi, niektorí evidentne homosexuálne orientovaní jedinci sa s deťmi hrali a nikto na nich nekričal, aby s tým prestali, lebo dieťa pokazia alebo zneužijú. Starší ľudia sa taktiež pristavovali a komunikovali bez toho, aby si dramaticky odpľúvali alebo nadávali.
A šedivý deň bol zrazu trochu farebnejší.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
bolo mi potešením