Celkový počet zobrazení stránky

utorok, 24. júla 2012

Bretagne trip II

Po studenom a upršanom Mont Saint Michel (keď si predstavím, že tam niekto žije celý rok, až mi mdlo ostáva) sme sa vybrali vlakom do turistickej destinácie nr. 1 - poloostrov Quiberon (číta sa nejak kviberion alebo tak, keď sme povedali kviberon, kukali na nás ako keby vyhlasujeme vojnu). Skvelá je cesta vlakom z Aurey. Vlak ide po najužšom mieste poloostrova, takže z oboch strán vidíte more a idete iba po úzkom páse piesku a je to magnifique.





Inak Sick chcela info o frantíkoch - nebudú. So žiadnymi mužmi sme nekomunikovali, nikto sa nám neprihovoril okrem predavača v obchode, ktorý si štrngal so mnou keď som si vyberala podprsenku a mala som v ruke fľašu zeleného čaju, čo mi prišlo trápne už samo o sebe. Akože haló? Žena si nechce vyberať spoďáry pred cudzím chlapom u ktorého nemá záujem dostať ho do postele. Chvalabohu som potom vždy povedala vražednú vetu "please, only english" a problém zmizol. Chudák sa potil a snažil dostať zo seba nejakú anglickú vetu, ale proste nešlo to:-) Všeobecne boli všetci nízki a dredatí. Ošľahaní bretónskym vetrom a opálení. Nedredatí sa obliekajú príliš gay, úzke rifle, že by som do nich moje lýtko nenarvala:-) Čistý hipsteri.

Podľa fotiek môže mať človek pocit, že tam bolo teplo. Zdanie klame. Bolo asi 22° ale aj tak sa mi podarilo spáliť sa. My sme sedeli celý čas na deke. No Bretónci sa kúpali ako diví. Ja som presedela na pláži celý čas v turistických nohaviciach, ktoré som si akurát vyhrnula.








V Quiberone toho až tak veľa nie je. Je tu Côte Sauvage - tzv. divoké pobrežie. Celé pobrežie je skalisté a nebezpečné. Na kúpanie sú vyhradené malé pláže ako napr. v Quiberone, všade inde by vás vlny oplieskali o kamene tak, že by po vás nezostalo nič.

Fajný je zámoček Le Chateau Turpault, ktorý sa ale bohužiaľ dá vidieť iba zvonku, je pre verejnosť neprístupný.





Tradične sme zjedli nejaké crepes, galettes a cidre a išli spať, pretože úprimne zas toľko sa tam toho nedá robiť. Síce si asi nikdy neodpustím, že sme zmeškali veľkú sardinkovú slávnosť(predstavujem si tancujúce sardinky), ktorá bola na druhý deň, ale tak človek nemôže mať všetko. My sme totiž mali v pláne ísť na ostrov Belle-Ile. A keďže Saška má viac šťastia ako rozumu, vybrala hotel priamo pri prístave, odkiaľ nám ráno plávala loď. Síce hotel vyzeral podľa kúpeľne ako v Tých rokoch 70tych. Ale účel splnil.






Tu krásne vidíte rozdiel medzi Bretóncami a mnou, suchozemcom. Ja zababušená, pretože ma prefúklo až na ... kosť. Mimochodom predposledná fotka nám bola záhadou, nevieme či to bola "páni na hlídaní" alebo matka detí, pretože tí dvaja sa mali k sebe ako manželia. A muž bol celkom použiteľný. Ona mi pripomínala vyžitú štetku. A obaja fajčili pred deťmi jednu od druhej. Nejaký zákaz fajčenia a role models tam evidentne ešte nedorazili.
Loďou sme šli najprv do najväčšieho mesta ostrova Le Palais a odtiaľ do Sauzonu (číta sa suzón, haha). V Sauzone bol odliv, takže to vyzeralo ako po tsunami. Ale mali sme hotel pri prístave, takže asi 50 metrov od našej lode:-). Pri majáku, aké romantické. Samozrejme v hoteli recepčná nevedela po anglicky, tak som sa na ňu usmievala a hovorila po slovensky, že nech mi napíše cenu izby a ona na mňa po francúzsky, úsmevy, flirty-flirty a plácli sme si. Izba rozkošná, podkrovná, samozrejme dvere zase nedosadali. Najlepšia bola kúpeľňa:-) Umakart v paneláku z roku 1984 hadr. Niekde som čítala, že vo Francúzsku sa môžu do toaliet hádzať aj vložky, pretože majú širšie trubky a spláchnu to. To by vysvetľovalo, prečo sa nám pri splachovaní zdvihla vždy voda až po okraj toalety a robilo to hluk, ako keby štartuje lietadlo. Kamoška je stále presvedčená, že niekde pod WC bolo zabudované čerpadlo a splašky išli do prístavu a z toho sme jedli mušle.
V Sauzone sme tiež akože mali pokus o konverzáciu s Francúzom. Čašník v reštaurácii na mušle (mušliarni???) sa nás pýtal, že odkiaľ sme a že či nám chutilo. Sedeli sme vonku, tak som zabalená v fleecke vytrkotala, že áno, ale je nám zima. Na to sa on, v krátkych rukávoch podivil a pokýval hlavou. Asi nie sme dosť drsné pre bretónskych mužov.

Citadela v Le Palais


Prístav v Sauzone pri odlive



Náš hotel



A v Sauzone sme prišli k dôležitému poznaniu. Nikdy neverte francúzskym mapám. Rozhodli sme sa, že budeme tak slovenské, že pôjdeme na túru, pretože mám občas pocit, že ak nebehám v rejoickách a netrepem sa po skalách, kam nemám loziť, nie som Slovenka.  Aj tento ostrov je ešte Wild Coast a my sme si chceli pozrieť pobrežie. Na mape bolo napísané - 3,2km, bez stúpania. Takže hurá, obuť sandále a baleríny a ide sa. Keď sme došli k prvej pláži, kde bolo treba ísť dole po strmej ceste a vyliezť zase hore, zdalo sa nám to ešte krásne a malebné a bla bla bla. Keď sme boli asi pri 7 a všetky vyzerali rovnako, akurát sme zo seba púšťali triviálne názvy pohlavných orgánov. Ale turistika - check. Avšak nešla som úplne ako turista. Na hoteli som si nechala paštéku. No pretože som bola vo Francúzsku, nemala som Pali alebo játrovku, ale pekne buržoázne kačaciu pečeň s portským.








Blázni sa kúpu.



Maják v La pointe des Poulains 




Posledný deň sme vlastne celý strávili vo vlaku, pretože naša štreka bola viac ako 1100km. A ešte teraz nachádzam v taške piesok. ÁAAAch aká nostalgia.

10 komentárov:

  1. Tam je najsamkrasnejsie na svete! O boze, ja tam chcem ist na dovolenku, o boze. (ano, spravne, trosku hyperventilujem, najme pri tych poslednych fotkach)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. fakt krásne tam je, škoda, že sme Carnac a menhiry nestihli. Ale aspoň dôvod sa tam vrátiť

      Odstrániť
  2. baleriny a sandale :D to ako my ked sme sa vytrepali na utesy, ale nastastie sme mali vsetci tenisky, akurat ne trekkove, tie by sa hodili...no, nabuduce =)
    inak super, aj fotky super a na niecom som sa aj smiala ale uz som zabudla na com =)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to mala byt relaxacna walk po pobrezi:-) som rada, ze som ta pobavila. ono to nie je moc vtipne, cele to bolo dost ok, nestalo sa nam nic trapne, ani hrozne. az som prekvapena bola

      Odstrániť
  3. tak tieto fotky mi veru pridu uplne ine :) konecne slnieckooo ... ale asi by som umrzla, mne je stale zima a asi by som stale len nadavala :D ale palec hore, akcne dovolenky sa mi pacia isto viac ako 2tyzdnove valanie sa na plazi ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. chcela by som niečo také zažiť tiež ♡

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dockej casu ako husa klasu do dalsieho leta, da sa to zrhuba do 500E ak mas dve noci na couchsurfingu. Ak 4, cena bude este o 70e nizsia:-)

      Odstrániť
  5. Mohla by si mat v telke cestopisny dokumentarny serial. Si viem zivo predstavit, ako by sme sa vsetci zabavali :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Krása! Akoze my sme boli v Bretonsku niekedy v aprili alebo co a tiez sme sa kupali a skoro sme zmrzli, ale to sme usudili, ze kedy este v zivote sa nam podari okupat sa v Atlantiku? A pravda, nikdy, lebo uz by som tam nevliezla. Pekne foťky :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. super itinerarny dennikovy post, hltam kazdy riadok =) cestovanie milujem, vsetky podrobnosti vrelo uvitam :) ja by som v tej zime asi umrzla na kost, mas moj obdiv!

    OdpovedaťOdstrániť

bolo mi potešením