Celkový počet zobrazení stránky

utorok 22. mája 2012

Nikdy (sa) nevracaj

Vo štvrtok máme zase konferenciu. Taká pohoda, iba pre 100 ľudí. Podšéfová sa ňou nechce zaoberať, preto ju dala mne. A zase štýlom, ako keby som postihnutá a robiť otravnú prácu dlho do večera má byť kompliment.
Samozrejme som sa úlohy zhostila najlepšie ako sa dalo (myslím,  že to prezrádza aj čas písania tohto blogu) - pozerám si veci na Amazone a cez emaily sa dohadujem s autistom. Nikto iný mi neodpisuje. V Amazone som už prešla sekciu topánok, parfumov a kabeliek a prešla som na vyšší level. A tým sú šperky. Aby sme sa rozumeli, ja takmer žiadne nenosím(ale chcem ich, podobne ako topánky na vysokom podpätku). Iba prsteň od maminy, pretože dlho žiadny iný nedostanem. No ja sa tvárim ako veľká emancipovaná žena, že žiaden nechcem (ale to je blbosť, jasné, že chcem a preklínam mužov, ktorí sa pýtajú na veľkosť môjho prsta). Hovorí sa, že každá žena by mala mať niečo do Tiffanyho. Teda to hovorila Paris Hilton v jej super reality show Paris BFF, to len aby ste vedeli, čo pozerávam, aj keď by som sa za to asi hanbiť mala.. Keďže ja nemám kabelku, za cenu ktorej by sa najedla celá India, tak hovorím, že každá žena by mala mať niečo od Swarovskeho.
Nebudeme si klamať, je to proste drahšia bijou, ale aj tak to vyzerá dobre mať ju. Je to niečo ako Vuittonka. V podstate shit, ale ked ju človek má, jeho ego narastie do astronomických výšok. Ok. Vuittonka je fakt dobrá. Je to niečo ako... Diesel, ale zas to je shit nonplus ultra.
Samozrejme je lepšie dostať šperky od niekoho. Najlepšie od partnera. Od rodičov je to síce milé, ale divné. Ja som už mala takmer minizbierku od Swarovskeho. Raz som povedala, že sa mi páči a odvtedy môj ex nekupoval skoro nič iné. Viem, že to nebolo kvôli nehynúcej láske, ale skôr kvôli tomu, že nemusel nič vymýšľať. Ja som (nielen) čo sa týka darčekov veľmi komplikovaná.
Nemyslím si, že môžem dávať veľa rád do života. Možno ako napísať motivačnú esej do Bundestagu alebo klamať v CVčku. Ale viem povedať, že nie je dobré po rozchode vracať veci, čo sme dostali. Za to môže moja posraná hrdosť a výchova.
Práve takto som prišla o Swarovskeho náhrdelník a náušnice a Swatch hodinky. Všetky veci, čo som si  akože nenápadne vybrala a konečne to boli  darčeky, čo sa mi páčili. Ešte som bola natoľko férová, že som ich vracala v originál obale. Myslím, že niekto potom dostal pekný darček. A vraj, že ženy sú zlatokopky. Poštovné ma stálo kopu peňazí.

P.S. Job snov nevyšiel, dali prednosť skúsenejšiemu kandidátovi. Takže zajtra to budem v práci kapitálne flákať.

10 komentárov:

  1. :D ach ach ... ja som tiez takto od mojho prveho priatela dostala prsten a nepytaj sa ma ako, ale spravnu velkost! :D mam take tajne podozrenie ze za tym bol moj brat ... a este retiazku ... pamatam si ze rozchod tak bolel, ze si z toho vecera nepamatam skoro nic, kamaratky to zachranili zasobami vina a vraj som zahodila prsten, roztrhla retiazku ... jedine co mi ostalo je privesok, ktory som si zavesila na novu mnou kupenu retiazku a nosim ho aby mi pripominal, ze som dokazala ist dalej a vysporiadala sa s tym (aj ked po svojom) :D:D:D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja chcem pocut ako sa klame v CVcku.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. držím ti palečky s konferencí :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No. Ten môj je, čo sa dorčekov týka, stratený prípad. Nepomáha mu podsúvať dobré nápady, nezapaľuje mu to. Myslím, že na rok pred Vianocami mu proste pošlem zoznam, že z tohto si niečo vyber zlatko a určite ma to poteší. Či je to už príliš cynické? Mala by som byť radšej skromná a tešiť sa, že mi dáva nehynúcu lásku, platí za letenky a kupuje jedlo? Och. Keď ja chcem niečo pekné, čo mi budú závidieť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no ved aj ja. Chcem ukazovať môj umelý nadobudnutý status

      Odstrániť
  5. cozeee...nikdy by som nevracala dary, ma smolu :D ale ja som toho nedostala tolko, takze som to nikdy neriesila, ale vies co keby mi dal diamanty, tak by som si ich nechala a hotovo.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Já plně souhlasím s wicked lady, jednou to byl dárek a ty se nevracejí!!! Nikdy!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. No, s těmi šperky moc nesouhlasím. Mám ráda, když mi je dá kdokoliv. Třeba táta to o mě ví a pravidelně od něj dostanu nějaký náramek, přívěšek, náušnice. Už ví, že mám ráda stříbrné šperky, takže ví, co mi má koupit a myslím, že nakupuje i všude stejně. Už od něj mám docela slušnou sbírku za těch pár let, co to takhle praktikuje. A nutno dodat, že vždycky mě to dojme, protože vím, že kvůli tomu musí vystoupit z komfortní zóny a jít vybírat někam do klenotnictví nebo aspoň na eshop.

    OdpovedaťOdstrániť

bolo mi potešením