Mám sval

Dnes sa stala super vec. Po výbornom dni plnom rečí, čo ma nezaujímajú, pozvaniu na pohovor na môj dream job, ktorý je bezpredmetný, pretože som dnes podpísala zmluvu zase na rok tu u Švábov v Stuttgarte (ako mi raz povedal jeden autista - je tu veľa Švábov, treba deratizovať) som si objavila ... sval. Na nohe. Na mojom tele je niekoľko svalov, o ktorých viem. Niektoré som si chytala ako jazyk a niektoré nie, ako srdce. Akože je reálna šanca, že nebudem stále taká tvarohová. Trápenie v posilke sa vypláca. Nasratá sa tam vybehám, keď ma niečo naštve. V poslednej dobe všetko, hlavne muži. Alebo lepšie povedané karikatúry mužov. No čo už, nie každý môže očakávať, že dospelí ľudia sa budú chovať ako ich veku prináleží. Forever young, mentálne retarded. Takže psychicky nevyrovnaným osobám ďakujem za to, že je môj zadok o pár cm menší.
 A ak by to niekoho zaujímalo, po rozhovore so šéfom som bola rovnako mimo ako predtým. Mi povedal, že je strááášne spokojný a nechce o mňa prísť a keď som povedala, že chcem vyšší plat, šarmantne ma vyfuckoval, že možno raz, v budúcnosti. V Nemecku to znamená o 10 rokov a keď budem rodený Nemec (pokiaľ možno blond und blauaugig).

Písať blogy v noci je hlúposť. Som hladná, keďže som zjedla večer len hrach. A vyzerá to, že padne za obeť celá after eight a výkon z posilky je v ťahu. Musím si nájsť niekoho, kto ma naštve. Aby ma to motivovalo.

A dnes som mega produktívne pracovala. Našla som repráky, napojilo youtube a ignorovala telefón. Zmluvu už mám, tak čo. Momentálne si púšťam toto. Slovenské, ale nevyzerá to ako z vidlákova, dokonca ani klip nie je ako z roku 1995. A je to jedna z mála vecí, ktoré mi youtube povolí v Nemecku, lebo tu vraj rešpektujú autorské práva, či tak nejak.