Celkový počet zobrazení stránky

piatok 30. marca 2012

„Jako dítě jsem si myslel, že kočky jsou samice od psů“



Momentálne sa nachádzam vo fáze, keď mám pocit, že je lepšie byť autistom. Nemať žiadnu sociálnu inteligenciu a nepripúšťať si takmer žiadne emócie. Niekto ma urazí? No a čo. Nepochopím to a preto sa ma to ani nedotkne. Zraním niekoho? Nevadí, pretože si to nepripustím, nie je to dôležité. Namiesto toho stále riešim čo si kto myslí, čo kto povedal a prečo a podobne. A začínam riešiť krízu pred 30tky, ktorú poznajú iba tí, ktorí sa nachádzajú vo veku od 28 do 30 rokov. Ako sa hovorí, že ten život nežijeme ale iba krájame (tí čo poznajú Samotárov, pochopia a usmejú sa). A túto schizofréniu, keď je človek donútený byť dospelý a rozhodovať sa, vystihuje Jirka Macháček:


29? 30? To je jedno, život, ako ho poznáme, je na konci. Saša Rašilov si ako dieťa myslel, že mačka je samica od psa. To si už nemyslí. Ale čo máme spoločné je to, že si myslíme, že ženy a muži sú dva rôzne živočíšne druhy, ktoré by sa nemali páriť, lebo to spôsobuje iba problémy.
Pre všetkých mojich kamarátov... strašne mi chýbate. A všetkým zmäteným ľuďom na prahu tridsiatky odporúčam si zase raz pozrieť Samotárov. Myslím, že to veľa vypovedá o našej generácii. Myslím, že veľa z nás je ako Hanka.

Samotári: For that moment

Vďaka kamarátovi som na Samotárov včera zase narazila a v mojej zmätenej fáze ma akosi upokojili a úplne vystihli to, ako sa cítim.

A jedna pre depresiu: Mumford and Sons: Lover of the light



6 komentárov:

  1. boooze, ved je to len vek ;) sice aj ja sa obcas zastavim a len tak zamyslim a nedokazem pochopit ako rychlo to vsetko uslo, zda sa mi akoby som vcera mala 12, sfukovala sviecky a tesila sa aka som uz "velka" slecna a teraz sa mi ciselka obratili, 21 a uz aj mne taha pomaly, ale isto na 30 a zda sa mi ze som nic nedokazala, premrhala vacsinu zivota, nic za sebou nezanechala ani nic nevytvorila ... ale s tym sa nic neda spravit, ostava nam uz len pozerat dopredu a snazit sa spravit lepsim dnesok/zajtrasok a uzivat si zivot, aby sme potom nelutovali, ze sme ho "prespali" ;) dufam ze ta to coskoro prejde, potrebujem tu citat ironicke a velmi duchaplne clanky, ktore mi zlepsuju naladu! :)

    MishellaWay

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no tak díky:-D človek uz ani nemoze byt sklamany. Pockaj chvilu, v praci ma zase nastvu, to pojde rýchlo. Nemci sa nezaprú

      Odstrániť
  2. Já jsem to trochu zastavila věčným studiem. Sice se třicítce blížím, ale... mám kolem stále mladé spolužáky. Tak si to vůbec neuvědomuju a nepočítám. Akorát mi to stále připomíná přítel matky (jinak fajn člově), který je urputným rodinným typem a není schopen se vyrovnat s faktem, že na mě nejdou hnízdní pudy a vydržím bydlet sama.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Loni po rozchodu jsem byla ze svého věku zoufalá, táhlo mi na třicet, byla jsem sama, nic jsem nedokázala a měla jsem pocit, že už mi dávno ujel vlak. Dneska mi třicet je, sice bych rodinu ráda, ale říkám si, že ještě chvíli čas mám a že se přece jen kvůli věku hroutit nebudu. A jsem mnohem spokojenější. Je to jen číslo!!! :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Právě u nás na blogu probíhá GIVEAWAY!
    Tímto Tě srdečně zveme a budeme rády, když se zůčastníš!
    Snad Ti bude přát štěstí :-)
    http://handbagforladies.blogspot.com/2012/03/g-i-v-e-w-y.html

    OdpovedaťOdstrániť
  5. to mas z tech kamaradu s jakejma se tahas, to mas z toho zivota jakej ty vedes!

    OdpovedaťOdstrániť

bolo mi potešením