„Jako dítě jsem si myslel, že kočky jsou samice od psů“

Momentálne sa nachádzam vo fáze, keď mám pocit, že je lepšie byť autistom. Nemať žiadnu sociálnu inteligenciu a nepripúšťať si takmer žiadne emócie. Niekto ma urazí? No a čo. Nepochopím to a preto sa ma to ani nedotkne. Zraním niekoho? Nevadí, pretože si to nepripustím, nie je to dôležité. Namiesto toho stále riešim čo si kto myslí, čo kto povedal a prečo a podobne. A začínam riešiť krízu pred 30tky, ktorú poznajú iba tí, ktorí sa nachádzajú vo veku od 28 do 30 rokov. Ako sa hovorí, že ten život nežijeme ale iba krájame (tí čo poznajú Samotárov, pochopia a usmejú sa). A túto schizofréniu, keď je človek donútený byť dospelý a rozhodovať sa, vystihuje Jirka Macháček:

29? 30? To je jedno, život, ako ho poznáme, je na konci. Saša Rašilov si ako dieťa myslel, že mačka je samica od psa. To si už nemyslí. Ale čo máme spoločné je to, že si myslíme, že ženy a muži sú dva rôzne živočíšne druhy, ktoré by sa nemali páriť, lebo to spôsobuje iba problémy.
Pre všetkých mojich kamarátov... strašne mi chýbate. A všetkým zmäteným ľuďom na prahu tridsiatky odporúčam si zase raz pozrieť Samotárov. Myslím, že to veľa vypovedá o našej generácii. Myslím, že veľa z nás je ako Hanka.

Samotári: For that moment

Vďaka kamarátovi som na Samotárov včera zase narazila a v mojej zmätenej fáze ma akosi upokojili a úplne vystihli to, ako sa cítim.

A jedna pre depresiu: Mumford and Sons: Lover of the light