Nemecké reálie

Je to na zaplakanie, ale už som 4 roky v Stutgarte. Nie v Nemecku (tom ozajstnom, teda v Berlíne) ale v tejto diere. Ak sa mi nepodarí utiecť do roka z práce, predĺžila sa moja výpovedná lehota na dva mesiace a budem nezamestnatelná.

Pílenie uší milému, že chcem ísť do Berlína, že som nešťastná a pod. nezaberajú, pretože som si proste našla domaseda, pohybujúceho sa v rádiuse 60km. A to som niekde čítala, že Nemci sú vraj mobilní čo sa týka sťahovani a práce.

Každopádne som tu zažila niekoľko svojich poprvé.

"Poprvé" som využila služby právnika, pretože bývať v podnájme má ten vedľajší efekt, že s veľkou pravdepodobnosťou natrafíte na nájomcu, ktorý vás chce ojebať, pretože nájomníci sú škodná, ktorá síce nosí tak veľmi očakávané peniaze, má ale aj určité otravné požiaavka, ako napr. oprava kúrenia. Môj byt patril rakúskej firme, ktorá riešila problémy nekomunikáciou alebo vyhrážaním sa. Keď mi neboli schopní 9 mesiacov vrátiť kauciu a stále to komentovali iba výrokom, že na veci sa "pracuje" tak som si povedala, že je načase využiť moje drahé členstvo v združení nájomníkov, pretože Nemci sa milujú združovať ( a to vedel aj pán s fúzikom). Síce mi Mieterverein prd pomohol a napísal firme rovnaký email ako ja, na čo firma reagovala rovnakou ignoranciou, ale aspoň mi dal tip na právnika, ktorý mi to vybavil za "hubičku" . Koniec irónie - za hubičku znamená, že som sa nedostala do straty.

"Poprvé" som zbierala dobrovoľne fľaše. Ano ano. Na začiatku si z nich robíte srandu, z Nemčúrov a na konci recyklujete jedna radosť.Je tu záloha na sklenné fľaše, na určité druhy jogurtových pohárov a hlavne na plastové fľaše z nápojov (ale sú tu asi 3 podkategórie a každá má inú cenu, aby to nebolo tak jednoduché) je asi 25 centov, čo je vlastne majland. A aj keď mi to prišlo strašne sockovské, v období keď som bola knapp bei kasse, som celkom rada pozbierala v klube fľaše alebo poháre a zostalo mi aj na večeru. A hlavne v lete máte také nutkanie vytiahnuť na ceste z párty domov,keď čakáte na prázdnej zastávke a tam ležia peniaze na zemi, vytiahnuť z kabelky tašku(ale látkovú samozrejme, plast nie je taký in). Často je možné urobiť dobrý skutok a fľaše darovať, ale na to som moc lakomá. Ešte sa doba nezmenila natoľko, aby Východoeurópan dával peniaze Nemecku. To kde sme.


Any Colour you like - Crossover

Nevšímať si ľudí pre ich farbu pleti. Asi preto, že Nemecko je fakt dosť multikulti, hlavne v niektorých oblastiach a ľudia z Afriky tu normálne žijú a pracujú a nie sú tu iba na študijnom pobyte, vďaka programu podpory ich krajiny ako na Slovensku, normálne žijú svoj život a chodia do práce alebo do školy. Napr. v Nitre sa študenti so zahraničia ako napr. z Indie alebo afrických krajín večer boja ísť von, aby nedostali do držky od náckov, skínov...pardon správnych Slovákov. A rozdiel je a v tom, že ak ich tu niekto napadne, polícia sa im snaží pomôcť a aspoň po anglicky sa s nimi budú vedieť dohovoriť. Na Slovensko by ma neprekvapovalo, ak by policajti boli kamaráti tých skínov alebo incognito aj útočníci, lebo buďme úprimní, policajti na Slovensku sú väčšinou rasisti.

Nechcem hovoriť, že neexistuje problém kriminality. Ale v Nemecku sa v snažia vidieť v širších súvislostiach  napr. v tom, že útočníci sú chudobní a nie viazať to na národnosť.

Naučila som sa zaujímať o svoje okolie...darovať šatstvo, darovať nepotrebný nábytok, angažovať sa vo voľnom čase zadarmo napr. v kluboch. Na Slovensku by ma to zrejme ani nenapadlo. Ani cez víkend, lebo by som mala pocit, že nebudem nikomu pomáhať, keď mám sama hovno.

Naučila som sa chodiť všade na úrady so všetkými kopia pre istotu. Lebo človek nikdy nevie aký doklad bude potrebovať a naučila som sa čítať každú blbosť pod čiarou. Lebo potom človek dostane odpoveď, že to bolo zverejnené tam a tam, vy čumíte jak sova z nudlí.

Naučila som sa objednávať oblečenie u slovenských návrhárov, pretože aj keď som bola po hladných 90tych rokov nadšená z Espritu a S.Oliveru, asi po roku mi tá móda liezla hore krkom, pretože človek si prišiel sexy a atraktívny asi ako vrece zemiakov v ľubivých farbách ako čierna, šedá, khaki a ako módny výstrelok bordová. teraz je to síce v móde aj na Slovensku a volá sa to "hipster", čo je na jednej strane dobre, pretože to hádam vytlačí našu záľubu v gýčovitých trblietavých tričkách, bielych čizmách, o dve čísla menších bokových riflí s vyblednutými stehnami, lacnými priehľadnými legínami, outdoor bundami aj na pohreb, vytrhaným obočím nakresleným ceruzkou alá DOŠ a podobne. Na druhej strane je to proste nuda.

A mohla by som pokračovať, ale sa mi nechce.

Casting na mačku

Prišla jeseň. Nebudem tu ale preto poeticky vypisovať ako mám rada október, lebo je farebné lístie a bla bla. Október mám rada iba keď neviem, že je október. Teda keď je teplo a neprší. Keď je ráno a večer zima a cez deň teplo a človek sa spotí ako keby beží maratón (pri ktorom aspoň spáli nejaké tie kalórie) a potom sa vyzlečenie a začne fúkať vietor a on potom nachladne, tak nie, ten nemám rada.

Cez leto som chcela schudnúť a žit zdravo ale akosi nevystal čas a na jeseň je už neskoro, lebo vtedy sa nič zdravé okrem kapusty nepredáva a ja mám strašne rada smotanové omáčky, takže smola.

Každopádne sme sa rozhodli (teda ja, on povedal, že mu je to jedno) že potrebujeme nejaké zviera, aby sme vyplnili to trápne ticho keď prídeme z práce, nejde internet a nemáme sa o čom rozprávať. Keďže psa v byte mať nemôžeme, rozhodli sme sa pre mačku. Doma som mačku mala a je to miláčik. Ale to asi aj preto, že je to tá najlepšia mačka na svete, ktorá ma nikdy nepoškriabala, aj keď som si to zaslúžila, nechá sa baliť do deky, vešať na seba veci a namiesto útoku radšej odíde na okno a tam sedí a nenávistne na mňa pozerá. A zamilovala si môjho priateľa, hlavne, keď jej v noci, keď mraučí na okne, otvorí a vezme dovnútra. Klopať sme ju nenaučili. 

Nejakú takú by sme chceli. Nie veľmi veľká, pokojná, prítulná, čo vydrží dlho sama, nechá sa naťahovať a občas sa zahrá. Chcem urobiť dobrý skutok a vziať mačku z útulku. Ale to nikdy nerobte v bohatej krajine. V Nemecku je to asi ako adoptovať dieťa. Ale nie obyčajné dieťa ale princa Georga.

Všade sa píše, že ľudia, ktorí pracujú a chcú zviera, by mali mať mačku, pretože vydrží tých 9 hodín sama a väčšinu dňa prespí. Nie je to ideálne viem, ale keďže nemám to šťastie a nemám bohatého manžela, nie som nezamestnaná a ani neštudujem a nemám žiadnu vec, ktorú by chceli hipsteri a ja ju dokážem predávať z domu, tak proste chodím do práce. Boli sme v dvoch útulkoch. V jednom mali asi 6 mačiek, ktoré tam boli asi 12 rokov a úprimne, ja som povrchná, ja chcem mačku tvárnu. A mali všelijaké choroby, napr. neudržali moč. Potom sme boli v druhom útulku iba pre mačky. Mali ich tam asi 80. Všetky zamestnankyne vyzerali presne podľa šablóny crazy cat lady. Neupravené hipisáčky, ktoré sa s mačkami rozprávali a na nástenkách písali príbehy z perspektívy mačiek.

Každá mačka má pri výbehu popis, či je kontaktná, či je iba bytová alebo či potrebuje mať inú mačku v byte. Na rovinu sme povedali, že chceme mačku, ktorá môže byť iba v byte a vydrží sama. Bosorka na metle sa zatvárila ako keby jej niekto strčil kolík do zadku a povedala, že to nemáme na adopciu takmer žiadnu šancu, pretože mačky nemôžu byť tak dlho samé doma - akože excuse me? Za prvé je to blbosť, poznám dosť ľudí, čo majú mačku a pracujú a za druhé, ja chcem pomôcť a nie mať pocit, že si robím bezpečnostnú previerku.

V ten deň bol deň otvorených dverí, takže sme mysleli, že sa môžeme informovať. Ale chyba lávky. Informovať sa dá na ďalší deň, kedy prídu opatrovatelia mačiek, ktorí ich poznajú a vedia nám povedať po rozhovore s nami, či by sme boli vhodnými adoptívnymi rodičmi. Mimochodm cestovali sme tam 50km aby nám povedali, že máme prísť na ďalší deň a to som 90 min. stvrdla na vlakovej stanici, lebo vypadol spoj zasranej Deutsche Bahn a keď je štátny sviatok, tak si na stanici nekúpite ani žuvačky.

Môj priateľ vyslovil kacírsku myšlienku, po tom ako sme zistili že dve mačky majú výbeh väčší ako naša obývačka (a pomlčím o tom, že väčší ako izba na intráku SPU kde bývajú asi tak 3 ľudia, ktorí sú predsa len väčší ako mačka), že títo hippisáci nemajú záujem mačky dať do opatery niekomu inému, chcú ich zhromažďovať, zahŕnať svojou neusmernenou láskou a nakoniec z nich vytvoriť vraždiacu armádu.

Takže gratulujem útulku, takto si vyberiem mačku na nete na inzerát a zadarmo, pretože je stále dosť ľudí, ktorí ich nesterilizujú a kotia sa im ako na bežiacom páse a títo si uvedomujú, že sme dobrá investícia. Nech žije ebay.

Zurich Open Air 2014

Tak som sa vrátila z výletu. Odskočila som si do Švajčiarska na festival Zurich Open Air, ktorý sa konal prekvapivo v Zurichu. Teda nie úplne v Zurichu, ale na letisku.

Nemáme to autom až tak ďaleko a výlet sa vždy hodí. Ale keďže ani tu peniaze nerastú na stromoch, rozhodli sme sa s BF, že ušetríme 220 frankov za 4 dňový lístok a prihlásime sa ako pomocníci. Ja som si na začiatku naivne myslela, že sa na nás možno ani nedostane, ale ako každý rok, aj teraz mali nedostatok ľudí, lebo Švajčiari sa majú ako prasce v žite a nebudú niekde robiť za vstupné a jedlo.

My sme boli nadšení - človek dostane zadarmo vstup a 60 frankov na jedlo - je to síce málo, ale ku koncu rozdávali žetóny na jedlo na tony. A človek má k dispozícii zadarmo sprchy, ktoré inak stoja 5 frankov, nad čím sa rozčuľovali aj Švajčiari, teda to, čo som zachytila, lebo ich nemčina je fakt cudzí jazyk, niekedy som s nimi radšej hovorila po anglicky. Musi sa odrobiť 3x6 hodín zhruba, pričom prvá štvrtková šichta je o ničom a v nedeľu sa tiež nič nedeje, to som predala 4 Caipirinhe, keďže som robila Caipirinhu na bare. Výborné je, že z väčšiny barov vidieť na stages. Na slovenské pomery dosť alternatívny line-up, ja som išla hlavne kvôli White lies, ktorý boli úplne úžasní. Inak potešilo Asteroid Gallaxy tour, Royksopp, Woodkid, od ktorých sme chytili aj drum stick, lebo môj chlap je obrovský a padlo mu to na hlavu, Parov Stelar, Warpaint, Manic street preachers (ach moja mladosť, deti vo veku 19-21 rokov na bare, s ktorými som robila ich ani nepoznali už), Goose, Deadmau5 alebo Metronomy. Mojím objavom boli Bianca Story a Cutcopy.

The Bianca Story - High/Low


 White lies

V nedeľu to počasie mierne nevyšlo a schytala to Morcheeba a Parov Stelar

Cutcopy

Zurich

Šichty som mala super - chvalabohu žiadna sobota, keď je veľa ľudí a žiadne nočné, čo je seriózne o hubu.

Dostali sme krásne modré tričko a badge, s ktorým sme boli velice dôležití a mohli sme si chodiť celkom free kam sme chceli. Každé ráno nás budili lietadlá, lebo runway bola asi 500m od nás, ach krásne to bolo. A areál malinký, že lepší chlap doští. 10 min. pešo všade.

Publikum mladučká...alebo my starí. Každopádne naši susedia prišli vždy okolo 6.00 ráno, pustili elektor na plné pecky a potom zaspali. Bass bol tak hlasný, že sme dostali skoro infarkt. Ak by bol mala bypass, už nie som. Ale dobre mienená rada, že to má vypnúť, inak mu to rozmlátim, zabrala.

Niekto nám vliezol do stanu, keď sme pracovali a vonku pršalo, nahúlil nám tam trávou a ukradol slnečné okuliare a keď sme boli v meste, na môjho priateľa zaútočil predobedom na semafóroch nejaký feťak, ktorý potom atakoval starú dámu a chlapca...tse tse tse, v najbohatšej krajine čistá anarchia.

V cene lístku je cestovné na MHD po Zurichu, takže sme sa vozili po meste a pozerali sme si veci, ktoré si nemôžeme dovoliť, lebo hot dog stojí 7 frankov. Ako priemerný český turista z roku 1995 sme si kúpili najlacnejšie žemle a paštéku a zjedli ju na lavičke v parku.

Nikdy som ale na fesťaku nezažila taký luxus na sanite. WC boli stále tak čisté, že sa z misy dalo jesť, žiadne TOI TOI ale samostatné kabíny s umývadlami, nikto nekradol toaleťák a všade bolo neuzamknuté mydlo. Raj na zemi. Sprchy boli lepšie ako na priemernom slovenskom intráku, súkromná kabínka so závesom a keďže bolo asi 12 stupňov, aj vyhrievané.

Dva dni pršalo, takže sme boli zablatení až po uši a na poli to poeticky smrdelo močovkou a hnojom, lebo čo ci budeme hovoriť, Švajčiari sú národ sedlákov, všade samá krava a všetci nosia gumáky aj keď netreba. No každopádne po 4 dňoch zimy a vody sme na bare smrdeli ako bezdomovci, možno aj to bol dôvod malého počtu predaných drinkov (alebo nekresťanská cena 14 frankov). Za 3 dni som dostala sprepitné 1 frank. Inak ak ste single ženy, choďte tam. Muži sú fakt veľmi atraktívni, žiadne zemiakové neumyté opilecké xsichty ako na Slovensku. Všetci veľmi príjemní, žiaden stres.




Je to mestký festival a jednodňové lístky si kupujú ľudia v meste. V nedeľu ale pršalo a neprišiel skoro nikto, normálne mi srdce trhalo. Viem, že festival bol stratový. Dúfam ale, že na budúci rok bude, lebo by som rada šla opäť. Perfektná príležitosť ako ísť niekam zadara. A nebolo tam toľko podivných hipsteriek s divnými kvetinovými čelenkami na hlave ako na Pohode.

Vacation time

Decká ako sa máte? Leto v plnom prúde. Je tu 17 stupňov, stále prší a ja chodím v jarnej bunde. Proste leto jak má být. Bude zase asi 2 dni nad 28 stupňov a potom o tom budu dvojstranové články v novinách. Bola som na dovolenke na Sicílii pri 35 stupňoch, konkrétne v Catanii, pretože ja zásadne chodím iba tam, kde sú lacné letenky. Ak tam chcete ísť, choďte. Doporučujem. Šoférovanie je totálny chaos, ale ľudia sú milí a vôbec som nemala strach napr. z krádeží. Môj priateľ za volantom síce celý čas iba trúbil a používal výraz "Idiota" s úžasnou gestikuláciou a ja som ukazovala fakáča. V Taliansku pri parkovaní nikdy nezaťahujte ručku, vždy iba zaradiť prevod, aby vás niekto mohol pri parkovaní posunúť. A inak talianska klasika, pizza, pasta, zmrzlina a dobré nákupy. Ja som sa zamilovala do talianskej značky tašiek Carpisa.
A mali sme šťastie, prebudila sa Etna a videli sme ju ako dymí. je to teda riadne majestátne. a chodíte po tisícročnej histórii, rímske auditórium sem, stredoveký hrad tam.
Bývali sme zase cez www.airbnb.com ako obvykle. tentokrát u študentky dejín umenia, čo bývala sama v širšom centre Catánie v 7 izbovom byte. Boli sme úplne in media res. Pod oknami nám každú noc súložili mačky, ľudia vešali prádlo na okná a smrdeli odpadky. Ale aj tak bolo výborne. Giulia bola veľmi milá a otvorená, pocházdala z menšieho mesta, do ktorého nemala potrebu sa vracať a hovorila, že je jej v Catanii dobre a jediný, kto s tým má problém, je jej boyfriend. Prišiel raz a vyzeral ako slovenský obézny traktorista, takže sme pochopili, prečo nemá potrebu sa vracať.

 Caltagirone - mesto keramiky

Isola Bella

Syrakúzy

Jedného bolia oči z toľkého svetla

osamotená pláž s Etnou

Inak naposledy som písal,a že môj chlap má objednať auto. Samozrejme to nejak nevyšlo a ostalo to na mne. Ale na Sicílii sa oplatí mať úplné poistenie auta, niekto nám ho narazil posledný deň na pláži.

Moment, Nemecko práve strelilo Brazílii 5 gól. Síce nepozerám futbal, ale tá atmosféra jedného strhne.

Čo je najhoršie na dovolenke? Pre mňa prísť do práce a otvoriť emaily, kde sú iba sra.ky. Už pár dní predtým mám nervy, ako dlho mi bude trvať ich prečítať a riešiť bezvýznamné veci bezvýznamných ľudí. Inak ak to máte tiež, začnite tými najnovšími emailami, tie staré sú už aj tak vyriešené. a ak nie, poviete, že ste ich mali tak veľa, že ste si ho bohužiaľ nevšimli. Neviem, čo je horšie. študovať, mať čas a nemať prachy alebo pracovať, mať peniaze a nemať čas.

Mimo mainstream módy podporujem slovenskú alternatívu - Oféliine osudové tašky...za pár dní mi jedna príde, to budú Nemci čumieť. Takúto budem mať, ešte krajšiu. Síce bez Katarzie, ale aj tak.

 zdroj: (https://www.facebook.com/ofeliinetasky?fref=ts)

Ako trávite leto

Chcete ísť zadarmo na Zurich open air?

Pomaly si zvykám na spoločné bývanie. Teda, nie je to pre mňa 1x. Iba pre drahého, ktorý až na malé intermezzo na vysokej, keď býval na internáte (na nemeckom intráku nebývate s iným človekom izbe, máte vždy izbu sám) sa vrátil zase domov, pretože na internáte nemal dosť súkromia. Koš na bielizeň a umývanie záchodu sú nadávky, zásadne sa nimi nezaoberá:-)
Nejaké tipy ako si ho prevychovať? Ešte stále spíme na matraci na zemi v obývačke, už je to 5 mesiacov. Síce sme konečne kúpili skrinu, ale páchne tak, že v tej izbe nemôžeme spať. A síce sme boli vziať od mojej šéfky posteľ a išli sme kvôli tomu asi 70 km, ale keď je to "zadarmo" tak si aj koleno necháme vŕtať. No posteľ je príliš veľká a nezmestí sa vedľa skrine. Nejak sme si nevšimli, že naš izba má jednu stenu šíkmú. Si pripadám ako Pat a Mat, ale uznáte. Šikmá stena? Aspoň sa mi podarilo vyhodiť inú skriňu, ktorá tu zostala po predošlej nájomníčke a pamätala si hádam vpád spojeneckých vojsk. Tá zmes vône lepidla, prachu, vlasov a starej kože nemala chybu. Ale v Nemecko sa nič nevyhodí iba tak, odvoz skrine mi trvalo vybaviť asi 3 týždne.

Svetlé a krátkodobé plány sú iba dovolenka na Sicílii. Ak má niekto tipy, sam s nimi. Zatiaľ má chlap vybaviť auto, tak uvidíme a festivaly.

Inak ak má niekto záujem, od 28.augusta do 31. augusta je v Zürichu open air festival kde hrajú napr. White lies alebo Royksopp, Metronomy a tak - celý line up tu. Švajc je drahý, ale my sme sa nahlásili ako dobrovoľníci a dúfam, že sa nám ozvú a budeme tam robiť takže vstup a jedlo bude zadarmo a človek robí počas 4 dní zhruba 16 hodín dohromady napr. na bare alebo pri vydávaní free pasov. A myslím, že povestné záchody nie sú v náplni práce

Ak máte záujem, viac info tu - http://www.zurichopenair.ch/helferinfos/

Znudená panda v kancli

Je piatok ráno, nikto sa ešte poriadne nerozbehol, to príde až neskoro poobede, keď sa človek bude baliť domov. Momentále mi to príde takmer nemorálne pracovať, pretože je tu taký božský kľud. Telefóny ešte nezvonia, káva je stále teplá a kecáme o kravinách.
Inak soms a rozhodla, že ukážem môjmu chlapovi nejaké slovenské filmy. Len vôbec neviem, čo by ho mohlo zaujať,  lebo slovenské filmy sú na mňa príliš. A hlavne tie staré (ok, žiadne nové nepoznám). V starých mi lezie na nervy tách 5 hercov čo sme mali, ktorý v každom filme hrali ako v divadle. Dramaticky šepocú, stále tam niekto plače a všetky emócie sú neskutočne afektované. Žiadne trápneho Pacha, ja ten humor nepovažujem za vtipný, smiať sa z toho, že niekto vypľúva alkohol a chytať sa z toho za brucho, ďakujem, neprosím. Alebo Nevera po slovensky...A z drám hneď vylúčim Orlie pierko a Medenú vežu, kde postavy bojujú so zlým osudom a inými postavami, ktoré majú pitoreskné mená ako Prašivec. Toto cudzinec nikdy nepochopí a inak ja tiež nie. Nikoho nechcem nútiť aby sa musel dívať na Dibarboru s jeho charakteristickým hlasom alebo Kvietika a Pántika. Ako keby sme nikoho iného nemali. A popri tom ešte umelecky onanovať nad tým, že to boli páni herci a že odvtedy sme takých nemali. Jasne, lebo ich bolo 9 aj s českými a boli obsadzovaní podľa zásluh socialistickému štátu. Môj český ex sa mana Slovensku spýtal, že prečo v slovenských filmoch všetci plačú alebo umierajú. A ja fakt neviem a tiež mi to lezie na nervy.

Ak sa niekto z vás nudí alebo chce prokrastinovať v práci, odporúčam stránku www.boredpanda.com, jediný magazín pre pandy. Je to stránky, ktorá ma nulovú faktografickú alebo edukatívnu hodnotu, je proste iba roztomilá.Máte aj vy nejaké fotoblogy, ktoré občas pozeráte?
Niektoré sú proste iba rozkošné ako tieto obrázky zvierat - porovnanie v detstve a teraz.

 A niektoré sú dosť ironické. Hipster anarcháni proti zväzujúcim pravidlám dnešnej spoločnosti- aha tu.

A niektoré sú proste iba pekné. Uznávam, že občas sú tie fotky gýčové a príliš sa hrajú s filtramy. Ale poteší.

Otec, ktorý fotí svoje deti trochu inak ako na rodinnej oslave je tu.

A keďže žiadna zima nebola, ešte krásne fotky zvierat v zime - viac tu.

Samozrejme, že je tam vždy výber fotiek, ktoré sú most powerful a bla bla. Ale niektoré fakt nútia k zamysleniu.

A firefighter gives water to a koala during the devastating Black Saturday bushfires in Victoria, Australia, in 2009

Inside an Auschwitz gas chamber

The Graves of a Catholic woman and her Protestant husband, Holland, 1888

Greg Cook hugs his dog Coco after finding her inside his destroyed home in Alabama following the Tornado in March, 2012

 

Prichádza jar

Môj spoločenský život sa prepadol do nového suterénu, odkedy som sa presťahovala. Po polnoci nán nechodí nočný autobus takže si človek 3x rozmyslí, či niekam pôjde. Highlight môjho mesiaca je to, že sme zadarmo zohnali práčku. Inak tiež z bytu mŕtvej pani. Pračka sa volá Desiree, ale teda moc ma neoslovilo. Moje desire to teda nie je  Chceli sme ušetriť a nevytapetovali sme spáľnu a iba ju premalovali. Podľa mňa je to nejaká jedovatá farba, pretože sa tam každý večer dusíme a nakoniec sme presťahovali matrac na zem do obývačky, kde spíme vedľa synťáku.
Druhé vysoké svetlo je napr. to, keď je zlacnený škrob na posteľné prádlo.

Inak zarába môj chlap menej ako ja.A jeho to neserie. A mňa serie, že jeho to neserie a ešte mi tvrdí, že mám byť rada. No keď sa potácate tri roky na jednej pozícii s VŠ vzdelaním druhého stupňa a povýšenie dostane niekto, kto je tam rok a VŠ vzdelaním stupňa prvého, preto, že má blond vlasy a modré oči, tak je to mierne frustrating.

Ja si zatiaľ navarím kávu, prinesiem keksy, odnesiem šálky a mám to vidieť ako investíciu do seba. A tak teda, keď ubehne 8 hodín, položím ceruzku a idem domov.
 A dnes som upiekla muffiny z prášku, ale nevydarili sa. A to je už čo povedať. Aspoň som si nakúpila nejaké handry, pohla zadkom a začala chodiť na bicykel. Teda, bola som až raz. Ale viete, miliónkrát málo vola umorilo. Ešte chceme šetriť a začať pestovať bylinky, ale bude to ťažké, susedova mačka nám chodí srať do predzáhradky,

Čo plánujete na leto? Nejaké festivaly?

Rozhodla som sa tu inak robiť dojem so slovenskou módou, aby som trochu prebila tú nemeckú asexualitu S.Oliver a Esprit. Puojd.sk má vždy úspech, hlavne moje modré šaty (podobné ako tieto), We are not sisters alebo Lenka Sršnová.Sa mením na totálneho Eastern Hipster. Kupujem si trendové veci, ktoré by si inak na seba nikto neobliekol. Nemám šajnu, či mi sedia, ale priťahujem pozornosť a to je hlavné.

White lies - Mother tongue

Ola Tenerife

Ryan air nám dal ponuku v podobe lacných leteniek. A to môj chlap nedokáže odolať ani keď mu človek povie, že to nie je až tak lacné, lebo musíme cestovať na letisko 100km ďaleko, nemáme v tom batožinu a podobne. Nakoniec to vôbec nebolo lacné, ale tak čert ho ber. Nechci slevu zadarmo. Bokli sme si Tenerife, aby sme boli ako správni nemeckí a britskí dôchodcovia. V lietadle ma po slovensky privítal steward, prežili sme 5 hodinový let v mobilnom nákupnom centre. Ale inak bol Ryanair dosť v pohode, vôbec sa nesplnili tie hororové stories,  čo mi ľudia opisovali. Proste som dodržala všetko, čo mali na webstránke už pred letom. Odlietali sme za príjemného jedného stupňa a potom sme vystúpili večer na letisku Tenerife Sur pri 21 stupňoch a to človek musí rozdýchať. Ubytovanie sme opäť mali cez Airbnb a bolo to v menšom mestečku, čoho som sa najskôr obávala, ale zistili sme, že tá poloha bola vlastne výborná. Na Tenerife chodia všetci autom a každý turista ho už má predobjednané, okrem nás a preto sme zaň neskôr zaplatili nekresťanské prachy. K ubytku sme sa chceli dopravť busom, na google maps to vyzeralo easy peasy pol hoďka s prestupom. Aź na to, že sme vystúpili za tmy na zastávke v strede diaľnice na nejakom privádzači. Mám pocit, že na Tenerife sú chodci škodná, ktorú treba zlikvidovať, pretože sme nikde nenašli chodníky a ani prechody pre chodcov a autá nám zastavovali na smutné oči. A utekať cez cestu s kopou batožiny tiež nie je to pravé orechové. Ale prežili sme, našli sme benzínku, kde sa s nami lámanou angličtinou dohovorili a ukázali nám zastávku a išlo sa. Samozrejme v autobuse sa neukazujú zastávky, takže sme nemali šajnu, kde máme vystúpiť a prešli sme ju, keď zrazu šofér pribrzdil a zakričal mesto. Milé, že na nás myslel. Bývali sme v mestečku Las Rosas na juhu asi 2km od Las Galletas. Nebolo až tak dobre dostupné autobusom no peši do Las Galletas nebol problém. A mali sme z neho takýto výhľad na vulkán Teide. Na týždeň nás ubytovanie stálo asi 195€ pre dvoch aj s raňajkami.
Bývali sme u francúzskeho páru, čo žije na Tenerife už 20 rokov, po anglicky vedeli mizerne a pretože pani bytu nepracovala, financovali sa prenájmom izby. Byt bol inak krásny. Otvorili nám mierne nadratí, pretože stále popíjali víno, čo sme videli podľa hromadiacich sa fliaš v koši. Ale boli super. Odišli z Paríža, pretože to bolo príliš stresujúce a príliš veľký tlak. On umýva okná a ona nepracuje, varí doma marmelády a nutelu bez palmového oleja, ktorá mo nechutila, ale bola bio. A proste si žili v pohode.

Pre každého turistu je must vulkán Teide.  Dá sa k nemu vyjsť autom alebo autobusom cez  národný park až do krátera, kde je lanovka, ktorá človeka za 25€ vyvezie takmer na vrchol. Úplný výstup trvá od lanovky asi 40 min. a je potreba online objednať špeciálne povolenie od správy parku na vstup. Keď sme tam boli my, nedalo sa ísť vyššie, pretože  chodníky boli zamrznuté a nebezpečné. Inak je Teide krásny. Je to mesačná krajina, čierna a divoká. Každý, kto má možnosť by tam mal ísť.

Na juhu ostrova je všetko turistické, pláže a viac slnka. Je tu asi o 4 stupne viac ako na severe. Ale mestá na juhu sú zložené iba z hotelov a bungalovov. Na severe sú útesy, hlavné mesto Santa Cruz, ktoré má viac ako 300 000 obyvateľov (sú tam inak super obchody s oblečením, ktoré v strednej Európe nie sú, ale ceny poodbné ako u nás) a mesto zapísané v UNESCO - La Orotava. La Orotava je na tak strmom kopci, že ja ako nešofér som mala strach, že sa prevrátime a spadneme do prístavu ako snehová guľa. Ale uličky s krásne vyrezávanými balkónmi sú nádherné. Od 13.00 do 17.00 je vo väčšine miest siesta, takže je problém nájsť otvorenú reštiku. Ale čínske bistro to istilo, na tých je spoľah všade. Diarrhoea dragon nikdy nesklame.

Čo ma vytáčalo do nepríčetnosti bolo to, že na rozdiel od Portugalska sa nás každý snažil ojebať. V reštauráciách zásadne nemáte v lístku ceny nealko. Iba ceny vína a tak keď si objednáne colu alebo vodu, iba hádate čo to asi bude stáť a vždy je to kurevsky drahé. Občas prinesú liter vody, občas dva, podľa mňa sami nevedeli prečo. Proste to bolo po ruke. A samozrejme zákerné predjedlá, ktoré prinesú tak, že to vyzerá ako keby je to v cene a nemáte možnosť odmietnuť a potom je chlieb s maslom za 4 € čo mi prišlo nehorázne, hlavne keď samotné jedlo stálo 7€. Potom som už natvrdo hovorila "no starters" a chovanie čašníkov vždy padlo na bod mrazu po tejto vete. V jednej reštaurácii nás čašníčka nechala potom čakať na účet asi pol hodinu a môjmu chlapovi doniesla šalát, po ktorom dostal faraónovu pomstu, ktorá chvalabohu vypukla až po vystúpení z lietadla v Nemecku. Aj tak si ale musel v bolestiach odšoférovať štreku po albských dedinkách až domov- Ani v jednom obchode a reštike sme neplatili toľko, koľko bolo na jedálnom lístku. Aj ceny na lístku boli potom na účtenke o 50 centov alebo euro viac a zrazu nikto nevedel po anglicky, keď sa na to chcel človek spýtať. Náhodou mi vždy zle vydali, o 40 až 60 centov menej a postupne to začalo byť únavné všade všetko kontrolovať.

Kanárska kuchyňa je ale omnoho zaujímavejšia ako španielska. Ich typický králik v mojo omáčke je vynikajúci. Prílohou sú malé zemiaky varené v morskej vode a sú celé obalené v soli, takže si objednajte aj piť. Celkovo obsahuje kuchyňa veľa cesnaku a korenia, tak po jedle zabudnite na techtle mechtle v posteli :-) Ja som z jedla dostala kásne vyrážky na tvári, tak som bola očarujúca.

Vyplatí sa aj výlet do úžiny Masca, z ktorej môžete ísť do Los Gigantes, kde sú nádherné útesy a je to miesto, z ktorého plávajú lode na whale watching. Cest v Masce je infarktová, ak sa stretne bus a auto, jeden musí cúvať, neskutočne mnoho prudkých zákrut, nič pre sviatočného šoféra. Ale môj priateľ si to užival.

Úžina Masca

Los Gigantes

Voda z kohútikov nie je pitná, tak pozor na to. A celkovo je voda problém, je jej málo a preto napr. toalety nefungujú tak, ako som zvyknutá. Keď u niekoho cudzieho upcháte záchod a tajne zháňate vedro a nájdete iba hrniec z kuchyne a pokúšate sa spláchnuť, je to dosť náročná situácia:-) Radšej som chodila na benzínku.

V zime podľa mňa nie je lepšej destinácie ako uniknúť do tepla, ak nemáte budget na exotiku ako Thajsko. A je dobrý nápad ísť na Tenerife do vnútrozemia, je to lacnejšie a autom alebo busom je to na pláž kúsok.

Holy ghost - Dumb disco ideas