Celkový počet zobrazení stránky

utorok, 25. novembra 2014

Nemecké reálie

Je to na zaplakanie, ale už som 4 roky v Stutgarte. Nie v Nemecku (tom ozajstnom, teda v Berlíne) ale v tejto diere. Ak sa mi nepodarí utiecť do roka z práce, predĺžila sa moja výpovedná lehota na dva mesiace a budem nezamestnatelná.

Pílenie uší milému, že chcem ísť do Berlína, že som nešťastná a pod. nezaberajú, pretože som si proste našla domaseda, pohybujúceho sa v rádiuse 60km. A to som niekde čítala, že Nemci sú vraj mobilní čo sa týka sťahovani a práce.



Každopádne som tu zažila niekoľko svojich poprvé.

"Poprvé" som využila služby právnika, pretože bývať v podnájme má ten vedľajší efekt, že s veľkou pravdepodobnosťou natrafíte na nájomcu, ktorý vás chce ojebať, pretože nájomníci sú škodná, ktorá síce nosí tak veľmi očakávané peniaze, má ale aj určité otravné požiaavka, ako napr. oprava kúrenia. Môj byt patril rakúskej firme, ktorá riešila problémy nekomunikáciou alebo vyhrážaním sa. Keď mi neboli schopní 9 mesiacov vrátiť kauciu a stále to komentovali iba výrokom, že na veci sa "pracuje" tak som si povedala, že je načase využiť moje drahé členstvo v združení nájomníkov, pretože Nemci sa milujú združovať ( a to vedel aj pán s fúzikom). Síce mi Mieterverein prd pomohol a napísal firme rovnaký email ako ja, na čo firma reagovala rovnakou ignoranciou, ale aspoň mi dal tip na právnika, ktorý mi to vybavil za "hubičku" . Koniec irónie - za hubičku znamená, že som sa nedostala do straty.



"Poprvé" som zbierala dobrovoľne fľaše. Ano ano. Na začiatku si z nich robíte srandu, z Nemčúrov a na konci recyklujete jedna radosť.Je tu záloha na sklenné fľaše, na určité druhy jogurtových pohárov a hlavne na plastové fľaše z nápojov (ale sú tu asi 3 podkategórie a každá má inú cenu, aby to nebolo tak jednoduché) je asi 25 centov, čo je vlastne majland. A aj keď mi to prišlo strašne sockovské, v období keď som bola knapp bei kasse, som celkom rada pozbierala v klube fľaše alebo poháre a zostalo mi aj na večeru. A hlavne v lete máte také nutkanie vytiahnuť na ceste z párty domov,keď čakáte na prázdnej zastávke a tam ležia peniaze na zemi, vytiahnuť z kabelky tašku(ale látkovú samozrejme, plast nie je taký in). Často je možné urobiť dobrý skutok a fľaše darovať, ale na to som moc lakomá. Ešte sa doba nezmenila natoľko, aby Východoeurópan dával peniaze Nemecku. To kde sme.


Any Colour you like - Crossover

Nevšímať si ľudí pre ich farbu pleti. Asi preto, že Nemecko je fakt dosť multikulti, hlavne v niektorých oblastiach a ľudia z Afriky tu normálne žijú a pracujú a nie sú tu iba na študijnom pobyte, vďaka programu podpory ich krajiny ako na Slovensku, normálne žijú svoj život a chodia do práce alebo do školy. Napr. v Nitre sa študenti so zahraničia ako napr. z Indie alebo afrických krajín večer boja ísť von, aby nedostali do držky od náckov, skínov...pardon správnych Slovákov. A rozdiel je a v tom, že ak ich tu niekto napadne, polícia sa im snaží pomôcť a aspoň po anglicky sa s nimi budú vedieť dohovoriť. Na Slovensko by ma neprekvapovalo, ak by policajti boli kamaráti tých skínov alebo incognito aj útočníci, lebo buďme úprimní, policajti na Slovensku sú väčšinou rasisti.

Nechcem hovoriť, že neexistuje problém kriminality. Ale v Nemecku sa v snažia vidieť v širších súvislostiach  napr. v tom, že útočníci sú chudobní a nie viazať to na národnosť.

Naučila som sa zaujímať o svoje okolie...darovať šatstvo, darovať nepotrebný nábytok, angažovať sa vo voľnom čase zadarmo napr. v kluboch. Na Slovensku by ma to zrejme ani nenapadlo. Ani cez víkend, lebo by som mala pocit, že nebudem nikomu pomáhať, keď mám sama hovno.

Naučila som sa chodiť všade na úrady so všetkými kopia pre istotu. Lebo človek nikdy nevie aký doklad bude potrebovať a naučila som sa čítať každú blbosť pod čiarou. Lebo potom človek dostane odpoveď, že to bolo zverejnené tam a tam, vy čumíte jak sova z nudlí.



Naučila som sa objednávať oblečenie u slovenských návrhárov, pretože aj keď som bola po hladných 90tych rokov nadšená z Espritu a S.Oliveru, asi po roku mi tá móda liezla hore krkom, pretože človek si prišiel sexy a atraktívny asi ako vrece zemiakov v ľubivých farbách ako čierna, šedá, khaki a ako módny výstrelok bordová. teraz je to síce v móde aj na Slovensku a volá sa to "hipster", čo je na jednej strane dobre, pretože to hádam vytlačí našu záľubu v gýčovitých trblietavých tričkách, bielych čizmách, o dve čísla menších bokových riflí s vyblednutými stehnami, lacnými priehľadnými legínami, outdoor bundami aj na pohreb, vytrhaným obočím nakresleným ceruzkou alá DOŠ a podobne. Na druhej strane je to proste nuda.

A mohla by som pokračovať, ale sa mi nechce.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

bolo mi potešením