Celkový počet zobrazení stránky

streda, 23. októbra 2013

Pena dní

Dni sa skracujú, začína byť skoro tma a to je ideálne na chodenie do kina. Možno by som nešla do kina, keby nemám pokazený notebook, pretože dostať ma z domu von je tažké aj s párom volov. Ale v nedeľu sme si teda skočili do kina a celkom skoro poobede a vtedy bežia iba filmy v art kinách.

Medzi všetkými možnými dokumentárnymi filmami o hladných deťoch, hladných zvieratách, prejedených Europánoch a filmoch, pri ktorých má človek pocit, že sa má hanbiť za to, že si môže dovoliť kúpiť zubnú kefku, sme našli Penu dní.

Filmová adaptácia knihy Borisa Viana z roku 1947. Myslím, že autor predstihol dobu, v ktorej sa odohráva. Aj keď to je sureálne. Proste neskutočne uletené, dadaistické a plné fantázie. Myslím, že autor v čase písania zrejme bral LSD. Na začiatku sme na to mierne  čumeli a mala som strach, že sa to chlapovi nebude páčit, ale postupne sa z niečoho groteskného a  absurdného stalo niečo hrozne ponuré a smutné. Nečakajte happy end. Je to love story s Audrey Tatou, ktorá ale osloví každého. Možno nie hneď, niekto si bude hovoriť, čo je to za blbosť, ale budete nad filmom rozmýšľať dlho potom.
Mnoho vecí je roztomilých. Napr. prvé rande v labuti, preteky v jazde k oltáru alebo piknik na svadobnej ceste. Audrey má krásne svadobné šaty. Ja si vždy vo filmoch pozerám svadobné šaty. A Chloé mala krásne topánky na prvom rande.
V hlavnej roli filmu je Paríž.

Režisérom je Michel Gondry a film má mnoho spoločného s jeho ďalším filmom The Science of Sleep.

Colin sa zamiluje do Chloé, pretože je rovnaká ako pesnička od Duka Ellingtona (áno, človek dostane aj lekcie z hudby). Zamilujú sa, vezmú sa a neskončí to tak, ako by malo. Colinova práca vo výrobni zbraní je strašne depresívna, podobne ako jeho práca nosiča zlých správ pre ministerstvo, za ktorú ho ľudia nenávidia. Je tu mnoho jeho priateľov, ktorí majú tiež veľmi dôležité postavenie vo filme (knihe) a doplňujú mozaiku. A este aj myška. Mnoho narážok na filozofa Sartra, spoločnosť.

Je to proste veľmi pekný a smutný film.







2 komentáre:

  1. Tiež som na tom bola v nedeľu! A mám tie isté dojmy, akurát mám nutkanie ťa opraviť, že prvé rande bolo v obláčiku, nie v labuti :-) Až mi bolo ľúto, že je to také melancholické. Ale vždy ma vie fascinovať, keď niekto vníma niečo tak ako ja (Chloeine šaty a tancovanie hopsatropu na Dukea Ellingtona boli top).

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Šli jsme na ni s Letcem. Na konci z toho byl mírně v šoku a depresi závěru prohloubila paní před námi, která se slovy:"Jdu na pivo", těsně před koncem, odešla. Jinak mně se film líbil. Byl přesně takový, jako jsou mé sny. Tak nějak důvěrně známý, takže jsem z něj ani nedokázala být nějak smutná. Vlastně mi po tom co jsem vyšla ven z kina bylo, jako bych se probudila. Tak nějak odpočatě a konečně normálně. Každý si z toho asi odnese své.

    OdpovedaťOdstrániť

bolo mi potešením