Lost

Som človek, ktorý si dáva vysoké ciele a ak sa nesplnia, či už je to závislé odo mňa alebo nie a potom som sklamaná. Ak mám pocit, že v práci so mnou nie je jednané fér, začínam byť frustrovaná, že si ma nevážia a že im ukážem. Snažím sa presvedčiť, že treba zmeniť job, ale potom mám strach, že nič nenájdem a tým pádom zostanem v tom zasranom jobe zhnijem celý život, čo je katastrofálna predstava. Ako za socializmu, robiť celý život v jednej fabrike. A potom príde v tomto scenári najväčšia brzda, pretože si poviem, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche a že sa vlastne nemám tak zle. Záleží s kým sa porovnáme. V porovnaní s čínskymi deťmi šijúcimi moje oblečenie s krvavými prstami za 50 cetov za hodinu som na tom super. A je mi zo mňa na grc, lebo nie som schopná sa k niečomu dokopať. Môj sen o Berlíne je rovnako zamlžený, ako pred 3 rokmi a teraz, keď tu mám chlapa, ktorý nechce ísť ďalej ako 20km, nevyzerá to moc ružovo. No čo... zabijem sa? Ale nejaké rady ako ďalej by boli appreciated.

Próxima paragem: Lisabon

Konečne sa mi podarilo zdrhnúť legendárnemu nemeckému letu, kde je 3 dni teplo a dva mesiace zima. Ale každý nostalgicky spomína na tých pár dní tepla a neznalý človek nadobudne pocit, že je tu asi 35 stupňov a to je kapitálny omyl. Klimatické zmeny sem či tam, za teplom treba stále cestovať na juh. Tento rok som mala s kým a keďže dotyčný je blázon do hudby, rozhodol sa, že mi ukáže Depeche Mode naživo a bude to práve v Lisabone.

Išli som na festival Optimus Alive. Každému, kto bude mať čas, ho doporučujem  navštíviť. Málokedy nájdete tak zaujímavý line up spoločne s perfektným miestom, kde môžete cez deň chodiť po meste, nakupovať, luxusne jesť a kúpať sa na pláži a večer fandiť Kings of Leon, Django, Django, Too many Djs alebo Two doors cinema club. Areál Alges (Alžeš) je priamo pri pláži, festival malý ... asi 20 000 ľudí, takže atmosféra výborná. Dostupné vlakom z centrálnej stanice Cais do Sodre za asi 15 min. alebo električkou.

Najdrahšia je letenka, predsa len Lisabon nie je za rohom.
Ubytovali sme sa cez www.airbnb.com. Minulý rok som cestovala cez Couchsurfing, čo bolo super, ale mierne neflexibilné, pretože sme nedostali kľúče a museli čakať na dotyčného, kým príde domov. Cez Airbnb síce človek platí, ale má izbu pre seba a kľúče. Naša hostiteľka bola mladá designérka, bývala v 4 izbovom byte s kamarátkou, s výhľadom na more a Panteón, mega príjemná, človek sa cítil ako doma. My sme mali vlastný balkón, obrovskú posteľ a kúpelňu pre seba,
7 nocí nás vyšlo dohromady na 114€ čo považujem za neprekonateľnú cenu.

Výhľad z kuchyne na štvrť Alfama

Výhľad z izby

Panteón

Estoril (Eštoril) - mestečko aristokracie a prímestská pláž

Most 25. apríla - výročie revolúcie

Socha Christo Rei - vstupné je 5€, človek sa dostane výťahom na výhliadku vo výške 82 metrov. Socha samotná má 28 metrov.

A čo je najlepšie, Lisabon je neskutočne lacný. Ešte aj pre Slováka. Káva za 75 centov, koláče za 50-60 centov, verejná doprava - celodenný tiket za 6 € a vlak na pláž Cascais line - 20km za 2,15€. A neskutočná pecka sú taxíky... za 9€ z letiska do centra, kde máte milého taxikára, ktorý hovorí anglicky je neprekonateľné. Keďže sme nestíhali koncert Tame Impala, vzali sme prvý taxík a spýtali sme sa koľko to bude stáť na festival a pripravovali sme si, že dáme max. 20€ a keď taxikár povedal... "I dont know, probably 8-9 €" tak sme hneď buržoázne nasadli a nechali sa odviezť prakticky až pred dvere.

Mesto je pre mňa najkrajšia európska metropola. V centre nie je miesto, z ktorého by nebol magický výhľad. A čo je najlepšie, v meste normálne žijú ľudia, starí, mladí. Dôchodcovia sedia na priedomí, kecajú, hrajú šachy. Proste to nie je turistický skanzen, život je tam aj po zotmení. Ošarpané domy, vedľa krásnych budov a kachličky azulejos na stenách vytvárajú v pitoreskných zakrútených uličkách neprekonateľnú atmosféru.

Katedrála Sé - jediná románska pamiatka, ktorá prežila ničivé zemetrasenie 1755

Treba si dať pozor na vreckové krádeže, takže chodiť so zavretou kabelkou a pozor v tlačenici napr. v električkách - kultová 28. Tú je dobré používať večer, je vtedy fakt prázdna a človek má úžasný výhľad.
Ignorujte predavačov okuliarov, najprv sa spýtajú, či chcete okuliare a potom ponúknú hašiš z Maroka, speed, kokain alebo herák.

Portugalci sú asi najpríjemnejší národ aký som stretla. Žiadna ojebávacia mentalita, že niekto zle vydá alebo naúčtuje viac. V reštaurácii mi priniesli inú prílohu a keď som ju dojedla, prišli sa ospravedlniť a doniesli objednanú prílohu zadarmo. A sú úplne iní ako Španieli. Proste národ moreplavcov. Každé väčšie mesto je na pobreží a na rozdiel od Španielov, kde mnoho z nich nemá k moru žiaden vzťah v tej veľkej suchej krajine, sú Portugalci s morom spätí.
Milujú sladké a celý deň jedia menšie koláčiky pastelerias.  A ryby, najmä grilované sardinky, ktoré sú symbolom mesta. A lacné domáce víno, pol litra v reštike za 3e z ktorého je človek príjemné opitý celý večer.

V Lisabone sa dá úžasne nakupovať, farebné trendové oblečenie alebo krásne topánky za asi 25€.

Próxima paragem znamená nasledujúca zastávka. To je niečo málo, čo som sa naučila.  Takže ak máte čas a peniaze, choďte tam. Atlantik nie je tak studený, ako by si človek myslel.

Obrígada:-)