Getting hipsterized

Katolícke sviatky sú v Nemecku to, čo si ja pohan vždy vychutnám. To je dobré na demokracii, že ma núti sláviť aj to, čo neuznávam. Jupííííí. Ideálny nápad vydať sa do môjho najmilovanejšieho mesta...Berlína. Lístky na vlak a letenky drahé ako vajcia na Veľkú noc. Takže sme naštartovali Fjord Fjesta a vydali sme sa  na cestu po jedinej naozaj slobodnej autokrajine na svete, kde nie je rýchlostný limit na diaľnici. Za 70timy Rastplätze sme sa konečne preplazili cez Ku Damm a nekonečnú zápchu, kde sme si pripadali ako v 1976 v Západnom Nemecku (teda hlavne ja, môj Schatzi je zo Západného Nemecka) po asi 8 hodinách vypadli z auta. Predtým sme samozrejme zablúdili, pretože ked šoférovi poviete vy a aj navigácia, že má ísť vpravo, tak on zásadne vľavo. Len aby ste vedeli, ak ste v Berlíne neboli. Na Ku Damm nie je toľko hipsterov, na to je príliš poshy. Ale čím viac sa blížite Prenzlauer Bergu, tým sa ich koncentrácia zvyšuje. A je to ako mor, niet úniku. Skinny jeans,tielka alebo tričká s výstrihom asi až po pupok ( hovorím o mužoch), hobo čapice a okuliare s hrubým rámom bez dioptrií. Proste hlavne nevyzerať mužne. Rádoby nedbalé oblečenie, drahé jak šľak.

Prešla som si nostalgické miesta môjho internshipu z Bundestagu, totálne ghetto na Kottbuser Tor.Tu sa vždy začínajú demonštrácie na 1. mája, kde si ľudia pohádžu zápalné flaše, rozbijú nejaké výklady, ponadávajú na konzum a kapitalizmus a potom si to pofotia svojim smart phonmi, v ktorých sú suroviny získane otrockou prácou z Konga a postnú to na facebook, ktorí tak nenávidia. A Hipstermánia chytila aj nás. Už na druhý den sme sa prichytili ako si kráčame s latéčkom v ruke a bio obloženou žemľou. Ja, čo si dám tresku v majonéze.

Výlet bol všetko, hlavne nie nudný. Ked chodíte s bláznom do elektro hudby, tak vás nikto nemôže obviniť z toho, že ste povrchná ženská, ktorá namiesto spoznávania nakupuje topánky. My nakupujeme káble a syntetizátory. Napr. v Schneiders Büro, ktorý inak vyzerá ako klasická sídlisková drogérka. Aspoň zvonku. Ale pre západonemeckého chlapca to bol zážitok. Mna tam síce nechal tvrdnúť 90 minút, v štvrti, ktorá sa volá aj Malý Istanbul, kde som akurát mohla ocumovat večierky a sekáče, ktoré vyzerajú ako vietnamské obchody s handramy na Slovensku.

Schneiders Büro

Na párty sme slido klubu, kde som takmer ohluchla. Klub Gretchen. Pripadala som si pri ceste domov ako z filmu Saving Private Ryan... Síce som videla, ako sa autá ku mne približujú, ale nepočula som vôbec nič. Musím povedať, že to bola zaujímavá skúsenosť. Ale vidieť Dj legendu - Étienne de Crécy naživo tiež nie je zlé.

 V podstate bol aj tento trip ako všetky ostatné. Mnoho jedla, vela pitia, vela chodenia.... Tak mrzké mesto až je nádherné. Presťahujem sa tam raz. Budem v nedelu jest brunch za 9€ o 13:30 a chrúmať bio žemle medzi  vegánmi. A nosiť slnečné okuliare do klubu. Sedieť v kluboch, ktoré majú cool mená, ktoré každý používa, ale nikoho nenapadlo ich použiť ako názov. Napr. bar "ku mne alebo k tebe" - " Zu mir oder zu dir".

Cesta domov bola ako Slováci do Chorvátska. 6 hodinová cesta trvala 12 hodín vďaka záplavám, baustellen a dažďu. 12 hodín v malom aute tiež dokáže zmeniť pohľad na človeka.

Danziger Strasse / Eberswalder Strasse

Guerilla Marketing... Nový Daft Punk je naozaj všade a fakt sa vyplatí si ten album vypočut. Ako hovoria Nemci...Fickmusik.

Televízna veža na Alexanderplatz

Kulturbrauerei - Prenzlauer Berg

Ja som proste taký common person. Ako hovorí Pulp. A teraz ma ospravedlňte. Idem si pozrieť Game of Thrones.