Medzi všetkými tými dôležitými vecami ako bojkotovaním práce a pretvarovaním sa pred boyfriendom, že mi vôbec nevadí, že spí v tom istom tričku, v ktorom ide do práce, si nájdem čas aj na niečo krásne povrchné, teda kozmetiku. Už dlho som chcela vyskúšať francúzsku značku Le petit Marseillais (malý Marseilčan). A to preto, že má roztomilé logo malého námorníka. No pozrite, nie je k sežrání? To je ten pravý dôvod.
zdroj: http://maximum-echantillons.com
Kto už by sa mal vyznať v kozmetike, keď nie Francúzi. Nestihla som si túto značku kúpiť na dovči v Bretónsku, pretože tam sme o normálny supermarket ani nezavadili. Vraj je to vo Francúzsku bežná značka v každom väčšom obchode. Vyrábajú všetko možné... šampóny, telové mlieka, kondicionéry, sprchové gely atď. Všetko s typickými vôňami Stredomoria, ktorým zodpovedajú aj kombinácie ako levanduľa, citrusové plody, ruža & malina, marhuľa & bazalka alebo pínia.
Značka vznikla 1982 a ako základ použila know how výroby svetoznámeho marseilského mydla - « Savon de Marseille ».
Oficiálny web bohužiaľ iba vo francúzskom jazyku, kde nerozumiem zhola nič, je tu.
Ak viete, kde sa dajú kúpiť na Slovensku, dajte vedieť, ja som nič nenašla. Z ich oficiálne facebook stránky mi odpísali, ze predávajú iba vo Francúzsku alebo potom cez Amazon.
V Nemecku sa zháňa ťažko, musela som ju kúpiť online s celkom vysokým poštovným, ale proste už ma to pokúšalo príliš dlho. Majú také množstvo kombinácií a krásnych obalov, ktoré sú oku lahodiace, že je to škoda neskúsiť.
Na moju extrémne suchú pokožku som si vybrala telové mlieko s karité a arganovým olejom, ktoré prekvapivo nevonia ani trochu sladko (rovnako ako všetky bambucké maslá a karité), a je veľmi dobré. Možno by mohlo robiť trochu mastnejší film. Rovnako ako krém na ruky, ktorý je pre mňa ako kancelársku krysu úplne nevyhnutný, lebo každodenné hrabanie sa v papieroch mi to vysušuje viac ako čistiace prostriedky (som počula, lebo ja inak neupratujem).
Ďalším je šampón na dlhé vlasy s ľanom a mandľovým mliekom - šampón nie je ničím výnimočný, ale vôňa je úžasná. A veľmi príjemná konzistencia, ktorá dobre pení a je vhodne tekutá, nie príliš gelová ako iné šampóny.
A na leto som sa rozhodla kúpiť sprcháč, ktorý je osviežujúci a aspoň trochu unisex, pretože môj drahý mohol jednu dobu používať iba môj ovocný Bourjois a verte mi, keď muž vonia ako mango, nie je to veľmi atraktívne. Vybrala som kombináciu - Mandarine & Citron vert, veľmi svieža a korenistá, ktorá nakopne a myslím, že pre leto bude ideálna, keď chcete navodiť feeling dovolenky - proste joie de vivre.
Katolícke sviatky sú v Nemecku to, čo si ja pohan vždy vychutnám. To je dobré na demokracii, že ma núti sláviť aj to, čo neuznávam. Jupííííí. Ideálny nápad vydať sa do môjho najmilovanejšieho mesta...Berlína. Lístky na vlak a letenky drahé ako vajcia na Veľkú noc. Takže sme naštartovali Fjord Fjesta a vydali sme sa na cestu po jedinej naozaj slobodnej autokrajine na svete, kde nie je rýchlostný limit na diaľnici. Za 70timy Rastplätze sme sa konečne preplazili cez Ku Damm a nekonečnú zápchu, kde sme si pripadali ako v 1976 v Západnom Nemecku (teda hlavne ja, môj Schatzi je zo Západného Nemecka) po asi 8 hodinách vypadli z auta. Predtým sme samozrejme zablúdili, pretože ked šoférovi poviete vy a aj navigácia, že má ísť vpravo, tak on zásadne vľavo. Len aby ste vedeli, ak ste v Berlíne neboli. Na Ku Damm nie je toľko hipsterov, na to je príliš poshy. Ale čím viac sa blížite Prenzlauer Bergu, tým sa ich koncentrácia zvyšuje. A je to ako mor, niet úniku. Skinny jeans,tielka alebo tričká s výstrihom asi až po pupok ( hovorím o mužoch), hobo čapice a okuliare s hrubým rámom bez dioptrií. Proste hlavne nevyzerať mužne. Rádoby nedbalé oblečenie, drahé jak šľak.
Prešla som si nostalgické miesta môjho internshipu z Bundestagu, totálne ghetto na Kottbuser Tor.Tu sa vždy začínajú demonštrácie na 1. mája, kde si ľudia pohádžu zápalné flaše, rozbijú nejaké výklady, ponadávajú na konzum a kapitalizmus a potom si to pofotia svojim smart phonmi, v ktorých sú suroviny získane otrockou prácou z Konga a postnú to na facebook, ktorí tak nenávidia. A Hipstermánia chytila aj nás. Už na druhý den sme sa prichytili ako si kráčame s latéčkom v ruke a bio obloženou žemľou. Ja, čo si dám tresku v majonéze.
Výlet bol všetko, hlavne nie nudný. Ked chodíte s bláznom do elektro hudby, tak vás nikto nemôže obviniť z toho, že ste povrchná ženská, ktorá namiesto spoznávania nakupuje topánky. My nakupujeme káble a syntetizátory. Napr. v Schneiders Büro, ktorý inak vyzerá ako klasická sídlisková drogérka. Aspoň zvonku. Ale pre západonemeckého chlapca to bol zážitok. Mna tam síce nechal tvrdnúť 90 minút, v štvrti, ktorá sa volá aj Malý Istanbul, kde som akurát mohla ocumovat večierky a sekáče, ktoré vyzerajú ako vietnamské obchody s handramy na Slovensku.
Na párty sme slido klubu, kde som takmer ohluchla. Klub Gretchen. Pripadala som si pri ceste domov ako z filmu Saving Private Ryan... Síce som videla, ako sa autá ku mne približujú, ale nepočula som vôbec nič. Musím povedať, že to bola zaujímavá skúsenosť. Ale vidieť Dj legendu - Étienne de Crécy naživo tiež nie je zlé.
V podstate bol aj tento trip ako všetky ostatné. Mnoho jedla, vela pitia, vela chodenia.... Tak mrzké mesto až je nádherné. Presťahujem sa tam raz. Budem v nedelu jest brunch za 9€ o 13:30 a chrúmať bio žemle medzi vegánmi. A nosiť slnečné okuliare do klubu. Sedieť v kluboch, ktoré majú cool mená, ktoré každý používa, ale nikoho nenapadlo ich použiť ako názov. Napr. bar "ku mne alebo k tebe" - " Zu mir oder zu dir".
Cesta domov bola ako Slováci do Chorvátska. 6 hodinová cesta trvala 12 hodín vďaka záplavám, baustellen a dažďu. 12 hodín v malom aute tiež dokáže zmeniť pohľad na človeka.
Danziger Strasse / Eberswalder Strasse
Guerilla Marketing... Nový Daft Punk je naozaj všade a fakt sa vyplatí si ten album vypočut. Ako hovoria Nemci...Fickmusik.
Televízna veža na Alexanderplatz
Kulturbrauerei - Prenzlauer Berg
Ja som proste taký common person. Ako hovorí Pulp. A teraz ma ospravedlňte. Idem si pozrieť Game of Thrones.
