Parov Stelar Band swinged the house tonight. Takto v skratke. Bola to výborná show. Vypredaná hala, 1500 ľudí a aj keď živá kapela hrala len okolo 90 minút, stálo to za to.
Rakúsky hudobník Parov Stelar (v skutočnosti Markus Fuederer) je jeden z mála známych Rakúšanov. Priznajme si, koho okrem Hitlera, Nataschi Kampusch a Josepha Fritzla poznáme?
Prvú hodinu beži swingový DJ set, ktorý dostal ľudí do nálady a potom ako sa na muzikantov patrí, s meškaním prišla kapela a charizmatická speváčka Cleo Panter v štýlovom outfite.
Ja som predtým vôbec nevedela, že vydali 9 albumov u svojej vlastnej značky Etage Noir recordings. Zaregistrovala som až posledný The Princess a ten je peckový. Už len publikum človeka dostane do nálady. Kopa mladých chlapov poobliekaných v oblekoch, klobúkoch, bielych košeliach, trakoch, motýlikoch alebo bekovkách.
Zahrali niekoľko nových skladieb, ale začali tým, čo poznal každý a každý sa hneď chytil na Sallys dance, Mojo gang, Invisible girl, Nobodys fool a hlavne Catgroove, ktorý naživo znie ešte lepšie. Saxofonista Max the Sax sa predviedol. A aj keď majú v repertoári aj balady, presne vedeli, prečo tam ľudia prišli, takže hrali tak, že človek nedokázal postáť na mieste. A to už je čo povedať, keď to nedokážu ani Nemci. Jediná škoda, že nehrali Silent Shuffle.
Ak budete mať možnosť ísť na koncert, tak to využite. Zmiešať takto perfektne elektro a swing sa len tak nevidí.
Prihlásila som sa na Európsku dobrovoľnícku spoluprácu, pretože tento rok je posledný, kedy ju môžem absolvovať. Síce si moji kamaráti robili srandu, že prečo som sa prihlásila do najväčšej diery, či som nemohla skúsiť Madeiru alebo Kanárske, ale ja proste nejak chcem tú Škandináviu. A nebudem sa vyjadrovať k otázkam, prečo chcem ísť niekam robiť zadarmo, keď dostávam plat...Preto, lebo robím prácu, ktorá je pod moju úroveň, s chlapmi tu nič nie je a nič ma tu nedrží. A keďže je väčšina projektov orientovaná hlavne na prácu s mládežou alebo postihnutými, čo naozaj nie je moja šálka kávy, až tak veľa možností kam do Škandinávie ísť mi nezostáva. Anyway... motivačku som poslala po deadline, ale asi som ich zaujala, lebo ma pozvali na skype interview, na ktorom som si pokecala s veľmi príjemnom Kristin, ktorá pracovala aj cez víkend a mi napísala, či môžeme mať skype hneď, pretože deti sa hrajú a má čas. Bolo to veľmi príjemné a hlavne roztomilé, keď sa ma spýtala, či by mi nevadilo, že môj domáci by bol gay. Teda povedala "domáci je gay". Ja som nereagovala, pretože tam nebola žiadna otázka a ona sa po asi 3 minútach ticha spýtala, či je to problém. Vtedy mi docvaklo, že zrejme očakávala nejakú zhnusenú reakciu od zakomplexovaného človeka. Som sa vtedy hneď prebudila a povedala, že samozrejme nie. Mi totiž celá otázka pripadala absurdná. Nie som predsa homofóbny slovenský chlap...
Mala sa mi ozvať do týždňa, ale nič sa nedialo, tak som to vzdala. Nakoniec som dostala v nedeľu emial, že sa ospravedlňuje, ale vyberá medzi mnou a iným kandidátom a citujem"This has been the hardest choice I can remember having to take in regards to having volunteer" Long story short - dostala som to ja, precitala som si to v práci a usmievala som sa potom celý deň ako blbec. Povedala som to iba jednej kolegyni, ktorá mi zakázala odísť, že to tam inak neprežije. Ale úprimne, ak to naozaj vyjde a ja to poviem šéfke, že odchádzam, najviac sa teším na jej výraz tváre... niečo ako na "nezaplatenie...mastercard". Ale pokiaľ nepodpíšem papiere, beriem to s rezervou. Aj keď sa na Island strašne teším. Je mi jedno, že by to bolo iba o strave, ubytku a vreckovom.
takže možno tu budete mať o pár mesiacov moje postrehy z krajiny ohňa a ľadu, Of Monster and Men a Bjork.
Na oslavu môjho zbytočného úspechu som si kúpila štýlový záves do kúpeľne. Voila
zdroj: www.yatego.com
V skutočnosti to vyzerá takto a je to mierne disturbing
A 15.februára idem na koncert Parov Stelar. Tipujem, že bude super.
