Každopádne, našla som dobrý deal na Madeiru, v menšom hoteli na kraji hlavného mesta. Vždy sa snažím byť v hlavnom meste, lebo ma chytajú mrákoty pri predstave, že človek sedí niekde, kde je mobilný iba požičaným autom a okrem toho, my milujeme chodiť po meste MHD. Vo Funchale, ktorý je neskutočne hornatý, je zážitok aj cesta obyčajným busom do obytných štvrtí.
Normálne som chcela bývať zase cez airbnb, ale iba samostatná letenka tak bola drahšia ako pobyt. Hotel sympatický, aj keď hlučný a každý deň vajíčkové raňajky dali celkom zabrať moju cholesterolu, ale výhľad stál za to. Každý deň vychádzalo slnko nad tuleními ostrovmi Ilhas Desertas. A vidieť nočný Funchal je fakt pekné. Môj priateľ bol dokonca kúsok od toho, aby si sadol na terasu a bol romantický, ale počkal, kým ho to prejde.
Madeira je vulkanický ostrov, takže je hornatá a keďze je jej klíma ovplyvňované morskými prúdmi, je viac menej stabilné a mierne. V januári podľa tabuliek priemerne19 stupňov, my sme mali vždy ca. 22, v noci asi 14, takže tam je bunda potrebná, ale hlavne - slnko sme mali nonstop. Na juhu je to bežné, na sever viac prši, keďze mraky sa zabrzdia na kopcoch. Madeira je vždy zelená a vždy niečo kvitne. Autom ostrov prejdete za deň, ak nikde nestojíte. Najkrajšia je tá rozmanitosť. Na pobreží sa kúpe a vy sa cez divoké hory dostanete na náhornú plošinu, kde je nula stupňov, hmla, že idete krokom a zrazu sa pred vami vynorí stádo kráv.
A ak máte radi lanovky, prídete si na svoje. Nielen vo Funchale, kde je veľká lanovka na horu Monte, odkiaľ sa dá spustiť v hemingwayovských košoch do mesta. Ešte lepšie je ísť busom do Jardim Botanico, kde si kúpite kombinovaný vstup do záhrady a odtiaĺ sa zveziete opäť vyššie na Monte a tam vezmete do Funchalu sánky (jedna cesta stojí 15€na osobu). Sane - carro de cesto a v bielom oblečení Carreiros vás za pár minút dostanú asi tak do stredu vrchu Monte. Budete vidieť, ako si vás fotí fotograf a hneď ako vystúpite, dostanete ponuku za 10€ kúpiť fotku, my sme s vďakou odmietli. Na tejto stanici je bistro a posedenie, kde je všetko predražené, ale hneď na križovatke pod staicou vpravo je malinká kaviareň kde sedávajú Carreiros a obsluhuje stará pani. Espresso stojí 60centov a zrejme, keďže sme boli milí, dostali sme zadarmo jej vlastnoručne robené sušienky. Ale sprepitnému sa vždy potešia, ľudia zarábajú asi ako an Slovensku a sú závislí viac menej od cestovného ruchu. Takže nebuďte škroby.
A nechoďte tam, ak príde do prístavu loď. Pretože všetci turisti sa tam nahrnú a čakáte tam potom večnosť.
Jardim Botanico je super a to mňa kvety nebavia, je tam malá vilka s roztomilou staromódnou
výstavou a v záhrade papagáje a záhrada rozdelená podľa geografických častí.
Funchal je super, má moderný flair kombinovaný s tradičnou bielou architektúrou, domy až na vrhoclkoch kopcov, azulejos sú na budovách rovnako ako v Portugalsku a keďže sú všade rybári, oplatí sa ísť na trh. Najväčší je Mercado dos Lavradores (budova je reminiscenciou na art deco), kde som videla mnoho vecí, čo som ani nepoznala - korenie, ovocie, zelenina a ryby - najmä typická espada - čierny mečúň (vraj), ktorý sa je napr. grilovaný s banánom. Dajte si ho, jedla som to celý týždeň a chutí úžasne. Ovocie sa tiež oplatí kupovať pri ceste, mango, papaya a banány sú veľmi lacné.
azulejos
Madeirania majú síce vlažní postoj k pevninskému Portugalsku, ale tiež sú veľmi milí a relaxed. Na Madeire naozaj nemáte strach, že sa vám niečo stane. Všetko je ležerne. Myslím, že pre mladých ľudí to nie je úplne raj na zemi ako pre turistov, keďže turisti sú vo vkeu ca. 50+, kultúrna scéna je malá, je náročné finančne aj logisticky priviezť známejšich muzikantov z pevniny...hm, nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Madeira vznikla pri vulkanickej činnosti, takže jej pobrežie je príkre, divoké a krásne. Ale zabudnite na pláže, je ich málo. Napr. na severe v Ponto Moniz je v kráteroch vystavané kúpalisku, kde sa pri narážaní vĺn mieša slaná a sladká voda. Je to úžasné. Ale január je chladný na kúpanie, ak nie ste Holanďan.
Prírodné bazény v Ponto Moniz
A najlepšia lanovka je v mestečku Achadas da Cruz, dostanete sa tam iba autom, stará sa o ňu starý pán, ktorý je asi opitý, kabínka má prasknuté okno, pustí vás dolu samotných a potom na vás cez vysielačku ziabe, že 5 min. ubehlo lanovka ide naspäť. Bolo to prvý krát v živote, čo som mala strach v lanovke. Vedľa seba vidíte vertikálne útesy a cítite ako vietor trasie lanovkou. Sranda stojí tušim 3€.
Áno, tam na okienku je puklina. Potešilo
Keďže som pevninské Portugalsko a Madeiru už škrtla so zoznamu, na To do liste mám Azory, Nech už mám aspoň tie ostrovy.
