Tak som sa vrátila z výletu. Odskočila som si do Švajčiarska na festival Zurich Open Air, ktorý sa konal prekvapivo v Zurichu. Teda nie úplne v Zurichu, ale na letisku.
Nemáme to autom až tak ďaleko a výlet sa vždy hodí. Ale keďže ani tu peniaze nerastú na stromoch, rozhodli sme sa s BF, že ušetríme 220 frankov za 4 dňový lístok a prihlásime sa ako pomocníci. Ja som si na začiatku naivne myslela, že sa na nás možno ani nedostane, ale ako každý rok, aj teraz mali nedostatok ľudí, lebo Švajčiari sa majú ako prasce v žite a nebudú niekde robiť za vstupné a jedlo.
My sme boli nadšení - človek dostane zadarmo vstup a 60 frankov na jedlo - je to síce málo, ale ku koncu rozdávali žetóny na jedlo na tony. A človek má k dispozícii zadarmo sprchy, ktoré inak stoja 5 frankov, nad čím sa rozčuľovali aj Švajčiari, teda to, čo som zachytila, lebo ich nemčina je fakt cudzí jazyk, niekedy som s nimi radšej hovorila po anglicky. Musi sa odrobiť 3x6 hodín zhruba, pričom prvá štvrtková šichta je o ničom a v nedeľu sa tiež nič nedeje, to som predala 4 Caipirinhe, keďže som robila Caipirinhu na bare. Výborné je, že z väčšiny barov vidieť na stages. Na slovenské pomery dosť alternatívny line-up, ja som išla hlavne kvôli White lies, ktorý boli úplne úžasní. Inak potešilo Asteroid Gallaxy tour, Royksopp, Woodkid, od ktorých sme chytili aj drum stick, lebo môj chlap je obrovský a padlo mu to na hlavu, Parov Stelar, Warpaint, Manic street preachers (ach moja mladosť, deti vo veku 19-21 rokov na bare, s ktorými som robila ich ani nepoznali už), Goose, Deadmau5 alebo Metronomy. Mojím objavom boli Bianca Story a Cutcopy.
The Bianca Story - High/Low
White lies
V nedeľu to počasie mierne nevyšlo a schytala to Morcheeba a Parov Stelar
Cutcopy
Zurich
Šichty som mala super - chvalabohu žiadna sobota, keď je veľa ľudí a žiadne nočné, čo je seriózne o hubu.
Dostali sme krásne modré tričko a badge, s ktorým sme boli velice dôležití a mohli sme si chodiť celkom free kam sme chceli. Každé ráno nás budili lietadlá, lebo runway bola asi 500m od nás, ach krásne to bolo. A areál malinký, že lepší chlap doští. 10 min. pešo všade.
Publikum mladučká...alebo my starí. Každopádne naši susedia prišli vždy okolo 6.00 ráno, pustili elektor na plné pecky a potom zaspali. Bass bol tak hlasný, že sme dostali skoro infarkt. Ak by bol mala bypass, už nie som. Ale dobre mienená rada, že to má vypnúť, inak mu to rozmlátim, zabrala.
Niekto nám vliezol do stanu, keď sme pracovali a vonku pršalo, nahúlil nám tam trávou a ukradol slnečné okuliare a keď sme boli v meste, na môjho priateľa zaútočil predobedom na semafóroch nejaký feťak, ktorý potom atakoval starú dámu a chlapca...tse tse tse, v najbohatšej krajine čistá anarchia.
V cene lístku je cestovné na MHD po Zurichu, takže sme sa vozili po meste a pozerali sme si veci, ktoré si nemôžeme dovoliť, lebo hot dog stojí 7 frankov. Ako priemerný český turista z roku 1995 sme si kúpili najlacnejšie žemle a paštéku a zjedli ju na lavičke v parku.
Nikdy som ale na fesťaku nezažila taký luxus na sanite. WC boli stále tak čisté, že sa z misy dalo jesť, žiadne TOI TOI ale samostatné kabíny s umývadlami, nikto nekradol toaleťák a všade bolo neuzamknuté mydlo. Raj na zemi. Sprchy boli lepšie ako na priemernom slovenskom intráku, súkromná kabínka so závesom a keďže bolo asi 12 stupňov, aj vyhrievané.
Dva dni pršalo, takže sme boli zablatení až po uši a na poli to poeticky smrdelo močovkou a hnojom, lebo čo ci budeme hovoriť, Švajčiari sú národ sedlákov, všade samá krava a všetci nosia gumáky aj keď netreba. No každopádne po 4 dňoch zimy a vody sme na bare smrdeli ako bezdomovci, možno aj to bol dôvod malého počtu predaných drinkov (alebo nekresťanská cena 14 frankov). Za 3 dni som dostala sprepitné 1 frank. Inak ak ste single ženy, choďte tam. Muži sú fakt veľmi atraktívni, žiadne zemiakové neumyté opilecké xsichty ako na Slovensku. Všetci veľmi príjemní, žiaden stres.
Je to mestký festival a jednodňové lístky si kupujú ľudia v meste. V nedeľu ale pršalo a neprišiel skoro nikto, normálne mi srdce trhalo. Viem, že festival bol stratový. Dúfam ale, že na budúci rok bude, lebo by som rada šla opäť. Perfektná príležitosť ako ísť niekam zadara. A nebolo tam toľko podivných hipsteriek s divnými kvetinovými čelenkami na hlave ako na Pohode.