Naivne som verila, že to chlap vycheckuje sám, ale vždy, keď som sa ho na to spýtala, zatváril sa, ako keby ho naťahujem na škripec za ušný boltec. Asi je to móda dnešných mužov robiť caviky okolo niečoho, o čom tvrdia, že to chcú, aby náhodou nedali najavo, že to chcú. Ale popojedem. Keď sa inak človek spýta kolegov, či o niečom nevedia, zatvária sa ako keby radšej drôtom do oka chceli dostať ako pomôcť.
Keďže je môj drahý akčný ako slovenské školstvo pripravujúce sa na spojenie praxe a teórie, začala som sa ozývať na inzeráty ja. A pri obhliadkach som prišla na to, čo znamená tajná reč maklérov.
Rustikálny...v preklade...starý, špinavý a rozbitý ako libanonské hranice. Veľa zhnitého dreva a okná ešte spred Konráda Adenauera. Do bytu neinvestovali ani cent asi 30 rokov a očakávajú, že na tom zarobia asi 250x. Namiesto rustikálneho sa často používa aj "autentický". V spojení so "slnečnou stranou" dostáva tepelná izolácia úplne nový rozmer.
Blízko zastávky je asi 15 min. peši od zastávky na kraji prdele sveta (celé okolie Stuttgartu), odkiaľ to do civilizácia máte asi 30 min.
Útulný...tak malý, že keď otvoríte dvere, vypadnete oknom. Niečo ako internáty v Nitre - true story bro.
Takmer nikdy nemáte v byte kuchyňu. Nemci si ako blbci kuchyňu zásadne vymontovávajú a berú so sebou. Nechápem ten zmysel, keď sa každých pár rokov sťahujem, ťahať si kuchyňu so sebou, ale tu je to úplný normál. Ani prípojka na práčku nie je normálna, ja vo svojom byte žiadnu nemám a periem ako za Márie Terézie. Celkovo je tu štandard bývania asi 100 rokov za opicami. Mám minipráčku napájanú sprchou,ktorá robí taký rámus, že mi v kuse chodí pindať môj neurotický sused. A zakázal mi prať v nedeľu, lebo ho to ruší. Niekde ešte majú waschraum, kde sú spoločné prípojky. Socializmus v praxi. Za pranie sa platí ca. 3 eurá. Teda ak chcete prať biele a farebné v jeden deň, celkom dosť to stojí. Niečo ako u mňa na intráku, ale keďže už nemám 20, nepripadá mi to ok.
Nábytok... zabudnite. Všetko sa vyhadzuje a kupuje nové. Ak nemáte auto, ste nahratí. Je tu veľmi veľa nábytkárskych domov na meter štvorcový. Viac je tu iba obchodov s načúvatkami pre dôchodcov.
Živá štvrť... samí cudzinci, hlavne Arabi, kde síce máte otvorenú večierku, ale bojíte sa večer do tej večierky ísť.
Pri osobnom pohovore si vás prelustrujú ako deti skrýše na darčeky. Ako dlho ste spolu, kde pracujete, koľko zarábate, máte trvalý prac. pomer, ak nie, prečo nie, posledné tri platobné výkazy, máte zvieratá, fajčíte...
Nezoženiete nič bez makléra. A s maklérov si pridajte asi 2,4 mesačného nájmu. Pri 800€ za dvojizbák sa dostanete aj s kauciou na príjemných 4 000 € len na poplatkoch, za čo si môžete kúpiť ojazdené auto. Náš zákazník, náš pán tu vôbec neplatí. Ak sa s vami dohodnú na termíne, neznamená to, že sa uskutoční. Je pokojne možné, že sa medzitým ozve nejaký zúfalec a povie, že byt berie, bez toho aby ho videl a tak si plácnu. Ale akosi zabudnú povedať, že vy už nemusíte chodiť. Tak sa dotrepete niekde po 50minútach, pretože je to v tom "širšom centre" a tam nikto. Vyserú sa na vás jak na placatý kameň.
