Želala som si viac cvičiť a schudnúť. Viac cvičím, ale nejak nechudnem. Možno na to bude mať vplyv, že síce spálim kalórie na bicykli ale potom vybielim chladničku, takže sa to vlastne celé zneguje. Vareniu sa v mojej minikuchyni vyhýbam. Aby to nedopadlo takto:
Chcela som ísť na nejaký dobrý festival. Taký, kde poznám aj kapely, ktoré nie sú známe iba v Poddunajskej nížine, necirkulujú po všetkých festivaloch slovenských a českých luhú a háju od Rock for People až po Cibula fest (áno, aj to existuje) a poznám ich od svojich 12 rokov (Polemic mi odpustí). A to sa mi Optimusom v Lisabone splnilo. A upáľte ma. Nejdem na Grape oblečená vo vintage šatách za 80€ počúvať kapely, ktoré nepoznám v okuliare z 80tych rokoch prešmejdeních z Maďarska. Som prd hipster, lebo počúvam hudbu, ktorá sa mi páči, je komerčná a melodická. Hipster počúva zásadne hudbu kapiel, ktoré ešte ani neexistujú.
Inak k tomu doporučuje veľmi výtečný článok o definícii hipstera. Síce bratislavského, moji českí kamoši prominou, ale ak vymenia location, bude to rovnaké.
Chcela som zmeniť prácu a ísť do Berlína. Keďže pracovného ponuky, ktoré sú zverejnené niekedy ani nechápem, čo tam odo mňa chcú, asi nie sú moje motivačné listy dostatočne cielené. Junior account manager office management? Proste nie som tímpleyjer, ktorý dokáže pracovať pod prešr. Alebo to bude tým, že som lenivá prepisovať motivačky a posielam ich niekedy s adresou a oslovením predošlej firme.
Nájsť si niekoho, u koho budem vedieť aj priezvisko. Na dlhšie ako mesiac. No zatiaľ to vyzerá, že tu niekto taký je.
A viac si nepamätám. Iba to, že som na Nový rok zliezala po rebríku zo strechy v Prahe. Na ostatné som zabudla ako na Tomáša Bezdedu zo Superstar (to je ten, čo chodil s Banášovou vraj, pche).
