Blížia sa nám Vianoce a okrem toho, že na fashion blogíškoch nie je nič iné iba nejaká mascara od Diega, informácie o tom, že je vonku zima(to sa stáva v decembri) a tipy na DYI darčeky, ktoré by som nedala ani našej sekretárke, ma potešil tento
krásny článok od Triss.
Každý má svoje tradície, my napr. hádžeme do kútov orechy, ktoré potom cez rok vždy nájde naša mačka a vykotúľa ich niekde do stredu obývačky, aby o ne niekto zakopol. Stále počúvame koledy, myslím, že je to nejaké zlacnené CD z Tesca, kde spievajú deti anjelskými hlasmi. Ale každopádne lepšie, ako keď som ja ako malá musela hrať na flautu.
Odkedy máme mačku, nič lesklé sa na stromček nevešia na spodné konáre. Bola fascinovaná svojím odrazom vo vianočných guliach. Odkedy mám neter, všetko lesklé a čokoládové sa vešia na tú stranu stromčeka, kde nevidí a nedočiahne. Ale je to iba otázka času, kedy na to príde.
Ak nie je baliaci papier príliš roztrhaný, vyrovnáme ho a odložíme na ďalší rok. Efektivita zdrojov, západ by sa od nás mohol učiť.
Som hrdá na náš umelý stromček, ktorý pred 30timi rokmi vyrobili družstvo zdravotne postihnutých a aj keď so stúpajúcim vekom stromu klesá počet úchytiek na konárikoch (soudruzi z NDR nekde udelali chybu), ešte stále sa dá vzhľad pripomínajúci tatranské smreky po orkáne zakryť množstvom lesklých reťazí a alobalu.
Dekorácia nie sú moja silná stránka, viem, že na lustri v mojej izbe viseli snehuliaci dva roky v kuse.
Nepozeráme popolušku, niekedy beží ako podmaz, ale úprimne, ja už niektoré scény nemôžem ani vidieť. V podstate nepozerám ani nič. Pozerám Love actually a Pelíšky. Po večeri upraceme, sadnem za komp a kecám s kamošmi, či to všetko prežili ok a aké srandy dostali. Aj keď som stále viac za to, aby sa dával cash alebo poukážky, pretože po Vianociach sú najlepšie zľavy.
Najlepšie darčeky sú ale tie, ktoré prekvapia ako napr. od mojej babky, kde dostávam veci do "výbavy" (ktorá z vás nedostala nevhodné obrusy, obliečky alebo handry na utieranie riadu, ktoré nikdy nepoužila, nech zdvihne ruku). Sú to práve veci ako utierky, kde sú na originál zažltnutom obale cenovky v československých korunách. A polyester bol vtedy ešte polyester, lebo za 20 rokov sa mole toho ani nedotkli.
Kapra nejem, príde mi hnusný. Ja jedlo rada jem a nie pitvám a okrem toho, výjazd na pohotovosť kvôli zaseknutej kosti máme už za sebou. A opakovaný vtip nie je vtipný. A keďže mám po svojej mamine tik z toho, dávať si niečo lepkavé a mastné na prsty, úspešne sa vyhýbam obaľovaniu tejto blatovej ryby.
Vianoce sa blížia, pretože v obchoďákoch hrá Wham a Last Christmas, v rádiách (Rádio Slovensko 3) bežia relácie ako Pohanské zvyky našich predkov a ich odkaz pre súčasnosť a tie kurvy nemecké mi nezlacnili mikulášske čokolády, lebo ich chcú predať do Vianoc.