Dole huj, hore fuj

Keď už sme si prebrali hygienu, bolo by dobré pristúpiť k oblečeniu. Vždy si budem myslieť, že muži to majú v móde jednoduchšie ako ženy. Ak dodržiavajú niekoľko základných pravidiel, nemôžu šliapnuť vedľa. Ak sa dodržiavanie týchto pravidiel spojí s dodržiavaním pravidiel hygienických, stanú sa z mužov womanizeri a ženy budú padať do mdlôb.

Samozrejme si každý môže nosiť, čo chce. A nemusí sa starať o to, či sa to páči ostatným. Ale títo páni nech sa potom nesťažujú, že na nich tie ženy akosi neletia. Je to preto, že všetky ženy chcú milionára a idem nám iba o peniaze- Boris Kollár ešte nejaké matky svojich detí uživí, ale ich okruh je už naozaj obmedzený.

1)      Nenosiť ponožky do sandálov – NIKDY !!!  Nenosiť ich ani ku kraťasom, ani k nohaviciam. Ponožky do sandálov môžu u mňa nosiť akurát muži nad 50 rokov. 

Ak je zima, vezmite si topánky. Ak je teplo, vezmite si sandále bez ponožiek. To je princíp sandálov. A ak je vám trochu chladnejšie, vydržte to. Veď ste chlapi. A noste prosím sandále so semišovou vložkou. Gumová je ako hubka, ktorá v sebe s láskou drží pot a často aj farbí nohu. A smrdí.
Slováci veľmi radi tvrdia, že ponožky v sandáloch sú výsada Čechov a Nemcov. Proste všetkých okolo len nie nás. Ale v zahraničí je veľmi ľahké podľa toho poznávacieho znamenia zistiť, kto je Slovák. Alebo sa stačí po prechádzke v slovenských mestách dívať na nohy ľudí. Zámerne hovorím ľudí a nie mužov, pretože ponožky v sandáloch sú veľmi obľúbené aj u žien. Tu je ale možné stretnúť aj daľší hardcore a to sú silónkové ponožky najlepšie k sukni. Sú vždy v nejakej "prirodzenej" telovej farbe a ich nositeľka si myslí, že sú takmer neviditeľné. Napr. po 8 hodinách keď sú nohy uzavreté v umeline je to veľká chuťovka.

zdroj: modnipeklo.cz
Ale ponožky v sandáloch nie sú v iných krajinách úplne neznáme. Aj preto je tu napr. toto .
Tento obrázok je veľmi výstižný. Obaja išli na turistický výlet do mesta(podľa tabúľ v pozadí to tipujem na Prahu). Obaja majú sandále. Ale iba on si dal ponožky. Prebohaaaaa, prečo? 

zdroj: http://www.sandalandsoxer.co.uk/

Ak máte kraťasy a tenisky, noste členkové ponožky. Neboli vymyslené pre srandu králikov a nie je nič pekné dívať sa na chlpaté lýtko, ktoré je v polovici oddelené zašednutou spranou ponožkou.

2)      Noste topánky podľa toho, na čo sú určené. Áno chápem, že pohorky, ktoré stáli vo  výpredaji v Intersporte 70e sú strašne cool a majú super podrážku, ktorá vás udrží na klzkom povrchu. Ale pri chodení v nákupnom centre a po pešej zóne ( a priznajme si, to je to, čo v 80tich percentách v meste robíme) sú absolútne nadbytočné. Je škoda používať tieto topánky na niečo, na čo nie sú určené a okrem toho to z vás v očiach žien robí absolútnych ignorantov, ktorí majú doma jedny topánky, ktoré nosia všade pokým sa nerozpadnú. Rovnako aj rôzne fleece bundy a nohavice určené do hôr na náročné túry.
      Nožík vo vrecku sa mi otvára pri bežeckých teniskách. Mám pocit, ako keby polovica mesta išla na maratón alebo aspoň na beh na 5km. Bežecké topánky sú na behanie. A ani keď si obujete tenisky značky NB(alebo Nazi Berlin ako hovoria niektorí Nemci) tak v tom nikdy nebudete vyzerať dobre. Ten hrozný špicatý tvar pokazí akýkoľvek outfit.

3)      Košeľa, ktorá má rovný spodný lem, sa zapravuje do nohavíc. Košeľa, ktorá má spodný lem mierme zvlnený je casual, takže sa nezapravuje. Sveter a tričko zapravené do nohavíc nekomentujem. To je proste des.

4)      Nohavice sa nevyťahujú až pod bradu. A ak nemáte 17 rokov, schovajte spodnú bielizeň do nohavíc. Nie je treba aby vám bolo vidieť polku zadku a trenky, ktoré vyzerajú ako kuchyňská utierka.

5)      Ak je oblečenie deravé, tak ho nenoste. Je načase kúpiť si nové. A ani ten fľak od blata sa nepodarí vždy zmyť slinou na prste.

6)      Ponožky k obleku sa nosia v podobnom odtieni sú topánky a nohavice. Takže k tmavému obleku aj tmavé ponožky. Farba má zodpovedať farbe nohavíc alebo byť o odtieň tmavšia. Čo robiť, ak nosíte u nás veľmi populárnu kombináciu čierny oblek a hnedé topánky? Nič moc. K čiernemu obleku nepatria hnedé topánky. Existuje pravidlo „Never brown after six“. Znamená, že hlavne večerných príležitostiach sú hnedé topánky absolútne out(samozrejme, nemusí sa všetko brať tak striktne, záleží aj na dress code, veku a povolaní).A nikdy nie bledé (teda ak sa nejedná o svetlý oblek). Nejdete na tenis. K čistote a nederavosti sa už nevyjadrujem.

7)      Vhodná dĺžka nohavíc. A aj toto je spojené s vhodnou ponožkou. Ponožky by mali byť tak vysoké, aby bola noha stale zakrytá, keď sa posadíte. Václav Havel bol často vysmievaný za dĺžku svojich príliš krátkych “havloviek”. Ale rovnaké faux pas sú aj príliš dlhé hohavice, ktoré sa vláčia po zemi a stúpate si na ne.
Takto nie:

a takto tiež nie:

        Ak chcete silou mocou vyzerať akože vám slama trčí  z čižiem, doporučujem obliecť si celkovo príliš malý oblek. Najmä sako urobí obrovskú parádu. 

       

8)      Spodný gombík saka sa necháva rozopnutý. Súvisí to s krčením látky a taktiež aj so zvyklosťou z minulých dôb, keď mali muži rozopnutý spodný gombík, aby mohli v prípade potreby vždy tasiť kord.

9)      Vzory – je veľmi komplikované unosiť rôzne vzory. Je lepšie dodržiavať pravidlo, aby mal človek na sebe iba jeden vzor. Takže ak mate kravatu s kvetmi, neobliekajte si prúžkovaný oblek alebo kockovanú košeľu. Ono zase nie je problem vidieť aj fashion victims, ktorí nosia kockované košele, prúžkované obleky a kravaty so zvieratkami. Pásikové svetre a maskáčové nohavice a podobné chuťovky. To je fuj!!! Proste s kombinovaním opatrne. Niekedy sa to podarí a je to nádhera, ako tu.

zdroj: samuraj.cz

10)  Reklamné tričká – noste do záhrady alebo na grilovačku alebo proste niekam, kde im hrozí istá smrť(vďaka bohu).  Rada si pozriem cez plot u suseda, aký kandidát na prezidenta bol populárny pred desiatimi rokmi, aké produkty ponúkala dnes už neexistujúca banka a že Slovensko sa teší na vstup do NATO, ale vidieť to napr. pri posedení v kaviarni naozaj nemám chuť. Tip pre žgrlošov - dajú sa výborne použiť ako handra na okno alebo na podlahu.

11)  Noste pod oblekovú košeľu tričko alebo tielko. Nebudú vám presvitať bradavky a pomôžu vám aj proti spoteným fľakom v podpazuší.

12)  Nenoste k obleku košeľu s krátkymi rukávmi. NIKDY!!! Tá je na voľný čas.

13)  Odstrihnite si štítok na rukáve obleku. Áno, je super, že všetci vidia, aký značkový je váš oblek alebo kabát F&F. Ale ten štítok tam má byť iba do zakúpenia. Jeho majitel nech ho hneď po príchode domov odstráni. Toto som veľmi často videla u čínských delegácií, ktoré si zakúpili v Nemecku Hugo Boss obleky, ktoré sa ušili v Čine, priviezli do Nemecka, kde si ich zase kúpili Číňania a na rokovaniach si demonštratívne podopierali hlavu na stole tak, aby im bolo vidieť značku na rukáve.

14)  Vyčistite si topánky. A jedna vec – čierne neznamená elegantné. Tenisky sú stále iba tenisky.

15) Tepláky sú na cvičenie a šport. Nie sú na nákupy a ani do mesta.

 Samozrejme nie je potrebné sa tohoto držať. Ak niekto neoblečie po celý rok oblek, je preňho irelevatné sa vzrušovať nad tým, či má vhodný odtieň ponožiek. Ale pred odchodom z domu by bolo fajn sa vždy ešte raz pozrieť do zrkadla.

Ako som páchala dobro

Keď som začala pracovať a konečne normálne zarábať, bola som na seba veľmi hrdá. Postupne som uspokojila väčšinu svojich materiálnych potrieb a kúpila som si veci, po ktorých mi srdce pišťalo už veľmi dlho, ale nikdy som si ich nemohla dovoliť. Veci, ktoré sa iným ľuďom zdali hlúpe alebo zbytočné, ale mňa veľmi potešili. Boli to napr. hnedé čižmy, ktoré majú asi 13cm podpätky a ak v nich chodím dlhšie ako 15 min. je mi do plaču, ale mám v nich strašne pekné nohy, takže pri sedení vyzerajú úžasne. Alebo Niveu sprchový gel s takou masážnou serepetičkou na uzávere, ktorá mala odstraňovať celulitídu a časté objednávanie jedla z donášky domov, pretože keď som bývala na internáte, tak som na to nemala a okrem toho sa u kamarátov vždy niečo utrelo.

Keď som už uspokojila väčšinu svojich plytkých materiálnych potrieb a na tie veľké by som si zase našetrila asi za 3 roky, mala som pocit, že je načase byť užitočná a dať niečo zo svojej hojnosti, ktorá bezcharakterne utrácam v konzumnom svete,  svetu tretiemu.

Rozhodla som sa pre adopciu na diaľku. Začala som rešeršovať na internete a bola som prekvapená, koľko rôznych organizácií sa touto činnosťou zaoberá. A aké veľké rozdiely sú v cenách. By jeden neveril, ako veľmi sa môže líšiť cena vzdelania detí v jednej krajine. Je možné, že človek pri tom živí aj celú dedinu. Niekde som čítala, že na administratívu padne z celej sumy asi 20%. Ak je to tak, zdá sa mi to ešte celkom ok.

Z webstránky organizácie som si pekne ako v katalógu vyberala deti. Každé malo fotku a väčšinou nič nehovoriaci popis ako napr. „otec pracuje ako robotník, mama sa stará doma o druhého súrodenca“ alebo „je to milý chlapec, rád spieva, učitelia ho majú radi“. Väčšinou teba človek musí ísť iba podľa obrázkov a úprimne, deti sa mi zdali všetky rovnaké. Kvalita fotiek bola často veľmi nízka, takže nebolo možné rozoznať, čo sa jedná o chlapčeka alebo dievčatko.

Všetky mali pridelené čísla, aby to bolo prehľadnejšie, čo chápem, pretože ako som videla, je množstvo detí, ktoré potrebujú pomoc naozaj veľké.

Vybrala som si dievčatko z Indie, ktoré sa volalo Joseph Sneha. A chcela byť učiteľkou. Roztomilé a chvályhodné, veď kto už dnes len chce byť učiteľom.

Platbu som si rozložila do niekoľkých splátok a hneď po zaplatení som dostala ďalšie fotky a informácie o mieste, kde sa Sneha nachádza. Mala som jej napísať list a poslať moju fotku, aby vedela ako vyzerám. Fotka mala byť najlepšie neutrálna, v prírode, aby to pre dieťa nebol šok ak by som sa napr. fotila pred domom alebo aby nezávidelo.

Veľmi dlho sa nič nedialo. A potom po veľmi dlhej dobe mi prišiel list, kde mi Sneha nazývala svojou tetou a ďakovala Bohu, že som si ju vybrala. Tu som sa zháčila 1x.

Keďže mám veľmi vlažný vzťah k viere a k cirkvi, zdalo sa mi divné, že ďakuje Bohu za mňa. No povedala som si, že je to asi bežné, keďže je to cirkevná organizácia. Ale v ďalších listoch bolo snáď v každej druhej vete, že sa modlí aby urobila skúšky, že sa modlí, aby dostala nejakú vec a že sa modlí, aby mala dobré vysvedčenie. Bola som naozaj nahnevaná. Nebolo by lepšie ak by sa prestala modliť a začala sa proste učiť? Myslím, že by to ušetrilo mnoho stresu. Neviem nakoľko ich k tomu motivovali učitelia, ale pochopila som z listov, že veľmi. Prišlo mi to pomaly ako nábor božích bojovníkov(čo je legitímne, aj cirkev má právo používať marketingové nástroje) ale nie z mojich peňazí. Nie ako pomoc nejakému jedincovi. Okrem toho, listy boli dosť podobné a informácie v nich sa opakovali a dieťa neodpovedalo na moje otázky v nich. Neviem, či to bolo kvôli nízkemu veku dieťaťa a jeho neznalosti anclického jazyka alebo listy niekto písal namiesto neho. Táto možnosť sa mi zdala pravdepodobnejšia.

Znechutilo ma to a keďže som aj tak prestala pracovať a išla na štipendijnú stáž, tak to bola dobrá zámienka projekt ukončiť. Nabudúce hľadám organizáciu, ktorá nie je náboženská.

Výlet k Bodensee

Konečne som po dlhej dobe vypadla zo Stuttgartu. Síce to nebol môj nápad, ale o to vďačnejšia som obom aktérom. Navštívila som „lepšie“ Nemecko – absolvovala som výlet do Švajčiarska. Upozornenie - toto nie je turistický sprievodca pamiatkami. Sú to iba moje postrehy. A čo je horšie, dovolila som si používať bohemizmy v texte.
Inak aj Rakúšania o sebe hovoria, že sú "das bessere Deutschland". Tak aby nedošlo k omylu.
Bolo nádherné jarné počasie, naozaj veľmi teplo a my sme to šinuli diaľnicou(ďakujem Nemecku na neobmedzenú rýchlosť na diaľnici – ako by povedal istý Jeremy, posledná slobodná krajina) smerom na Konstanz.

Jediná zastávka bola na pumpe, kde som zase videla to, čo mám najradšej. Ani tam sa nedalo uniknúť pred pouličným umelcom. Tento krát pán s verklíkom a burinkou ako Pan Tau, ale do tváre vyzeral nemecky. Hral naozaj nekonečne a hlavne na nervy, že som mala chuť mu zaplatiť iba preto, aby prestal.

Ako sme prekročili hranicu medzi Švajčiarskom a Nemeckom(mali sme šťastie, vyzerali sme nemecky, takže nás colníci nezastavili) uvidela som ten lepší svet. Iste, aj v Bádensku-Württembersku je relatívne čisto. V porovnaní so Slovenskom samozrejme, ale tu to bolo ešte lepšie. Dediny gýčovitejšie, tráva zelenšia a kravy fľakatejšie. A hlavne, obchody otvorené 7 dní v týždni. To je pre mňa po nedeľnej nákupnej abstinencii hotový zázrak.

V St. Gallene, ktorý je mimochodom počtom obyvateľov menší ako Nitra(to je asi jediné, v čom sa obe mestá podobajú) sme krásne, malé centrum obehli za dve hodinky, pozreli červené námestie, obchody a spoluvýletníci ženy, o ktorých povedali, že sú teda krajšie ako v Nemecku. O chlapoch to povedať neviem, veľa rodených Švajčiarov som nevidela. Ale každopádne sa o seba starajú viac ako muži na Slovensku a zdá sa mi, že to nemá nič spoločné s peniazmi.

Mesto je výborný typ na pol dňový výlet, po ktorom si človek ešte odskočí k Bodensee. Mesto je milé, uhladené, s množstvom krásnych uličiek a zákutí, so zachovanou architektúrou, ktorá je s láskou reštaurovaná.
Sankt Gallen je hlavným mestom rovnomenného kantónu a je hospodárskym a kultúrnym centrom. Mesto nesie názov podľa misionára Havla (Gallus), ktorý sa tu v 7. storočí usadil. Preto aj meno baziliky. Som sa zase raz niečo naučila.

Asi najviac ma zaujalo červené námestie, ktoré by bez betónových odliatkov lavičiek a autíčiek a červeného náteru bolo iba obyčajným priestorom medzi budovami. Takto je tento priestor zaujímavo skrášlený a mám pocit, že ľudia sa tam radi združujú.

Pešia zóna v St. Gallen

Katedrála sv. Havla na obrázku dole je naozaj impozantná a predstavuje veľmi zaujímavé  dielo baroknej architektúry. Vo vnútri sa nachádza Stiftsbibliothek, knižnica, ktorá je zapísaná v zozname UNESCO a je najstaršou knižnicou vo Švajčiarsku. Obsahuje napr. rukopis piesne Nibelungov alebo útržky najstarších prekladov Vulgaty (latinský preklad Písma svätého). Pre záujemcov o duševnú potravu link tu. A iba pre potešenie oka mrknite sem.
V St. Gallene je toho viac, čo môžete vidieť, ale akosi som nemala chuť sa predierať davom turistov v úzkych uličkách.
Pokračovali sme naspäť do Konstanz, kde sme si chceli prehliadnuť mesto. Paradoxne bol najväčší nával v nákupnej galérii LAGO, kde sa nám ale podarilo uchytit jedno z posledných parkovacích miest a vydali sme sa na promenádu. Ľudí ako v Moskve vo fronte na mäso, všetci skoro polonahí, pretože bolo 22 stupňov. Už mi chýbal iba lázenský švihák so slamákom. Centrum mesta krásne, živšie a živelnejšie ako St. Gallen. Jednoznačne doporučujem návštevu. Pri dobrej viditeľnosti stojí už len ten výhľad na Alpy za to.

Pre hnidopichov - áno, toto je Husov dom v Konstanz

Bodensee
Na ceste domov sme sa zastavili na jedlo v Allensbachu, malé mestečko, kde naozaj nič nie je. Bol to nejaký penzion Rosenhof alebo tak. Bolo to naozaj fajn. Prepálené diery od cigariet na obrusoch, nevkusná čašníčka, zatvorená kuchyňa a domáci, ktorí na nás zazerali, pretože sme narúšali idylu už len tým, že sme si chceli objednať jedlo. Proste sa človek cítil ako doma:-Dň
P. S. Je samozrejmé, že nepekné fotky sú spôsobené foťákom a nie mizerným fotografom :-D
a tu fotky od niekoho, kto to s tým foťákom umí:

Sedí mi?

Na mojom obľúbenom blogu modnipeklo, koré sa zaoberá rôznymi hriechmy v obliekaní a taktiež poukazuje na chyby, ktorých sa dopúšťame, som našla článok o padnúcich podprsenkách. Povedala som si, že je to blbosť, veď predsa nosím, aká mi sedí. Ale po prečítaní som zistila, že vlastne som sa celý čas mýlila. Tak ako mnoho žien, som sa podceňovala. Teraz som sa mohla správne vyprsiť. Ženy nosia totiž väčšie obvody a menšie košíčky. Správne to má byť naopak, Určite lepšie vyzerá číslo podprsenky 75DD ako 80B. A ešte lepšie sa v nej človek cíti.

Tabuľku nájdete tu: http://www.padnemi.cz/topic/11-how-to-choose.aspx

Na obranu žien a seba samej musím povedať, že to nie je iba chyba ich nevedomosti, ale aj nevedomosti predavačiek, ktoré vôbec nevedia poradiť. Radia často úplne hlúposti ako napr. keď má niekto obvod 72Cm tak poradia veľkosť 75. Ale ako mozem mat velkost podprsenky vacsiu ako samotný obvod tela. Ani topánky nekupujem o niekoľko čísel väčšie. Podprsenka ma byť pevná a tesná, po chvíli povolí a jej obvod je elasticky, preto radšej kupovať menší obvod a dohnať to na košíčkoch. Ak je obvod príliš veľký, stane sa to, čo často vidíme na mladých aj starších ženách - že vzadu je podprsenka veľmi vysoko, až na lopatkách a vpredu nič nedrží a všetko je ťahané gravitáciou k zemi. Ramienka to nezachránia, prsia majú držať košíčky zdola a nie ramienka zhora.

Ďalší problém je samozrejme výber v obchode. Obchodníci sa tvária, že iné košíčky ako C( niekedy D) neexistujú. Ak je vám malý, stačí siahnuť po väčšom obvode. Veď aj predavačky a vlastne všetky ženy to tak nosia, tak nebuďte zimprlich a držte hubu a krok. Ženy to nekupujú, lebo vlastne ani nevedia, že majú nesprávnu veľkosti a ubližujú chrbtu aj prsiam a obchodníci neponúkajú, pretože mať výber sa na Slovensku nenosí(ale nielen na  Slovensku, o tom nižšie). Bolo by treba, aby si zákazníčky žiadali väčší výber. Ozvala som sa jednému reťazcu, ktorý aspoň reagoval:

V aktuální nabídce je výběr spodního prádla v těchto velikostech v ČR a SR velice omezený, takřka žádný.

Vzhledem k poptávce po tomto zboží však plánujeme zařadit tyto produkty již do kolekce podzim/zima 2011 a dále nabídku zvyšovat.

V plánu jsou velikosti 75-DD až 90G a rovněž sportovní podprsenky pro větší poprsí.

Dofáme, že si brzy z naší nabídky vyberete. 

a iný reťazec odpísal niečo krásne bezobsažné: 

ďakujeme Vám za záujem o produkty spoločnosti XY. Sortiment v našich predajniach je primárne ovplyvnený ponukou international partnera pre jednotlivé frančízy či JV. Vaše pripomienky vezmeme do úvahy pri príprave nákupnej stratégie pre ďalšiu sezónu.

Prajeme Vám krásny deň.

Momentálne je napr. takmer nemožné zohnať menší obvod ako 70. A to sú ešte predavačky nepríjemné a majú kúsavé komentáre, že na takúto veľkosť nič nevyrábajú a na tie prsia ani nič netreba. 

Myslela som, že nedostatok výberu je spôsobený malým trhom. Ale tu v Stuttgarte som navštívila reťazce(to viete, prišla výplata, treba nakúpiť všetko, kým to neprejem) a bola som sklamaná. Myslím, že Nemky sú tiež celkom prsaté a očakávala som veľký výber. Ale chyba lávky. Košíčky A-C, D iba výnimočne, E som našla iba 2 kusy v celej ponuke.

Asi najviac som bola sklamaná z Bee Dees, kde stálo na podprsenkách že sú až do veľkých košíčkov, tie však predávali iba po veľkosť D. A to mi teda veľké nepríde.

Pre väčšie veľkosti som našla iba značku Cleo , ale jej výber sa mi zdal dosť asexuálny. A vyzerali ako padáky pre dvojičky.

Samozrejme viem, že existujú špecializované obchody, kde majú rôzne veľkosti. Ale myslím, že reťazce majú kapacitu na to, aby ponúkli väčší výber za normálnu cenu. Naozaj nemám v úmysle dať za podprsenku majland.

A taktiež už naozaj nemám chuť hľadať v obchodo kvalitný tovar. Za spodnú bielizeň som ochotná utratiť tak 30e a myslím, že v tejto cenovej hladine sa už dá ušiť normálna podprsenka. A nie aby človek sortíroval šmejdy. Ako tu - košíček ušitý katastrofálne. A vôbec nebola lacná.

A ešte mi prosím niekto povedzte, prečo dávajú v obchode tie veľké plastové veci na podprsenky sem:

 

To sa potom celkom ťažko zapína, myslím, že je tam aj dosť iných miest, kde sa to dá dať.

Takže vy, ktoré ste nespokojné s výberom, píšte emialy Tescu, M&S  a podobne a pýtajte sa v obchodoch.Inak zostáva zase iba internet - napr. http://brastop.com/

vieš, musím si to premyslieť

Dnes som počula v meste rozhovor dvoch dievčat. Neviem presne, o čom sa rozprávali, stála som príliš ďaleko, ale zachytila som jednu vetu – na rozchod musia byť dvaja. Toto počúvam často a je zvláštne, ako je táto veta rozšírená. Či už v Nemecku, na Slovensku, v USA alebo napr. v Mozambiku. Som si istá, že sa používa všade. Často som ho používala aj ja, keď som komentovala rozchody mojich kamarátov a známych(väčšinou poza ich chrbát). Bolo to jednoduchšie ako celú zodpovednosť presunúť na plecia jedného z nich. Aj keď to často objektívne bola jeho vina, ale bol to môj kamarát, tak som si to radšej odôvodnila takto. Vysvetlenie pre mňa a okolie bolo jasné, rýchle a jednoduché. Môžu si za to sami a basta!

Skôr by som povedala, že pre udržanie vzťahu treba dvoch. Pre rozchod však stačí jeden alebo traja. Ale vždy je tam rovnováha dvoch osôb narušená. Alebo lepšie povedané – ak jeden nechce, druhý sa môže aj „na hlavu“ postaviť a nepomôže si. Príčiny, ktoré z rozchodu viedli, často spočívajú v oboch. 

Na druhej strane  sa veľa krát stane, že problémy, ktoré vzťah rozožierajú, vie iba jeden. Druhý žije v sladkej nevedomosti. Takáto korózia je potom hádam ešte horšia ako obojstranná nespokojnosť, pretože únava materiálu, ktorá sa prejaví bolestivým koncom dopadne na toho nepripraveného vo vzťahu ako meteorit a nie vždy je takáto šoková terapia naozaj lepším riešením. A  vety typu "vieš, musím si to premyslieť, neviem čo mám robiť a bla bla" sú sračky. Vie presne, čo má robiť. Ale chce to urobiť čo najpohodlnejšie pre seba. A asi aj preto nasledujú stupídne vety typu: "ale budem ťa mať stále rád(a), budeme kamaráti, vždy sa na mna môžeš obrátiť" a podobne. Inak si to neviem vysvetliť, prečo niekto vôbec vypustí z úst takúto kravinu. Moj osobný favorit je :"raz si uvedomíš, že to bolo dobré rozhodnutie a budeš mi ďakovať". Tu ma dokáže vytočiť, ako si niekto vôbec dovolí uzurpovať právo na rozhodovanie o tom, čo je pre mňa dobré. Nemám 5 rokov.
A rovnako nervujúce sú aj múdre vety "múdrych" ľudí, ktorí hovoria, že človek preháňa a podobne.  Byť naštvaný je výsada, ktorú nikto nemá právo nejakú dobu spochyňovať a ani súdiť. Každý si to zažil a preto nech každého nechá tak.

Každý má právo pýtať sa. A v rámci úcty druhej strany by mal dostať aj odpovede. Ignorovanie kontaktu a zatajovanie sa bolesť druhého ani nezmenší a ani neurýchli jej odoznenie. Akurát sa ten, čo ju spôsobil bude cítiť menej nepríjemne a previnilo, pretože si ušetrí plač a výčitky. Nebude to však ani férové a ani lepšie. Tak často znie argument ignorantov. Rozchádzať sa dá aj citlivo. Na to by mal ten, kto v danej chvíli láme srdce, myslieť. Aspoň v ten moment by mohol svoje blaho a pocity posunúť do úzadia a urobiť to pre druhého čo najznesiteľnejšie a prežiť aj tú chvíľu sĺz a výčitiek. Druhá strana si to totiž zaslúži. Ak jeden druhému zlomí srdce a rozšlape ho okolo seba ako perník s moralistickým argumentom, že tak konať proste musel, pretože to tak cítil, sú taktiež iba kecy o h.... Cíti hlavne to, čo je pre neho výhodnejšie. Potom sa nemôže čudovať, že ho druhý nenávidí. Toto tiež často ľudia, ktorí opustili nechápu. Príde im, že sa vlastne nič tak hrozné nestalo. No im určite nie. A niekedy tá nenávisť opustenej strane dosť pomáha, aj keď sa všetci naokolo snažia moralizovať, že treba odpúšťať. To je blbosť, netreba. Človek môže byť naštvaný a nenávidieť koľko a ako dlho chce. Aspoň na toto by mu jeho bývalá polovička nemala siahať, keď už ho do tejto situácie dostala. A okolie tiež. Pokiaľ nenávisť nezačne zaberať príliš mnoho voľného času a nestane sa posadnutosťou, nie je treba jej priebeh tlmiť.
A keď dozreje čas, nastane : Keď sme už urobili všetko možné, aby sme si určitého človeka získali, a ešte vždy to nikam nevedie, ostáva ešte jedno, a to nepohnúť už ani prstom.
(Jean de La Bruyere)

In & Trendy

 Keďže mám pred výplatou(a menej než  týždeň), všetky moje kulinárske a spoločenské aktivity sa musia vmestiť do 5e na deň. Do tohto mustra sa zmestí akurát tak pozeranie výkladov a nákup vifoniek a konzerv. Pred kolegami sa tvárim, že sa nábožensky postím:-) Kedže ma dnes doma čakala posledná vifonka, rozhodla som sa windowshopping predĺžiť ako sa len dá. Tak som si omrkla, aké trendy budú in túto jar. A módne časopisy naozaj ne(s)klamali - bude to námornícky štýl a floral print. Zemité tóny sa budú biť s červenou, modrou a zlatými gombíkmy Kapitána Iglo.

 

Tento svetrík veľmi ľahko posunie svoju nositeľku do polohy, kde bude vyzerať ako stará-mladá (alebo ako Tatiana Kuchařová, keď chodila s Richterom). 

Pri kvetinových motívoch ako obvykle nesklamal podľa mňa vždy zaujímavý, ale predražený Desigual. Tu v Nemecku už prestáva byť zaujímavý, pretože ho má veľmi veľa ľudí a predávajú ho v bežných obchodných reťazcoch ako Karstadt. Ale napr. v Nitre je celkom neznámy a preto som bola príjemne prekvapená, keď som pri vianočnej návšteve zistila, že ho predáva jeden butik na Kupeckej ulici a za ceny pre túto značku veľmi nízke.

Každopádne sa Desigual drží kvetov hádam od začiatku a teraz sa vlastne trend prispôsobil im.

Sukňa za 55E nie je pre každého a preto som skúšala nájsť nejakú alternatívu pre tých, ktorí nechcú byť otrokom(drahej) módy :-) Samozrejme tiež nechcem byť totálne out, tak som skúsila kvetované šaty za lákavých 9,95E. Už tá cena mi mala čosi napovedať. 95% polyesteru a 5% spandexu by bolo pre mňa nositeľných tak hodinu, ak by som sa ráno vykúpala v bazéne plnom tekutého deodorantu. A chýbajúca podšívka to úplne dorazila. Ak niekto nevidel obrysy mojej spodnej bielizne, pri nosení týchto šiat by mal možnosť(aj keby bolo bez švov alebo ho utkali lesné víly z pavučiny).

Pri tejto cene by ale človek ešte prekúsol nedostatky. Povie si, že veľkú kvalitu od toho neočakáva a vie do čoho ide. O to viac ma pobavila sukňa zlacnená zo 160E na 50E. Nájdite 3 rozdiely. Bude to ťažké. Žiadne totiž nie sú. Aj sukňa je s pestrým motívom, z umeliny, bez podšívky. Ale za tú cenu by som očakávala rozhodne viac.
A posledný trend sú chinos nohavice. Niekoľko z nich som si skúšala a vošla som sa do rozmedzia veľkostí od 36 po 42 a vo všetkých som vyzerala otrasne a ako bonus som dostala depku pri pohľade do zrkadla.  :-) 

Ale výhoda je, že sa k nim dajú dobre kombinovať topánky. Či už chcete vyzerať ako štetka alebo učiteľka matematiky na katolíckej dievčenskej škole, hodiť k nim sa budú všetky.

Teraz už iba neurobiť chybu pri snahe byť trendy. To ale neznamená, že v tom človek bude vyzerať aj dobre.

Štýlovosť nemusí byť spojená iba s oblečným. Ja som sa zamilovala do tohto bicykla, ktorý bol podľa mňa pimpnuty podomácky

Chcela som pozrieť niečo aj pre drahú polovičku, ale po tom ako som narazila na toto

a toto:

ma prešla chuť. Nič proti ružovej, ale myslím, že bude lepšia, ak si ju páni nechajú ako občasný úlet.

Stylefruits - letné parfémy na "zjedenie"

Síce tu nie je ešte ani jar, ale v obchodoch človek cíti, že sa blíži leto. Všimla som si to nielen pri pozeraní výkladov(len pre info, trendom bude námornícky štýl a bohužiaľ - aspoň podľa mňa, ešte stále nohavice so zníženým sedom v štýle chino)

ale aj pri návšteve parfumérie. V Stuttgarte chodím do parfumérií rada, pretože sú veľké a môžem si pozrieť a ovonať čo chcem, bez toho, aby mi  predavačka musela vyberaťparfém zo zasklenej vitríny, kde si ich strážia ako české sklo po babičke a to, že by mala nejaké predať, sa im teda vôbec nepáči. Vyberanie je spojené s dramatických chrastením kľúčov ako pri pochode zelenou míľou a vzdychaním pripomínajúcim deravú dušu na bicykli. Proste o to, že chcem utratiť svoje peniaze na ich tovar, vôbec nejde.
Ale naspäť k téme - podľa čoho som zistila, že ide leto? Podľa toho, že raketovo pribúdajú parfémy s názvom summer, hot, sexy a pod. Možno je to tým, že sú módne firmy presvedčené, že v lete sú všetci otrávení, spomalení a proste upečení(summer in the city, poznáte to- keď máte chuť po odchode z klimatizovanej miestnosti vonku vyzliecť z kože)a preto veria, že zákazníkom unikne absolútny nedostatok invencie. Neviem, prečo si myslia, že letný parfém má vonať ako nejaká prepravka prezretého ovocia zo supermarketu a slová, ktoré evokujú vlhkosť ako dive, splash, ocean a podobne(vodu máme vždy aj na obale) ma navnadia ku kúpe.

V mojej parfumérií bol dokonca špeciálny stojan, ktorý vyzeral ako slamená chyža a mal asi vzbudzovať pocit exotiky, na ktorom boli tieto parfémy rozložené. Musela som sa poobzerať, či na mňa nevyskočí Gauguinova Tahiťanka a neumláti ma prsiami a miskou s ovocím.

Len pre ilustráciu  - Davidoff Cool Water Summer Dive - podľa výrobcu - Čím hlbšie sa ponoríte, tým väčší príval sviežosti na vás čaká.
Podľa mňa čaká na zákazníka iba vôna vodného melónu. To sa rovno môžem potrieť nakrájaným melónom a efekt bude rovnaký. Bude tam iba menej chémie, ale asi budem viac prenasledovaná osami.
Nasleduje CK one Summer 2010 - podľa výrobcu -  vôňa, ktorá zachytáva ducha a energiu leta plného slnka. Vôňa sa otvára ovocným koktejlom šťavnatej hrušky, mandarinky, melónu a lístkov kafrovej limetky. Neviem síce ako vonia kafrová limetka, ale garantujem, že ju cítiť nebudete. Pocítite zase iba starý dobrý melón. Nechceme predsa zákazníkovi dávať nejaký veľký odvaz, že áno.
Je možné, že na obrázku je CK z roku 2009 - internet mi vyhodil obe aj pri roku 2010.

Calvin Klein sa túto sezónu naozaj číni a nechce svojich fanúšikov ochudobniť o žiadnu letnú edíciu. Takže ak máte radi parfém Eternity, tak si ho môžete dopriať aj v "originálnej" letnej verzii. Ak preskočím bla bla bla výrobcu, tak je to design flakónu a krabičky zachytáva morské vlny jemne zahaľúce piesok. Jemne ružová a levandulová farba predstavuje svetlo pri východe slnka. V skratke - rôzne zmesy ovocia, ktoré tvoria cukrovinkový mix.

A last but not least - Wolfgang Joop - Homme Sexy in Pink - summer edition . Tento návrhár je moja tajná srdcovka. Jeho All about eve považujem za kultovka, na ktorú DKNY Be delicious nemá ani zďaleka. Teraz mi ale úplne zatrnulo. Neviem, či v snahe šetriť náklady pozvali pri navrhovaní obalu a flakónu team, čo je zodpovedný za design Miss sporty, pretože celé grafické spracovanie tomu nasvedčuje(bohužiaľ som na internete nenašla obrázok, ešte je zrejme skoro, je to asi horúca novinka).
Čo sa týka vône, z letných alternatív mi prišla ako najoriginálnejšia. Nehovorím, že najkrajšia(čo je pocit subjektívny) ale aspoň nevoňala ako melón, ale ako žuvačka tutti frutti. Keďže evokuje moje detstvo, asi preto to u mňa vyhrala v rámci menšieho zla.
Ako klasický zákazník, ktorý na nič nemá peniaze a iba kritizuje, som si nakoniec nič nevybrala a ani nekúpila. Zostanem pri tom, čo mám.