Knižná recenzia - By The Time You Read This, I'll Be Dead

Viem, že môžem vyzerať niekedy ako kultúrny barbar, ktorý si iba kupuje handry, kozmetiku a sťažuje sa na prácu. Ale opak je (trochu) pravdou. Ja aj čítam. A nielen cenovky v obchodoch. Ale aj knižky. Haaaa... in your face. V Nemecku nemám prístup k českým a slovenským knižkám a čítanie v cudzom jazyku mi príde úprimne dosť únavné, neviem sa pri tom zrelaxovať, pretože sa stále ešte sústredím na obsah textu. V angličtine som tu prečítala 1. diel 50 shades of grey, ktorý bol dobrý a potom som si kúpila druhý a ten je totálna kravina, som zaseknutá v polovici už mesiac a neviem sa cez to dostať. Zo zaujímavého erotického románu sa to dostalo k trápnej červenej knižnici. Ale iné som chcela.

Objednala som si By The Time You Read This, I'll Be Dead od Julie Anne Petters. A poviem vám - heavy stuff. O knižke som sa dozvedela na slovenskom blogu a zaujala ma.

Kto si nie je istý sám sebou, nemal by to čítať, aj keď by sa to možno hodilo ako povinná literatúra pre puberťákov v rámci hodín angličtiny. Hlavná hrdinka Daelyn Rice sa niekoľkokrát pokúsila o samovraždu (často kreatívnym spôsobom - vďaka jednému z nich nemôže hovoriť, pretože si poškodila hlasivky a preto iba všetko sleduje a počúva a žije vo svojom osamelom svete) no nikdy sa jej nepodarilo dotiahnuť to do konca. Vždy ju niekto zachránil a ona sa za to nenávidí. Pri príprave na ďalší pokus natrafí na webstránku, ktorá ju plánovane pripraví na smrť a dá jej štruktrúru, ktorú potrebuje. Nie je to ale také jednoduché. Po zaregistrovaní musí odpovedať na mnoho otázok a dostane limit 24 dní na to, aby sa dôkladne pripravila. Až potom môže všetko ukončiť. Každá kapitola je datovaná podľa dní, ktoré zostávajú do konca.

V knihe sa prelínajú viaceré línie, takže som mala niekedy problém rozlíšiť čo je minulosť a čo je aktuálne. Dealyn opisuje svoj každodenný život v katolícke dievčenskej škole, kde je po poslednom pokuse o samovraždu šikanovaná, pretože je "tá, ktorá sa chcela zabiť". A na online fóre webstránky opisuje svoj príbeh šikany a ponižovania... pretože mala nadváhu, takmer bola znásilnená, bitá a aj keď o tom povedala napr. v škole alebo rodičom, neverili jej a obviňovali ju, že je to jej vina. Opisuje vzťah s rodičmi, ktorí ju milujú, ale vlastne vôbec nepočúvajú snažia sa ju chápať a rešpektovať, ale stále ju stalkujú atď. Jedna línia sa venuje Santanovi, punkáčovi, ktorý trpí rakovinou a ako jediný človek v jej živote o ňu má naozaj záujem a ten prejaví práve v posledných 24 dňoch pred jej rozhodnutím. Jediný na ňu netlačí a nič od nej neočakáva. Taktiež sa objaví nový človek, ktorý s ňou chce byť v kontakte a hlavná hrdinka je zrazu zmätená, prečo teraz, keď si ju nikto nikdy nevšímal a ona už mala všetko tak krásne naplánované.

V niektorých častiach som mala chuť hrdinku prefackať a vynadať jej do blbých kráv a zakričať "dievča, bojuj", pretože preháňa a v niektorých mi jej bolo úprimne ľúto a celkom som ju chápala. A nepoviem, ako to skončí.

200 stranovú knižku som prečítala asi za dva večeri, ide to veľmi ľahko, aj keď máte niekedy chuť prestať. Na konci je kapitola (pre USA) ako sa brániť šikane a ako pomáhať.

Maximálne objektívna recenzia: Max's Au Naturel balzam na pery

Tak moji milí, zistila som, že sa málo venujem kozmetike a pretože to sú veci, ktoré hýbu svetom, rozhodla som sa to napraviť. A nebudeme troskarit a opisovať laky Essence a krémy Ziaja (aj keď proti nim nič nemám). Ale niečo, čo na našom trhu a pokiaľ viem, ani v Európe ešte nie je (do Európy sa to chystá, uvidím, či to tento týždeň klapne). Výhodou konferencií je to, že tam človek stretne nových ľudí, s ktorými má techtle-mechtle  spoločné témy a pod. A na tej poslednej som stretla veľmi sympatického muža, ktorý okrem toho, že si robí PhD v mikrotechnológiách, podniká aj v rodinnej firme v Louisiane, ktorá vyrába biokozmetiku z medu a vosku z vlastnej včelej farmy. Priniesol mi balzam na pery, ktorý vyrábajú a úprimne... ja som unesená. Zamilovala som sa do mätovej vône (voniam ho momentálne iba tak v práci) a jemnej konzistencie, ktorá je veľmi krémová a ľahko sa rozotiera.

Mne sa veľmi páči design, ktorý on sám navrhol (kreatívny vedec, no nedali by ste si?).

A keďže Louisiana bola francúzska kolónia, nápisy na obale sú aj vo francúzštine a mne to pripadá strašne pekné vintage.  A meno Max je od jeho pra-pra-pra starého otca, ktorý prišiel do Ameriky 1785 (na čo je pán vedec patrične hrdý).

A podľa interných informácii je to hrdý louisianský výrobok.

A keďže fotky na webe sú fakt také americké, je tu aj real.

Zloženie je veľmi príjemné a 100% prírodné - včelí vosk, kokosový olej, shea butter, citrónový olej atď. V USA stojí asi 3 doláre, keď si predstavím napr. predražený L Occitane alebo Yves Rocher, je to super cena, keď si človek pripočíta to, že podporuje malú rodinnú firmu.
Fakt by som bola veľmi rada, ak by sa dostali do Európy, pretože ak ho miniem, fakt to budem predýchávať ťažko.

Web s informáciami tu

Facebook


INFO: Za túto recenziu som nedostala zaplatené. Dokonca som vedca musela pozvať na kávu ja, pretože som bola bitchy. Takže je to fakt objektívne.

Doma z Freiburgu a new in: King Louie caribou dress

Tak som sa vrátila z konferencie vo Freiburgu. Freiburg je krásne stredoveké a veľmi študentské mesto, kde to žije.

Bohužiaľ som z toho nič nezažila, pretože som celý týždeň bola zavretá na konci mesta vo výskumnom centre s asi 70 chlapcami, ktorí skúmajú mikrotechnológie takže Big Bang theory 2.0.
V budove, ktorá je strašne funky:

Ale clash of cultures jak sviňa:-) Nepredpokladali sme nijaký dress code. Aziati samozrejme prišli v oblekoch a boli v nich asi 3 dni, kým videli, že všetci z Európy a USA na to totálne kašlú a chodia, ako keby ich vytiahli zo smetného koša. No a práve ja som mala to šťastie, že ma ten jeden Amík, čo vyzerá ako synonymum USA, pozýval von hádam každý deň. Najprv len zisťoval, kde bývam, čo mi príde mimochodom riadne creepy. No čo už, na pomasírovanie ega to stačilo. Kolegyňa sa sústredila na našeho fotografa a ja som sa sústredila na to, aby som môjho ctiteľa neposlala do kelu. Ale musím uznať, že bol aspoň vtipný.
A prišiel aj niekto z Nigérie, síce iba preto, aby si vyzdvihol cestovné náklady a už sme ho viac nevideli. Profesori si robili srandu, že sa stratil v undegrounde. Predpokladám, že si hneď ako sa dostal do Nemecka, požiadal o azyl. A zase musím povedať "já jsem to ríkala".

A zase som zistila, že Stuttgart je dedina, čo sa týka nakupovania. Už dlhšie som mala vyhliadnutú značku King Louie, veľmi pekná holandská retro značka, ktorá má nádherné ženské strihy, pre ženy, ktoré majú aj prsia. Online shop tu. Samozrejme sa v 600 000 meste nedá kúpiť, tak som musela ísť do Freiburgu, aby som ju našla.
Malá vzorka tu:

Proste som neodolala a kúpila si šaty, v ktorých sa teším na zimu. Ešte vhodné čižmy k tomu, do ruky varené víno a bude to ideálne. Aj keď neočakávam, že by tu niekde napadol poriadne sneh a stále nepršalo. A sú tam jelene, čo je asi najhlavnejšie. Takmer ako v Bridget Jones.

zdroj: www.kinglouie.nl

New in - Kate Garey dress - ako moje pyžamo

Dnešnú sobotu som kapitálne prehnila. Potom som sa vykopala do posilky, ale proste nebola vhodná konštalácia hviezd a išla som radšej nakupovať. Len nechápem, prečo som nakoniec teperila ten batoh. Ako som spomínala, idem na služobku na týždeň s kolegyňou. A síce sme nemecká firma, ale aj neziskovka, takže máme budget na to, aby sa kupovali letenky deň pred odletom do Bruselu za 800€ ale nemáme peniaze na hotel a preto budeme spať v jednej izbe. Stále lepšie ako môj intrák:-) Ja som si to namierila tu v Stuttgarte do môjho rockabilly obchodu Flaming Star. Samozrejme ako obvykle šetrím a preto jem stále musli a zapíjam ich čajom, ale to mi nebráni potom vyhodiť kopu peňazí za veci, ktoré ma impulzívne oslovia. Damn you podprahové signály. No ale k veci - proste budem tam s kolegyňou a keďže mám určité spoločenské zásady, myslím, že moje rozrthané pyžamové nohavice a chlapské tričko nebudú úplne vhodné. A inak mám samé sexy veci a to by tiež mohlo vysielať mixed signals. A v rockabilly som objavila rozkošné šaty značky Kate Garey (originál šiat a online obchod tu).  Sú krásne fialové, na fotke to nie je vidieť. Predávajú sa ako šaty, ale vzhľadom na ich dĺžku a môj vek bude lepšie, keď zostanú skryté. Ale sú fasa. A ja milujem motív lastovičiek.

Inak Kate Garey má vo svojom webshope rozkošné veci - kabelky, brošne, peňaženky - napr.

 A teraz ma ospravedlňte, idem pozerať Midsomerské vraždy v originále - séria 15. Teším sa na krásny UK prízvuk a kreatívne spôsoby vrážd.

Pekný víkend a nový lay-out

Chcela som si zmeniť design blogu aby bol viac girlie. Ale trvalo mi to viac ako comeback Ivety Bartošovej, keby bola triezva, tak na to serem. Pekný víkend. Užite si ho. Ja v nedeľu padám na služobky do prdele sveta a zgegnem tam týždeň. A asi bez netu. Ale ja by som ho našla aj na opustenom ostrove. A na to, že sú moje myšlienky prázdne ako váza (deti rokov 90tych pochopia) mám už 100 článkov. Ako sa dá z hovna upliesť bič.

BTW, reklamy si nevšímajte. Chcem na followeroch zarobiť ťažké prachy, ale zjavujú sa mi hlavne reklamy na životne poistenie, tak neviem.

A ešte niečo som sa dnes dozvedela: Ženská bez prdele, to je jak tejden bez neděle!
A aj ten najväčší truľo sa zmení z burana na Cyrana, keď zaňuchá príležitosť na nezáväzný pich.

Avicii ft. Lenny Kravitz - Superlove (Original Mix)

ZIAJA Nechtíková línia pleťový krém a pleťové tonikum

Zase som sa dostala na Slovensko konečne. Bol to balzam na dušu. Už dávno som sa tak netešila, keď som vystúpila na zapľuvanej stanici na Nivách a odskočila si na WC. Bolo to super, že ma nikto nezdravil v obchode, neotravoval a nechcel sa baviť. A to mydlím bez srandy. Radšej mám ignorantskú a rýchlu predavačku v obchode na Slovensku ako rádoby milú, ale neskutočné pomalú predavačku v Nemecku. No anyway - ako je vidieť na blogu, mám rada kozmetiku Ziaja. Predáva sa online aj v Nemecku, ale je asi o 200% drahšia ako u nás. A vždy, keď idem domov, tak si kúpim, čo sa dá a čo sa dá, si aj odveziem, ak mi to dovolí príručná batožina a kontroly na letisku. Inak naposledy vo Viedni si chlapci pri bezpečnostnej kontrole pozerali nejaké hry na mobile a na môj kufor zvysoka kašľali. Mohla som si tam vziať celú chirurgickú sadu.
Leto sa skončilo a moja pleť mi to dáva pocítiť. Keďže mám suchú pokožku, potrebujem husté krémy. A na jeseň a zimu sú aj tak lepšie ako ľahké. Chcela som skúsiť niečo nové a chvalabohu pre mňa v 100+1 Drogéria bol katastrofálny výber, tak som skončila pri nechtíkovom kréme (50ml). Ale 100 bodov za retro obal. Tá oranžová je vážne strašne príjemná.

zdroj: http://www.fortis-slovakia.com/

Regeneračný, na suchú pleť. Upozorňujem, že podľa mňa veľmi hustý. Vonia príjemne a nevtieravo, určite je tam parfemácia, ale nepríde mi agresívna. Proste nenásilná, aby človek vedel, že používa kozmetický produkt. Rozotiera sa trochu ťažšie (a preto mám pocit, že je ho treba použiť o trošičku viac ako z línie Kozie mlieko), pretože je mastný a chvíľočku trvá, kým sa vpije, ale hydratuje dlho a intenzívne. Uvidíme, ako bude fungovať v chladnejšom počasí, pretože v Nitre bolo ako na Riviére.  Každopádne, za nejaké 2,5€ výborná kúpa. V originále - krém nagietkowy - ach, milujem poľštinu, vždy sa pri nej zabavím.
Fotku krému rozotretého na ruke (aby to bolo autentické) nemám, lebo zostal doma v kúpeľni.

Čo ma štve ešte viac je to, že som musela doma nechať aj pleťovú vodu z tej istej rady. Neskúšala som Biodermu, o ktorej každá blogerka básnila. Ale mala som problém nájsť jemnú a zároveň silnú odličovaciu vodu. Túto som skúsila hlavne preto, že ma zase zaujal obal a vôňa. Tonikum je veľmi príjemné, jemné a nenásilné a skoro som slza pustila, keď som ju musela nechať doma. Ja jednoznačne odporučujem.

zdroj: http://www.fortis-slovakia.com

A pre dobrú náladu Kanye West (keby vedel, že ho dávam vedľa poľského krému, asi by to neprežil).

Čo robíte s použitým oblečením?

Mám dôležitú otázku. Čo robíte s použitým oblečením, ktoré už nenosíte pretože je napr. nemoderné, vyžrali ste sa alebo ste príliš schudli alebo už naň nemáte vhodný vek? Ja mám doma mnoho vecí, ktoré sú vo výbornom stave, veľmi známe značky, no dlho som ich už nemala na sebe a ani nebudem. Je mi ich ľúto vyhodiť, niektoré by som rada predala, ale myslím, že posielať ich z Nemecka cenu dosť predraží. Ak by niekomu urobili službu, bola by som rada. A neviem, kde ich v Nitre dať. Máte všeobecne nejaké tipy, čo s takým oblečením robíte? V Prahe som ich dávala do kontajnerov na oblečenie, tie ale v Nitre nie sú(ak nejaké poznáte, budem rada, ak mi dáte vedieť). Nie som si istá, či sa dajú napr. darovať Humane, ktorá ich predá ďalej. V Nitre som ich raz darovala do Centra Slniečko, ale som doma málo a otváracie hodiny majú dosť nepraktické. Ale napísali mi email, že mi ďakujú a to bolo veľmi milé, aspoň viem, že to dostali.
Takže? Aké sú vaše skúsenosti?
Predsa len, nechcem totálne plytvať a rada by som veci posunula ďalej, kým je to ešte možné.Predsa len, je to aj celkom ekologické a ten dobrý pocit. Kto by si nechcel kúpiť svedomie. Viem, že napr. v časopise Nota bene je rubrika, kde ľudia žiadajú o pomoc napr. s oblečením. Len sa mi to nechce baliť a posielať za 10€ niekam.