Vacation time

Decká ako sa máte? Leto v plnom prúde. Je tu 17 stupňov, stále prší a ja chodím v jarnej bunde. Proste leto jak má být. Bude zase asi 2 dni nad 28 stupňov a potom o tom budu dvojstranové články v novinách. Bola som na dovolenke na Sicílii pri 35 stupňoch, konkrétne v Catanii, pretože ja zásadne chodím iba tam, kde sú lacné letenky. Ak tam chcete ísť, choďte. Doporučujem. Šoférovanie je totálny chaos, ale ľudia sú milí a vôbec som nemala strach napr. z krádeží. Môj priateľ za volantom síce celý čas iba trúbil a používal výraz "Idiota" s úžasnou gestikuláciou a ja som ukazovala fakáča. V Taliansku pri parkovaní nikdy nezaťahujte ručku, vždy iba zaradiť prevod, aby vás niekto mohol pri parkovaní posunúť. A inak talianska klasika, pizza, pasta, zmrzlina a dobré nákupy. Ja som sa zamilovala do talianskej značky tašiek Carpisa.
A mali sme šťastie, prebudila sa Etna a videli sme ju ako dymí. je to teda riadne majestátne. a chodíte po tisícročnej histórii, rímske auditórium sem, stredoveký hrad tam.
Bývali sme zase cez www.airbnb.com ako obvykle. tentokrát u študentky dejín umenia, čo bývala sama v širšom centre Catánie v 7 izbovom byte. Boli sme úplne in media res. Pod oknami nám každú noc súložili mačky, ľudia vešali prádlo na okná a smrdeli odpadky. Ale aj tak bolo výborne. Giulia bola veľmi milá a otvorená, pocházdala z menšieho mesta, do ktorého nemala potrebu sa vracať a hovorila, že je jej v Catanii dobre a jediný, kto s tým má problém, je jej boyfriend. Prišiel raz a vyzeral ako slovenský obézny traktorista, takže sme pochopili, prečo nemá potrebu sa vracať.

 Caltagirone - mesto keramiky

Isola Bella

Syrakúzy

Jedného bolia oči z toľkého svetla

osamotená pláž s Etnou

Inak naposledy som písal,a že môj chlap má objednať auto. Samozrejme to nejak nevyšlo a ostalo to na mne. Ale na Sicílii sa oplatí mať úplné poistenie auta, niekto nám ho narazil posledný deň na pláži.

Moment, Nemecko práve strelilo Brazílii 5 gól. Síce nepozerám futbal, ale tá atmosféra jedného strhne.

Čo je najhoršie na dovolenke? Pre mňa prísť do práce a otvoriť emaily, kde sú iba sra.ky. Už pár dní predtým mám nervy, ako dlho mi bude trvať ich prečítať a riešiť bezvýznamné veci bezvýznamných ľudí. Inak ak to máte tiež, začnite tými najnovšími emailami, tie staré sú už aj tak vyriešené. a ak nie, poviete, že ste ich mali tak veľa, že ste si ho bohužiaľ nevšimli. Neviem, čo je horšie. študovať, mať čas a nemať prachy alebo pracovať, mať peniaze a nemať čas.

Mimo mainstream módy podporujem slovenskú alternatívu - Oféliine osudové tašky...za pár dní mi jedna príde, to budú Nemci čumieť. Takúto budem mať, ešte krajšiu. Síce bez Katarzie, ale aj tak.

 zdroj: (https://www.facebook.com/ofeliinetasky?fref=ts)

Ako trávite leto

Chcete ísť zadarmo na Zurich open air?

Pomaly si zvykám na spoločné bývanie. Teda, nie je to pre mňa 1x. Iba pre drahého, ktorý až na malé intermezzo na vysokej, keď býval na internáte (na nemeckom intráku nebývate s iným človekom izbe, máte vždy izbu sám) sa vrátil zase domov, pretože na internáte nemal dosť súkromia. Koš na bielizeň a umývanie záchodu sú nadávky, zásadne sa nimi nezaoberá:-)
Nejaké tipy ako si ho prevychovať? Ešte stále spíme na matraci na zemi v obývačke, už je to 5 mesiacov. Síce sme konečne kúpili skrinu, ale páchne tak, že v tej izbe nemôžeme spať. A síce sme boli vziať od mojej šéfky posteľ a išli sme kvôli tomu asi 70 km, ale keď je to "zadarmo" tak si aj koleno necháme vŕtať. No posteľ je príliš veľká a nezmestí sa vedľa skrine. Nejak sme si nevšimli, že naš izba má jednu stenu šíkmú. Si pripadám ako Pat a Mat, ale uznáte. Šikmá stena? Aspoň sa mi podarilo vyhodiť inú skriňu, ktorá tu zostala po predošlej nájomníčke a pamätala si hádam vpád spojeneckých vojsk. Tá zmes vône lepidla, prachu, vlasov a starej kože nemala chybu. Ale v Nemecko sa nič nevyhodí iba tak, odvoz skrine mi trvalo vybaviť asi 3 týždne.

Svetlé a krátkodobé plány sú iba dovolenka na Sicílii. Ak má niekto tipy, sam s nimi. Zatiaľ má chlap vybaviť auto, tak uvidíme a festivaly.

Inak ak má niekto záujem, od 28.augusta do 31. augusta je v Zürichu open air festival kde hrajú napr. White lies alebo Royksopp, Metronomy a tak - celý line up tu. Švajc je drahý, ale my sme sa nahlásili ako dobrovoľníci a dúfam, že sa nám ozvú a budeme tam robiť takže vstup a jedlo bude zadarmo a človek robí počas 4 dní zhruba 16 hodín dohromady napr. na bare alebo pri vydávaní free pasov. A myslím, že povestné záchody nie sú v náplni práce

Ak máte záujem, viac info tu - http://www.zurichopenair.ch/helferinfos/

Work hard

Môj pohár trpezlivosti pomaly, ale isto preteká. A to je ako duplák na Oktoberfeste (čo je liter) a to je teda pekná kapacita. Už som sa dostala cez prvotné pracovné nadšenie z roku 2010, keď som nastúpila po praktiku v najgeniálnejšom meste, kde som robila za asi 10€ na deň. Vtedy som bola nadšená, keď som dostala výplatu, tak som chodila jesť sushi ako deti do McDonaldu, lebo to čisto buržoázne. Druhá bola fáza frustrácie (ako hovoria niektorí idioti "flustrácie") kde som mala pocit, že moja práca ani zdaleka nespĺňa to, čo mi bolo sľúbené a robím to, čo lepšie trénovaná opica. A tretia fáza je úplna ignorancia. Robím iba minimum čo musím, keďže nedostávam žiadne potrebné info, šéfovia neodpovedajú na moje emaily alebo majú návrhy, ktoré sú absolútne nezrealizovateľné, ale samozrejme keď im to človek povie, tak nie je dostatočne motivovaný. Takže vynaložíte mrte úsilia na niečo, o čom viete, že je to od začiatku odsúdené na zánik, aby ste potom museli povedať, že to nie je možné a šéf povie, že to je hrúza a že to nebol dobrý nápad (upgrade je to, keď vám povie, že ten priblbý nápad bol váš). Je to niečo ako keď poviete partnerovi, že tečie záchod a vy chcete zavolať opravára. On povie, že nie je blbý, že to urobí a potom pokašle ešte viac. Ale v tomto prípade môžete aspoň povedať že "haha, ja som ti to hovorila". To v práci nemôžete. Môžete si akurát kúsnuť do jazyka, zničiť spinky a ukradnúť na truc toaleťák a zapiť depku nechutnou kávou, ktorú ste si sami navarili. Ja im ešte beriem z práce mlieko a nehanbím sa za to. Mám nepreplatené nadčasy, tak si to nejak musím vykompenzovať, veď tie peniaze nevisia na strome.
Každopádne...v rámci pracovnej doby si hľadám aj prácu nejakú. Ako Wicked vie, v Nemecku je treba aj na tie najpodranejsie práce speciálne Ausbildung. Ešte aj predavačky rozdeľuju na oddelenia a to človek študuje. Každopádne som s VŠ buď prekvalifikovaná alebo podkvalifikovaná na prácu asistentky. Nepripúšťam si, že by to mohlo byť mojím slovanským výzorom, keď mi napíšu, že bohužiaľ dali prednosť inému uchádzačovi (často aj po pol roku, keď som aj zabudla, že som niečo posielala). Jedna nemenovaná personálka mi napísala, že majú záujem o osobný kontakt so mnou, lebo našli moje CV. Dohodli sme rande, vymenili pár liebesbriefov, dokonca som sa aj učesala, ale presne som vedela o čom to bude. Som vytrénovaná z Prahy, kde personálky boli dobré na dve veci a sighseeing po meste. Vyplnila som asi 24 dotazníkov s vecami, ktoré sú v mojom CVčku aby mi árijec povedal, že nemajú to, čo hľadám, lebo robia samé inžinierske veci. To som už nevydržala a spýtala sa, že načo ma tam vôbec pozvali, keď mali moje CV a popis toho, čo hľadám. Povedať, že nič nemajú, môžu aj emailom. Povedal mi, totálne k veci, že si mám dať inú fotku na CV lebo jemu sa nepáči. Na tú fotku s Bundestagom v pozadí mi nikto kurva siahať nebude. Má vždy úspech a podľa mňa aj vďaka nej som si vždy našla prácu. V Nemecku sa pri pohľade na ňu tetelia blahom.
Árijec mi ako po ONS povedal, že "zavolá" a ja som povedala, že sa "budem tešiť". Myslím, že sme obaja pochopili tú iróniu.
Inak sa mu moja práca zdala strašne zaujimavá. Ja by som si radšej pichla drôtom do zadku, ale dobre. Rozhodla som sa, že sa budem hlásiť na akúkoľvek blbosť už len z princípu, aby som im zahltila schránky a potom ešte budem posielať doplňujúce otázky ako napr. že prečo ma nevybrali, aké boli kritériá a podobne. Prisahám, že skončím v blockliste každej personálky.

Getting hipsterized

Katolícke sviatky sú v Nemecku to, čo si ja pohan vždy vychutnám. To je dobré na demokracii, že ma núti sláviť aj to, čo neuznávam. Jupííííí. Ideálny nápad vydať sa do môjho najmilovanejšieho mesta...Berlína. Lístky na vlak a letenky drahé ako vajcia na Veľkú noc. Takže sme naštartovali Fjord Fjesta a vydali sme sa  na cestu po jedinej naozaj slobodnej autokrajine na svete, kde nie je rýchlostný limit na diaľnici. Za 70timy Rastplätze sme sa konečne preplazili cez Ku Damm a nekonečnú zápchu, kde sme si pripadali ako v 1976 v Západnom Nemecku (teda hlavne ja, môj Schatzi je zo Západného Nemecka) po asi 8 hodinách vypadli z auta. Predtým sme samozrejme zablúdili, pretože ked šoférovi poviete vy a aj navigácia, že má ísť vpravo, tak on zásadne vľavo. Len aby ste vedeli, ak ste v Berlíne neboli. Na Ku Damm nie je toľko hipsterov, na to je príliš poshy. Ale čím viac sa blížite Prenzlauer Bergu, tým sa ich koncentrácia zvyšuje. A je to ako mor, niet úniku. Skinny jeans,tielka alebo tričká s výstrihom asi až po pupok ( hovorím o mužoch), hobo čapice a okuliare s hrubým rámom bez dioptrií. Proste hlavne nevyzerať mužne. Rádoby nedbalé oblečenie, drahé jak šľak.

Prešla som si nostalgické miesta môjho internshipu z Bundestagu, totálne ghetto na Kottbuser Tor.Tu sa vždy začínajú demonštrácie na 1. mája, kde si ľudia pohádžu zápalné flaše, rozbijú nejaké výklady, ponadávajú na konzum a kapitalizmus a potom si to pofotia svojim smart phonmi, v ktorých sú suroviny získane otrockou prácou z Konga a postnú to na facebook, ktorí tak nenávidia. A Hipstermánia chytila aj nás. Už na druhý den sme sa prichytili ako si kráčame s latéčkom v ruke a bio obloženou žemľou. Ja, čo si dám tresku v majonéze.

Výlet bol všetko, hlavne nie nudný. Ked chodíte s bláznom do elektro hudby, tak vás nikto nemôže obviniť z toho, že ste povrchná ženská, ktorá namiesto spoznávania nakupuje topánky. My nakupujeme káble a syntetizátory. Napr. v Schneiders Büro, ktorý inak vyzerá ako klasická sídlisková drogérka. Aspoň zvonku. Ale pre západonemeckého chlapca to bol zážitok. Mna tam síce nechal tvrdnúť 90 minút, v štvrti, ktorá sa volá aj Malý Istanbul, kde som akurát mohla ocumovat večierky a sekáče, ktoré vyzerajú ako vietnamské obchody s handramy na Slovensku.

Schneiders Büro

Na párty sme slido klubu, kde som takmer ohluchla. Klub Gretchen. Pripadala som si pri ceste domov ako z filmu Saving Private Ryan... Síce som videla, ako sa autá ku mne približujú, ale nepočula som vôbec nič. Musím povedať, že to bola zaujímavá skúsenosť. Ale vidieť Dj legendu - Étienne de Crécy naživo tiež nie je zlé.

 V podstate bol aj tento trip ako všetky ostatné. Mnoho jedla, vela pitia, vela chodenia.... Tak mrzké mesto až je nádherné. Presťahujem sa tam raz. Budem v nedelu jest brunch za 9€ o 13:30 a chrúmať bio žemle medzi  vegánmi. A nosiť slnečné okuliare do klubu. Sedieť v kluboch, ktoré majú cool mená, ktoré každý používa, ale nikoho nenapadlo ich použiť ako názov. Napr. bar "ku mne alebo k tebe" - " Zu mir oder zu dir".

Cesta domov bola ako Slováci do Chorvátska. 6 hodinová cesta trvala 12 hodín vďaka záplavám, baustellen a dažďu. 12 hodín v malom aute tiež dokáže zmeniť pohľad na človeka.

Danziger Strasse / Eberswalder Strasse

Guerilla Marketing... Nový Daft Punk je naozaj všade a fakt sa vyplatí si ten album vypočut. Ako hovoria Nemci...Fickmusik.

Televízna veža na Alexanderplatz

Kulturbrauerei - Prenzlauer Berg

Ja som proste taký common person. Ako hovorí Pulp. A teraz ma ospravedlňte. Idem si pozrieť Game of Thrones.

Nočný vlak do Lisabonu

Tak mi bohužiaľ padol Island. Neviem, či sa mám tešiť alebo byť smutná. Aj keď slovo bohužiaľ to asi vystihuje. Ale aspoň nebudem žiť z ruky do úst a budem mať prácu. Lebo ako sa človeku všetci snažia nahovoriť, je jedno, že je nespokojný, hlavne, že má istú prácu, pretože ak nemá jednu prácu 35 rokov, zdochne na ulici. Pretože to je to najdôležitejšie na svete. Stačí poznať jedno pravidlo personlistiky: vemte zivotopisy uchazecu a pulku jich rovnou hodte do kose, nikdo prece nechce pracovat s lidma, kteri maji smulu...
Dúfam, že to, prečo som to vzdala naozaj stojí za to. Síce sama hovorím, že nie je dobré prispôsobovať sa chlapovi, ale niekedy sa vyplatí urobiť ústupok, tak dúfam, že toto je ten prípad. Len škoda, že už budem mať 30 a EVS už robiť nikdy nebudem môcť. A síce niektorí hovoria, že ísť do zahraničia (hehe, ja som vlastne v zahraničí, smutné, že mi to tak ani nepríde) sa dá ísť aj neskôr, ja tomu neverím veľmi. Je to ako s obrovskými knižnicami v starých bytoch. Sú plné kníh a človek si povie, že by keď chce, prečíta ich ale nakoniec je polovica z nich nedotknutých a neotvorených. Alebo ako s luxusnými reštauráciami, ktoré majú presklené steny. Vidím dovnútra,ale neodvážim sa vojsť. Človek by mohol, ale keď naozaj nemusí...veď to poznáte. Aj keď mám pocit, že Island na mňa útočí odvšadiaľ. Vidím samé články o Islande, dokonca je v Reykjavíku teplejšie ako v Stuttgarte, takže argument, že mi tam bude zima, padá.
Preto je tu asi zlá krajina pre mňa. Keďže ľudom tu je dobre, nemajú potrebu nič meniť. Síce všetci majú plnú hubu kecov ako by chceli niekam ísť a niečo zažiť, ale pohybujú sa v rádiuse 50km - práca, štúdium. Tak, aby sa vždy dalo dochádzať na víkend domov oprať veci. Desivá predstava. Vždy som sa snažila dostať preč z malého mesta a akosi sa mi to prestáva dariť. Asi je fakt pravda, že život je sled náhod.
Všade, kde človek je, necháva kúsok seba. Uvažujem, či som tu nenechala už príliš, aby som mala ešte kde ísť. Ako bolestné som si dala lisabonský festival Optimus v júli a k tomu pár dní v meste, do ktorého som od filmu Nočný vlak do Lisabonu platonicky zamilovaná. Uvidím depešákov a Phoenix, Stereophonics, Editors, Two doors cinema club a Kings of Leon.

Trailer tu. Film je podľa knihy Pascala Merciera. A normálne som bola kultúrna a zaplatila som kino, inak som správny Východoeurópan, ktorý všetko robí načierno.

Parov Stelar Band

Parov Stelar Band swinged the house tonight. Takto v skratke. Bola to výborná show. Vypredaná hala, 1500 ľudí a aj keď živá kapela hrala len okolo 90 minút, stálo to za to.
Rakúsky hudobník Parov Stelar (v skutočnosti Markus Fuederer) je jeden z mála známych Rakúšanov. Priznajme si, koho okrem Hitlera, Nataschi Kampusch a Josepha Fritzla poznáme?

Prvú hodinu beži swingový DJ set, ktorý dostal ľudí do nálady a potom ako sa na muzikantov patrí, s meškaním prišla kapela a charizmatická speváčka Cleo Panter v štýlovom outfite.

Ja som predtým vôbec nevedela, že vydali 9 albumov u svojej vlastnej značky Etage Noir recordings. Zaregistrovala som až posledný The Princess a ten je peckový. Už len publikum človeka dostane do nálady. Kopa mladých chlapov poobliekaných v oblekoch, klobúkoch, bielych košeliach, trakoch, motýlikoch alebo bekovkách.

Zahrali niekoľko nových skladieb, ale začali tým, čo poznal každý a každý sa hneď chytil na Sallys dance, Mojo gang, Invisible girl, Nobodys fool a hlavne Catgroove, ktorý naživo znie ešte lepšie. Saxofonista Max the Sax sa predviedol. A aj keď majú v repertoári aj balady, presne vedeli, prečo tam ľudia prišli, takže hrali tak, že človek nedokázal postáť na mieste. A to už je čo povedať, keď to nedokážu ani Nemci. Jediná škoda, že nehrali Silent Shuffle.

Ak budete mať možnosť ísť na koncert, tak to využite. Zmiešať takto perfektne elektro a swing sa len tak nevidí.

New York City

Back from NYC. Poviem vám, že sa mi oplatilo pozerať Law and Order a CSI New York. Hneď som sa na Times Square vedela orientovať. Bývala som u kamarátky v Bronxe, kde je teda drvivá väčšina černochov a  často som bola v metre vo vagóne jediná caucasian.

A splnila som si dva sny - bola som v NYC a konečne som cestovala mimo Európy.

I have seen it all. Empire, Chrysler Building, 9/11 Memorial, Statue of Liberty, Times Square, Broadway, Central Park, Madison Square Garden, Wall Street, 5th Avenue, Brooklyn Bridge, Strawberry Fields, bezdomovcov, boháčov, cupcakes atď. Ale aby bolo jasne, celý čas som sa pohybovala po Manhattane, pretože tam sú hlavné turistické ťaháky.

Times Square

Guggenheim Museum

Raňajky v Bryant Parku

Prvé dve čísla na lampách v Central Parku vám povedia, pri akej ulici vyjdete - tu je to 77th street.

Flatiron building

Výhľad z Brooklyn Bridge

A myslite si o mne čo chcete, ale nejak som nebola ohúrená výpredajmi. A ceny sa mi nezdali ani nejak super výhodné. Aspoň nie oproti Nemecku. Letela som iba s príručnou batožinou, tak som sa držala pri zemi. Okrem toho Singapur Airlines majú absurdný limit na príručnú batožinu 7kg, čo nie je možné splniť, pretože kufor váži asi 3kg. Chvalabohu som mala na check ine vždy chlapa a urobila som smutné oči a ťahavo povedala pleaseeeeee a odpustili mi dve kilá nadváhy batožiny. Na druhej strane som bola krutá a vyhodila som tenisky, ktoré to proste nezvládli a urobili mi pľuzgier na mojom milovanom malíčku, peňaženku a nahradila som ju strašne fancy peňaženkou Aigner.

Kúpila som iba túto kabelku od pre mňa neznámej značky Urban Expression za 50US. Fajn je to, že je to vegánska značka, takže nemám zlé svedomie kvôli koži. A slnečné okuliare CK za 20dolárov. Keď si niečo budete kupovať, nebuďte prekvapení, pretože to bude vždy stáť viac ako na cenovke, pretože pri pokladni vám pripočítajú špeciálnu NY daň, ktoré vždy zvýši cenu a niektoré veci potom už vôbec nebudú také výhodné.

 zdroj: http://www.baghaus.com/

Tešila som sa na jedlo. Poskúšala som všetky možné cupcakes, burgery (would you like to supersize your meal for 20 cents more? No thank you. But its only 20cents. I understand but I dont want it. But its only 20 cents...), posedela som si v US kine (Jack Reacher je blbosť). Starbucksov je tam ako u nás stánkov na langoše.

Zaujímavé, príjemné, ale som rada, že som v starej dobrej Európe.

Its over... Christmas

Tento rok neboli žiadne zapichnuté kosti, žiadne katastrofy. Ani rozprávky som nepozerala, lebo mi fakt lezú na nervy a úprimne, bez problémov si pozriem aj americké alebo anglické filmy, nič proti nim nemám a Láska nebeská je podľa mňa na Vianoce super. Nemám rada koláče a žiadne nejem a ako dezert mi slúži balenie Kinder čokolády. Zemiakový šalát mi nechutí, už 26. 12. som si urobila špagety s morskými plodmi. Ale aspoň boli u nás biele Vianoce aj keď bola tzv rozbiriť. A tento rok som počula Last Christmas s vtedy ešte vraj hetero Georgom Michaelom iba raz. Čítam knihy, ktoré som chcela čítať a aj také, ktoré nechcem, ale sú cool, aby som vyzerala intelektuálne a doplnila mozgové bunky, ktoré som stratila za celý rok pri práci, pretože regulérne osprostievam.

Moja mačka je naj frajer. Tomu poviem život.

A v nákupných centrách chodia ženy oblečené ako šlapky, hlavne matky s deťmi. Muži chodia do nákupného centra v teplákoch a vyzerajú, ako keby ich vytiahli zo smetiaka. Som zhrozená. Ja nemám žiadne zimné outfity, lebo nechodím von a ak idem, tak iba preto, aby som si dala rande v nejakej cool kaviarni. A obliekam sa ako bezdomovec, lebo mi je to jedno a všetky pekné veci mám v Nemecku.

Darček som si dala sama, idem do New Yorku za kamarátkou, ak všetko dobre pôjde a asi najlepšie je, že som dostala cash, takže som vykúpila Marks and Spencer a F&F (robte si srandu, ja Tesco handry žeriem - sukňa za 5,7€), pretože mi v Nemecku chýba. Alebo legíny za 10€, ktoré som hľadala už asi rok.

Najlepšie pyžamové nohavice s jeleňom a podprsenka, pretože kaloricky vyzývavé Angličanky majú veľkosti, ktoré potrebujem a M&S ich aspoň občas vozí sem. A čo poteší najviac, sú výpredajové ceny. Lebo nakupovať draho vie každý blbec, ale nakupovať dobre a lacno, to je umenie.

BTW rozlúskol sa HIMYM aspoň čo sa týka Barneyho a veľmi sa mi páčila táto pesnička