Celkový počet zobrazení stránky

nedeľa 29. januára 2012

Keď neprší a ani nekvapká

Tohtoročná zima ani nie je zimou.
Ja mám zimu (studenú a snehovú a nie daždivú) rada. A pretože tu v Stuttgarte sú zimy hlavne daždivé, tak som si kúpila v predstihu gumáky. A ešte aké... totálne nevkusné kombo:-D Gumáky s kožušinou. Ale žiaden strach, kožušina je umelá, takže vôbec nehreje. Myslím, že ich budem môcť nosiť aj v máji a urobím so svoju low-budget verziu UGGs na holé nohy v lete. Teraz ich proste nosím, aj keď nie je sneh ani vlhko, lebo v tej najsuchšej zima za asi 80 rokov sa zrejme nedočkám.
Podľa mňa sú úplne úžasné. Pripomínajú mi porcelán (cibulák) od babky. Nehodia sa absolútne k ničomu a preto si ich môžem obuť a tváriť sa, že tento kontrastný prvok bol zámer.

Najlepšie budú vyzerať s červeným kabátom  - napr. týmto:-D



???

Niečo sa v práci chystá. Keďže sa mám čochvíľa rozhodnúť, či zostanem na mojej pozícii alebo pôjdem o dúm dál. Snažím sa nájsť si prácu v Berlíne alebo v Prahe, ale akosi nič nevychádza. Takže žiadne "o dúm dál". Šéfová sa ma stále pýta ako som sa rozhodla a či som spokojná. A keďže rozhodnutie stále posúvam, vytiahla vyšší kaliber. Keď som v piatok ako posledná sedela v práci, prišla šéfová mojej šéfovej a začala sa ma pýtať, ako sa cítim v Stuttgarte, či tu mám kamarátov a či mám čo robiť cez víkendy. Po roku a pol skoro:-D Potom mi ešte porozprávala príbeh ich francúzskej kolegyne v mojom veku, ktorá sa v Stuttgarte nevedela zaradiť a vrátila sa do Francúzska, tam si ale nenašla prácu a odišla do Rakúska. Neviem, či mi tým chcela naznačiť, že mám ísť do Rakúska alebo to, že odchod od nich nič nerieši.
Neviem či to bol vhodný moment na takéto otázky, pretože ja som sa akurát vtedy utápala v závisti, že dve kolegyne išli na služobnú cestu do Ríma a ďalšia do Londýna, štvrtá do Budapešti a iba ja drepím v kancli. Mojím cieľom  v práci bolo cestovať. A zatiaľ sa mi podarilo dostať sa akurát do Schwäbisch Gmund, čo za veľký úspech nepovažujem. No uvidíme, čo bude v pondelok. Či si medzi zháňaním referentov, vybavovaní cateringu a analyzovaní, prečo sú vedkyne v Rakúsku podporované viac ako v Litve, nájdem čas na premýšľanie.

A toto je pohľad, ktorý nemám rada. Keď lietadlo odlieta z Viedne do Stuttgartu.
P.S. Aj vy máte pocit, že ak by vypadol internet, svet by sa prepadol do obrovskej efektivity a ľudia by začali naozaj makať namiesto updatovania statusov a klikania refresh, či dostali nový email?


Bye bye Nitra
 zdroj: http://www.slovenska-republika.estranky.sk



zdroj: vcd-bw.de

Lush ULTRABLAST toothy tabs

Aj keď som sa rozhodla šetriť, ani mňa neobišli povianočné výpredaje. Zastavila som sa v Lush predajni. Veľa ľudí na Lush básni ódy, ja ho za veľmi zaujímavý nepokladám, keďže 85% vecí tvoria produkty do kúpeľa, rôzne peny, soli a mydlá a tuhé mydlo som nepoužila asi od roku 1997. Mala som od nich jeden krém na tvrdé päty a ten bol celkom ok, ale za tú cenu mi prišiel zase trochu ako imidžovka bez dostatočného účinku.
Tentokrát som si dala celkom nízky finančný limit a do tohto sa aj po výpredajových cenách veľa nezmestilo. Ale zaujali ma zubné tabletky. Hľadám výrobky na zuby, ktoré sú netestované za zvieratách, ale očakávam, aby boli aspoň také účinné, ako dobré zubné pasty. Tabletky ma zaujali, keďže som predtým nič podobné nevidela. Boli zlacnené na 2e a tak som si vzala príchuť Ultrablast, ktorá obsahuje wasabi. Som blázon do sushi a wasabi mám veľmi rada, tak som si povedala: "prečo nie". Aj tak sú všetky zubné produkty mätové alebo mentolové. Nech je sranda. 
No a sranda bola.


Tabletku je treba rozhryznúť, potom navlhčiť zubnú kefku a začať rozotierať kúsky tabletky po zuboch. Čo sa týka formy, môže to byť dobrá alternatíva na stanovačku alebo na cestovanie.
Neviem, či ja mám divné chuťové bunky, ale tá chuť bola.... odporná. Človek má pocit, že rozhryzol mydlo a  potom nastúpi chuť zhnitých hríbov. Je to naozaj veľmi, veľmi zlé.


Uvidím, či dám ešte šancu tabletkám s inou príchuťou. Páči sa mi nápad a konzistencia. Ale tá chuť je naozaj nepríjemná a moje chuťové bunky sa na podobnú skúsenosť vôbec netešia.





Viac info o zložení a produkte tu.

sobota 28. januára 2012

Estee Lauder Sumptuous Bold Volume™ Lifting Mascara

 Túto mascaru (asi ako miliardu iných som kúpila vo výpredaji).  Estee Lauder je pre mňa stále luxusnejšia značka a mala som pocit, že si ju nemôžem dovoliť. Občas ešte zostávam zaseknutá vo svojich študentských časoch. A nechcem tvrdiť, že je lacná, ale je dostupná. Ja som si balenie aj s očným krémom kúpila za 20e. Išla som do nej aj preto, že je to jedna z mála luxusnejších značiek, ktorá (vraj) netestuje na zvieratách.

Výrobca píše "S touto maskarou budú vaše riasy výraznejšie, objemnejšie a nádherne tvarované."

A toto sedí. Nikdy !!! som nemala tak dobrú mascaru. Kamarátky, ktoré ju použili, keď sme išli von a nevideli značku, proste som im iba podala vrchnák s kefkou, sami povedali: "Aká dobrá mascaru, je úplne super". To mi príde ako najobjektívnejší kompliment.

Kefka je klasická (nie gumová) so štetinkami, relatívne ďaleko od seba. Textúra je veľmi hustá. Je to jedna z mála riaseniek, ktoré aj predlžujú a aj zhusťujú. A veľké plus je to, že vôbec nezlepuje. Myslím, že toto je moja voľba a budem sa k nej vracať. Ak ju vymáknem v akcii. Cena viac ako 20e sa mi predsa len zdá privysoká na to, že je to "iba" mascara.

zdroj: http://www.esteelauder.com


 Fotky iba z mobilu (môj Kodak je nefunkčný a ak sú všetky také ako on, nedivím sa, že Kodak teraz bankrotuje). Na druhej fotke je vidieť mihálnice, takže úspech obrovský a mascara to vyhrala.

štvrtok 26. januára 2012

Newlyweds

Tak do toho praštila ďalšia dvojica (okruh slobodných sa zužuje) a preto som bola pozvaná na svadbu. Chvalabohu som sa vyhla zvykom a tradíciám a prišla som až na hostinu. A mohla som prevetrať svoje zlaté sandáliky, keďže v Stuttgarte som sa poriadne nevyvenčila asi pol roka. Oslava výborná, nohy boleli ako mali a stratila som hlas :-D


Viem, dopustila som sa faux pas - do otvorených topánok sa pančuchy nedávajú. Ale bola zima a ja mám sama seba najradšej.




A hádam som zaviedla novú tradíciu albumov odkazov pre mladomanželov.

Keďže mám novomanželov strašne rada, aby nám nebolo málo, ešte raz pesničku, ktorá hovorí za všetko:



Tak veľa šťastia do života prajem.

utorok 24. januára 2012

Bourjois 1001 Lashes (Cils) Mascara

Vo Viedni na letisku som sa zastavila v drogérii BIPA. No a čo čert a moja peňaženka nechcela, bol výpredaj  všetkého od Bourjois. Všetka dekoratívna kozmetika stála 3!!! eurá. Takže či make-up, linky, mascary alebo púdre - všetko za 3e.
zdroj: http://www.hej.sk/display-photo/1383705.jpg

Od Bourjois mám stále úžasný make-up so štetcom Fond de Tein.Ten mi pomohol zamaskovať už nejakú tú opicu.
  V podstate som na túto značku veľmi zaťažená. Milujem ich mierne dekadentné obaly a bordelový šarm Paríža. Je vidieť, že to boli pôvodne líčidlá pre divadelných hercov.


 zdroj: http://www.bourjois.co.uk

Môj malý sen je zohnať originál ich parfému "SOIR DE PARIS".

 zdroj: http://www.bourjois.co.uk

Ja som si kúpila očné tiene ombre stretch a mascaru 1001 Lashes. Pôvodne som si chcela kúpiť moju obľúbenú Ultra Volume, pretože mám rada mascary s klasickou hustou staromódnou kefkou. Keďže ale bol už iba posledný, dosť špinavý kus, dala som prednosť 1001 Lashes. Má momentálne modernú plastovú kefku (revolučnú-vraj) s gumovými štetinkami, ktoré majú rôzne dĺžky. Je skôr pre predĺženie rias a nie zhustenie. Zdá sa mi, že riasy mierne zlepuje do trsov. Ale oči sú po nej aj tak výrazné a podľa mňa vydrží dlho, pokojne s vami dá celý pracovný deň - min. 10 hodín.  Myslím, že kefka nedokáže úplne dobre zachytiť všetky mihálnice. Je ale nádherne čierna, pretože obsahuje viac tmavých pigmentov. Môj odtieň je black quartz, čo spolu s futuristickým obalom vyvoláva dojem, že nemám v kúpeľni mascaru, ale malú vesmírnu raketu.
Textúra je hustá a nie príliš tekutá, ale je možné, že začne rýchlo zasychať. Uvidíme.
Nie je vodeodolná a preto sa dá jednoducho odlíčiť. Ale neprežije ani slzy. Prehnala som ju testom plaču už prvý deň a nevydržala:-D

Ak človek nájde túto mascaru v akcii, pokojne si ju môže kúpiť. Za plnú cenu 11e by som si ju asi nevzala. To by som už dala prednosť Ultra Volume, ktorá je podľa mňa neprekonateľná a prežila som mnou nejednu párty, pracovný deň.




zdroj: http://www.bourjois.co.uk

A čo je najlepšie, Bourjois netestuje na zvieratách. Či testuje celý koncern Chanel sa radšej nechcem zamýšľať, pretože ma zrejme trafilo.
A čomu opäť nerozumiem je to, že sa táto kozmetika nedá kúpiť v Nemecku. Teda aspoň nie tam, kde bývam ja. Zlaté Slovensko

streda 18. januára 2012

Prozákaznícky orientované Slovak Lines

Všade sa píše o znižovaní nákladov a taktiež o novej elektronickej dobe a využívaní nových technológii, v ktorých sme my na Slovensku občas 100 rokov za opicami. Keď som chodievala zo Schwechatu do Bratislavy, vždy som si kupovala lístok u šoféra v autobuse Slovaklines, ktorý chodí každú hodinu z letiska. Na tú vzdialenosť 60km sa mi zdá cena 7.7e privysoká, ale zase neviem, či nemusia platiť nejaké poplatky letisku a podobne. Ale cena 1e za batožinu sa mi zdá absurdná. Platiť  takmer sedminu cenu za batožinu je naozaj zlodejina. Naposledy (pred Vianocami) čakalo mnoho ľudí na nástupišti, keď prišiel pán a oznámil, že všetci, ktorí nemajú lístky, si ich majú ísť zakúpiť do pokladne, pretože je obrovský nával a berú iba ľudí s lístkami. Autobus bol nakoniec poloprázdny, ale zase sme odišli ako-tak načas, pretože šofér sa nemusel zdržiavať predajom lístkov. Myslela som, že je to výnimočná situácia pred Vianocami.  Naspäť som  cestovala 8. januára a stalo sa to isté - pri nastupovaní šofér zakričal, že kto nemá lístok, musí si ho ísť kúpiť do pokladne. Halóoo??? Nebolo by to vhodné niekde oznámiť vopred? Napr. to vyvesiť na autobusovej stanici a dať oznam na web? Ak človek stojí v rade 5 minút pred odchodom, je to celkom na prd utekať do pokladne kupovať si lístok. Hlavne na linke, ktorá počas môjho pravidelného 2 ročného cestovania nebola nikdy plná.
Teraz som sa rozhodla si kúpiť lístok online. Nikdy neviem, či sa mi to oplatí, pretože mam malé časové okno medzi pristaním lietadla a odchodom autobusu a ak bude lietadlo meškať, nestihnem autobus a budú to vyhodené peniaze.
Vždy som bola presvedčená, že online platby a objednávanie sú dobré hlavne preto, pretože znižujú náklady a nie je treba zamestnávať toľko pracovníkov napr. pri prekážkach. Pri online objednávaní lístku cez Slovaklines človek vidí cenu 7.70e ako keby ju kupoval v buse. Ale ak zaškrtne spôsob platby cez kartu (pretože mnoho ľudí, čo nežijú na Slovensku, nemá slovensky účet, aby mali sporopay napr.) naskočí mu manipulačný poplatok 17 centov. Ako WTF?  Nech sa láskavo SL netvária, že sú vďaka platbám cez kartu stratový. Zákazník sa sám obslúži, sam zaplatí a sam si vytlačí lístok. A za to má platiť extra? 17centov za servisný poplatok?


A potom  už vôbec nechápem, prečo pri objednaní spiatočného lístku zaplatí človek servisný poplatok za dve transakcie, aj keď všetko zaplatí naraz.
Tým pádom ušetrí človek pri spiatočnom lístku krásnych 0.79 e.


 Pobavia ma informácie na ich webstránke, kde tvrdia, že spiatočné lístky sú veľmi výhodné.


 Slovak Lines by určite argumentovali tým, že musia platiť za transakcie Vise alebo Mastercard. Ale ja naozaj nechápem, prečo platím pri spiatočnom lístku za dve transakcie, keď sa lístok platí 1x, keďže má Slovak Lines maržu už pri predaji lístku za 7,70e a pri online kúpe im odpadajú mnohé náklady, ktoré na seba prevezme zákazník. Nehovoriac o tom, že človeka nútia si lístok kupovať vopred, ale nedávajú mu žiadne civilizované možnosti voľby.
Slovak Lines má asi pocit, že je Ryan Air.

Konkurencia by nezaškodila :-( Ale asi je táto linka málo vyťažená. Rakúsky prepravca Blauguss chodi málo, ale za 6,9e, čo je zase na zamyslenie.

piatok 13. januára 2012

Stylefruits - Voniaš ako rozkvitnutá lúka


1)      Nie každý chlap, čo si holí telo, je homosexuál
2)      Nie každý homosexuál si holí telo
3)      Homosexuálom fandím

Milí páni. Už ma nebaví počúvať reči o tom, aké je to náročné holiť si tvár a že vám zarastajú chlpy a že teda to by ste neprežili holiť si podpazušie.
My ženy to robíme a holíme si aj omnoho citlivejšie časti tela ako sú líca. Ak máte problém so zarastajúcimi chlpmi, nič vám nebráni poobzerať sa po prípravkoch proti ich zarastaniu v drogérii. Predávajú tam totiž aj iné veci ako zubnú pastu a toaleťák. Nehovorím, že je potrebné holiť si nohy, ale podpazušie a intímne partie(pre partnera je pre čistenie medzizubných priestorov lepšia zubná niť ako chlpy), ktoré sú oholené alebo aspoň zastrihnuté, by mali v dnešnej dobe patriť k povinnej výbave civilizovaného mladého muža. Pozitíva prevažujú nad negatívami, ktorými je akurát o niečo väčšia časová náročnosť a dočasné svrbenie. Ide leto, tak by bolo dobré nielen kvôli sebe, ale aj kvôli rešpektu k okoliu skúsiť oholiť to podpazušie.
Samozrejme, že existujú ženy, ktoré nechcú , aby sa muž holiť. Budíž jim přáno. V tom prípade sa holiť netreba. Ale ak napr. budete mať one night stand a svoj úlovok prekvapíte oholení, garantujem, že bude taká dojatá (a možno sa aj slza v oku zaleskne), že s vami bude robiť to, čo sa vám ani nesnívalo a to iba preto, že bude vďačná, že nežijete ako samorast.
A mimochodom, momentálne sme v dobe, kde je holenie žien priam vyžadované. Ak náhodou žena kvôli časovej indispozícii  (alebo tupej žiletke) nemôže oholiť tých 90% svojho tela, ktoré by podľa nepísaných pravidiel mala mať hladké, dobreže nie je postavená do klietky hanby na námestí. A pre chlapov, ktorí krútia hlavou, že preháňam. Koľkí z vás by išli na rande so ženou, ktorá chodí v šatách bez rukávov a nemá oholené pazuchy a nohy? 


Seksiiii. V tomto som za rovnoprávnosť (na rozdiel od nosenia ťažkých bremien) a keď sa holenie očakáva od žien, malo by to platiť aj pre mužov.

4)      Sprcha aspoň 1x denne

Bola som šokovaná, keď som zistila, že aj mnohým mužov, ktorí nepracujú manuálne, príde sprchovanie každý deň ako zbytočná strata času, ktoré akurát signalizuje zženštilosť. A to je úprimne povedané vážne nechutné. Nájdite si svoj rytmus – či ráno alebo večer (ja doporučujem večer, po práci) a vlezte pre Kristove rany do tej sprchy. Nie sme v Afrike, kde je voda na prídel. Ak máte sprchu, tak predtým ako zapnete po príchode domov počítač, vlezte do sprchy. Ak máte vaňu, kúpte si kačičku alebo si vezmite aj porno časopis(aspoň sa ten bordel ľahšie zmyje) a okúpte sa. Len si preboha nemyslite, že ste sa až tak v práci nepotili, veď nebolo teplo a teda to nie je také zlé a okolie to necíti. Verte mi, cíti.
Pot by sa dal prežiť, ak by ten muž vyzeral takto:





Ale bohužiaľ to často vyzerá takto:


zdroj: modnipeklo.cz

5)      Používať deodorant a parfém

Alebo aspoň ten deodorant. Chápem, že stará pravda „správny chlap má smrdieť ako lev“ a že mužské pyžmo ženu vzrušuje,  je  veľmi mužná a lákavá a evokuje maskulínne predstavy Marlboro mana cválajúceho pri západe slnka. Ale keďže sa drvivá väčšina z vás žije alebo aspoň pracuje v meste a nezaháňa celý deň osamelo dobytok  na stráni, tak by bolo fajn tomu prispôsobiť hygienu. Používajte deodorant vtedy, ak ste v kontakte s inými ľuďmi na vzdialenosť menšiu ako 2 metre (predpokladám, že ak nie ste strážca muničného skladu pri hraniciach s Ukrajinou alebo recepčný v 5 hviezdičkovom hoteli v Kráľovskom Chlmci, tak túto podmienku takmer vždy splníte).



zdroj: www.gala.de



Deodorant (alebo aj antiperspirant) sa nanáša takto:




Parfém dokáže z obyčajného chlapa urobiť chlapa, ktorý u ženskej stojí za hriech. Aj keď muž nevyzerá ako model a pripadá si neviditeľný, voľbou dobrého parfému (a tým nemyslím Barbus voda po holení) docieli aspoň to, že sa za ním žena otočí.
Pach čpavku zmiešaný s potom a zatuchlinou si môžete nechať na dôchodok.

6)      Obliekať si čisté oblečenie častejšie ako raz za 5 dní

Toto sa sčasti týka bodu č.4. Neznamená, že ak vonku nebolo 30 stupňov a vy ste nemali pod pazuchami obrovské spotené fľaky, že ste sa nepotili. Človek sa potí stále a pot sa ukladá v oblečení. Nielen ukladá. On sa dokonca rozkladá a tu nastáva problém. Tkanina má totiž pachovú pamäť. Sviňa -  dá sa bohužiaľ preľstiť iba vodou a pracím  práškom. Nič lepšie sme zatiaľ nevymysleli. Uznávam, že napr. pri vašom zmiznutí bude pre policajného psa omnoho ľahšie nájsť vaše rozkladajúce sa telo podľa pachovej stopy vďaka prepotenému tričku. Ale táto možnosť je dosť nepravdepodobná (teda ak nemáte kamarátov, ktorých oslovujete Žaluď, Veľký Miki a pod.)
Ide to ruka v ruke. Darmo budete používať deo a sprchovať sa, ak si neoblečiete čistú košeľu. A darmo si budete dávať čisté oblečenie, ak budete mať na sebe vrstvu potu z minulého týždňa a vaším kamarátom začnú pri vyzutí vašich topánok slziť očí a nebude to kvôli vtipnej historke, ktorú ste práve povedali.
Spodná bielizeň a ponožky sú samostatná kapitola. Dlho som si myslela, že vtip o tom, že sa pánske trenky dajú nosiť 4 dni je iba vtip(určite ho poznáte – jeden deň spredu, druhý naopak, tretí prevrátiť zvonka dovnútra a 4 zase otočiť predok na zadok). A taktiež som sa musela presvedčiť, že niektorí muži berú tento vtip vážne.
Takže trenky meniť každý deň. Je to kultivované a nikdy neviete, kedy sa budete musieť vyzliecť. Okrem toho sa zaschnuté blato na ihrisku celkom ťažko perie (a maskáčové trenky to nevyriešia). 
A ponožky detto. Ak pracujete napr. v dielni v uzavretých topánkach, pokojne si meňte ponožky aj 2x denne. Áno, viem, treba ich potom častejšie prať, ale z krásy vám neubudne. A kupovať bavlnené ponožky, polyesterové zmesi sú najlepší kamaráti húb a plesní na nohách a pot ich má tiež strašne rád. 
Naj afrodiziakum v posteli je toto:


  zdroj: www.e-kulturistika.cz


Ak sú ponožky deravé, vyhoďte ich a nesnažte sa ich zachrániť s argumentom, že sa vám v nich  luftuje noha.


Samozrejmosťou sú ostrihané nechty na rukách aj na nohách a ani ten pilník nie je treba podceňovať. Ten dokáže obrovské divy.

7)      Zuby

Zuby si umývajte minimálne! 2x denne. Ak ste jedli napr. cesnak alebo cibuľu, pokojne aj častejšie, aj keď pach ide zo žalúdku, čistými zubami nič neskazíte. A zubná niť má tiež svoje opodstatnenie(odstraňuje zubný kameň a pomáha znížiť krvácanie ďasien), rovnako ako ústna voda. Obe by sa mali používať po vyčistení zubov.  Ja napr. neznášam klasickú zubnú niť, preto mi zubárka dala tip na tzv. sticks. Prácu s nimi zvládne aj malé dieťa.
zdroj: www.twenga.de


Je obrovská zábava nahmatávať jazykom večer pri CSI zbytky obeda, ale to, že sa tohto vzrušenia vzdáte, vám partnerka rada odpustí.  A ak občas pozeráte v drogérii na takú plastovú vec, ktorá má oválny otvor, tak je to škrabka na jazyk a nie sexuálna pomôcka. A používa sa presne na to, podľa čoho bola pomenovaná. Pomáha znižovať zápach z úst. Upozornenie! Zníženie zápachu z úst má aj negatívne stránky, napr. to, že zrazu pri vás ľudia chcú sedieť. Alebo reagujú na vaše otázky a pritom sa vám pozerajú do očí.
zdroj: www.zuby.cz


     8) Nenoste krátke nohavice spolu s košeľou s dlhými rukávmi. Budete vyzerať ako vidlák, ktorý nevie, či je vonku teplo alebo zima.
      zdroj: www.blesk.cz

štvrtok 12. januára 2012

Ako ďalej ... milá práca

 "Upozorňujem, že tento text obsahuje iróniu"


zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d2/Peter_Lenk_-_Karriereleiter_01.jpg

Tak nám začal nový rok 2012. A ako každý rok bude predo mnou stáť množstvo výziev a rozhodnutí, ktoré z duše nenávidím. Neznášam už iba to, keď si musím vyberať jedlo na jedálnom lístku, pretože chcem skúšať stále niečo nové a zároveň mám obavy, že mi to nebude chutiť a tak zostanem pri klasike. A takto je to s oblečením, cestovaním a so vzťahmi. Proste nerada riskujem. Čo je nevhodné hlavne preto, že by som strašne túžila napr. podnikať a byť ekonomicky samostatná. Len na to by sa hodil nápad, že v čom. Som humanitne vzdelaný človek a kreativita nie je moja silná stránka. Pokým nevymyslím niečo iné, musím vziať za vďak pracovným ponukám, často úplne bezobsažným a nič nehovoriacim. Tak ako mnoho iných, ani ja nemám presnú predstavu, čo chcem robiť a aj keby som to vedela, nič vhodné by som nenašla. Po práci ale vždy viem, čo robiť nechcem. V Nemecku majú pre týchto nerozhodnutých ľudí, nekvalifikovaných pre dané pozície pekný názov "Quereinsteiger". A ten vyzerá zhruba takto:


zdroj: http://www.diekarriereleiter.de/als-quereinsteiger-zum-traumberuf/

Ešte by sa asi k obrázku hodila bublina: "Je to iba dočasný job".

Aj ja som si vyskúšala prácu v call centre. A dúfam, že sa k nej už nikdy nevrátim. Na druhej strane sa v call centrách zgrupujú ľudia, ktorí túto prácu vidia ako nutné zlo a neberú ju vážne a všetci sú na jednej lodi, takže ja som mala vynikajúci kolektív, v ktorom sme mali veľa spoločného a s niektorými som v kontakte aj po dvoch rokoch.
Ale nebudem klamať. Štúdium politológie ma veľmi bavilo a preto som chcela pracovať niekde, kde by som bola pri zdroji. A ešte skĺbiť to s nemčinou, ktorú mám veľmi rada. A keďže som štipendijný nomád, prihlásila som sa na stáž do Bundestagu (spolu s Erasmom to bola najkrajšia a najlepšia skúsenosť môjho života a stretla som aj Angelu:-D Čo sa týka zamestnania na Slovensku, bolo mi to k ničomu, pretože to firmy buď nepoznali, alebo ma kvôli nemčine stále chceli strkať na pozície heldesku na telefóne - toľko k nariekaniu personáliek v novinách, ako nemajú´uchádzači zahraničné skúsenosti - aj keby mali, bolo by im to v humanitných smeroch na dve veci). Motivačné eseje som zbúchala na kolene v kancelárii v pracovnej dobe. Motivačky celkovo nenávidím. Nemôžem byť úprimná a napísať, že chcem ísť na stáž, pretože mi niekto bude platiť aspoň skromné štipko, budem mať nulovú zodpovednosť a budem chvíľu bývať v nejakom zaujímavom meste, kde by sa mi neskôr mohla naskytnúť možnosť aj zostať pracovať natrvalo.
V normálnom jobe za normálne peniaze, z ktorých sa dá vyžiť, s pracovným týždňom, ktorý rozsahom porušuje zákonník práce iba trochu a s možnosťou vziať si dovolenku bez toho, aby som sa musela pchať do zadku šéfovi a kolegyniam, ktoré automaticky predpokladajú, že keď chodia 10 rokov lyžovať, tak to budú robiť stále a moja dovolenka je iba hoax, pretože ako človek bez manžela a detí som automaticky Untermensch a aj tak som vždy po ruke. A že by sa mohlo jednať o prácu, ktorá je trošku ťažšia ako tá, ktorú by zvládla cvičená opica. No a že bude šéf vedieť moje meno a v zahraničí aj krajinu odkiaľ pochádzam.


Niečo sa mi podarilo a niečo stále nie. Svoju terajšiu prácu som získala úplne normálnym spôsobom - cez pohovor. A dokonca príjemný, s ľudským prístupom. A to som nemusela ani absolvovať 5 kolové assessment centrum na pozíciu nižšej podržtašky. Musela som ale začať hľadať skoro, ešte počas stáže na Ministerstve výskumu Baden-Wuerttemberska. A musela som si zmluvu na celý rok odgrgať polročným praktikom za almužnu, ktorá stačila na izbu bez normálneho kúrenia, iba s elektrickým radiátorom, ktorý bol ale kvôli drahej elektrine zapnutý málo a keď, aj tak nevykúril izbu. Spanie v mikine a para idúca od úst boli každovečerný jav. No a v máji, keď už Slováci nepotrebovali povolenia, mi dali zmluvu. Nemyslím si, že to bolo kvôli mojej výnimočnosti. Skôr preto, že mi môžu platiť menej ako Nemcovi, mám uznaný VŠ titul, čo dobre vyzerá a pri projektoch s Ostblockom sa hodí moja slovenčina resp. čeština. Ale úspech je, že už si nemyslia, že som z Bulharska ale Slovinska. Aj na tom popracujeme. Môj šéf už zmenil úvodnú otázku small talku z : "Tak ako je v Bulharsku?" na "Tak ako je v Bulh...., vo Vašej krajine". Systematicky kolegov uplácam slovenskými syrmi a keramikou. Pomaly sa zaúčam a snažím sa byť stále viac nenahraditeľná. Tak dúfam, že to zanechá dojem.
No mohlo by to byť horšie. Mohla by som byť rovnaká projektová asistentka na Slovensku s platom 600e v hrubom a životnými nákladmi iba o pár eúr nižšími ako tu v Nemecku. Aj keď... na Slovensku by som si asi nemohla dovoliť bývať sama v jednoizbáku. Majiteľ ho chce predať a len tak informatívne som sa spýtala na cenu. Ľudia v Bratislave radi hovoria, aké je to drahé mesto a že platy sú nízke, ale ceny bytov a nájmy podobné ako v Nemecku. Neverte tomu (ceny podobné ako vo východnom Nemecku možno). Môj byt, ktorý má 32 metrov štvorcových, je to panelák zo 70tych rokov, kde musíte nanovo urobiť kúpeľnu a kuchyňu v nič moc štvrti, chce majiteľ predať za 260 000E ! A za to by som mala aj v Bratislave výborný bejvák.
Ale rovnako ako každý rok, bude aj 2012 rok rozhodnutí. A budem sa musieť rozhodovať, či mi pohodlie tu stojí za spokojnosť, ktorá mi tu bohužiaľ chýba a samotu, ktorej tu mám priveľa a všetci, ktorých mám rada, mi strašne chýbajú. Mám pocit, že 10 rokov bývania mimo domu je celkom dosť.

Tak ak by mal niekto zaujímavé pracovné ponuky, sem s nimi :-D

pondelok 9. januára 2012

Pokojné svedomie

Hned na začiatok je potrebné povedať, že vlastne neexistuje kozmetika netestovaná na zvieratách. Takmer každá substancia bola v čase svojho vzniku (aj ked to bolo dávno) nejakým spôsobom testovaná. Aj jednotlivé suroviny, ktoré existujú od nepamäti(napr. aj voda). V tomto smere minulosť nezmeníme. 

"Bio" a prírodné sú v dnešnej dobe kľúčové slová, ktoré využívajú módnu vlnu zdravého životného štýlu. Sú ale často natoľko sprofanované, že si každý pod nimi predstaví niečo iné. Je možné si predstaviť, že niekto tvrdí,  že polyetylén je napr prírodná látka, pretože to je skutočne vyrobená z ropy v prírode a tak je prirodzene sa vyskytujúca).

Ak to berieme z hľadiska kozmetiky, znamená bio-produkt, ze výrobok obsahuje určitý podiel látok, ktoré podchádzajú zo zdrojov, ktoré dostali bio-cetrifikáty

"prírodný" zase neznamená, že látky boli získané podla bio kritérií, ale že sú prirodzeného pôvodu. To opäť môže znamenať všeličo. Napr. prírodná jahodová aróma môže byť z dreva alebo plesňovej kultúry.


Bohužiaľ sa človek nemôže spoliehať na to, ze bio alebo prírodná kozmetika nie je testovaná na zvieratách. Koncové produkty budu testované výnimočne, ale jednotlivé zložky ako napr. emulgatory, slneč. filtre a pod. pochádzajú z chemického výskumu, ktorý sa testovaniu na zvieratách (na kozmetické účely) ani nesnaží vyhnúť.  Napr. často vychvaľovaná smernica REACH, ktorá má v spotrebiteľoch navodiť dojem, ako sú v EÚ chránení proti zlým chemikáliam, má za následok aj to, ze aj zložky a produkty, ktoré už boli testované a sú dobou overené, sa musia opätovne testovať na zvieratách, aj ked je to zbytočné. A práve to mi príde zvrátené, že sa ubližuje živým tvorom neskutočným spôsobom len tak, bezdôvodne.

Snažila som sa vypátrať nejaké zoznamy výrobcov, pri ktorych je ozaj istota, ze netestujú koncové produkty ani zložky na zvieratách, ale je to komplikované. PETA je velmi orientovaná na UK a USA a mnoho značiek na zozname ani nepoznám a neviem, kde a či sa vôbec dajú kúpiť niekde blízko Slovenska a taktiež, či je cena aspoň trochu akceptovateľ.
 
Značky ako Nivea alebo Clinique síce tvrdia, ze koncové produkty netestujú, ale testujú zložky alebo aby boli morálne z obliga, dávajú testovať externým laboratóriám a nemusia potom nikde túto vec uvádzať na výrobku.

Existuje mnoho certifikátov, ktoré majú spotrebiteľom uľahčiť orientáciu. Známe je napr. Vegan. Je to označenie vegánskej kozmetiky, ktorá by nemala obsahovať žiadne produkty testované na zvieratách alebo pochádzajúce zo zvierat. Tu sa mysli zo živých aj mŕtvych - takže sem nepatrí ani med a mlieko. Ale pozor - mnoho produktov vegánskej kozmetiky sa takto hrdo nazýva, pretože sú takmer 100% chemické :-D Vegánske kozmetika neobsahuje žiadne zložky, ktoré pochádzajú zo živočíšneho zdroja a je tu vylúčená každá forma zneužívania alebo krutosti proti zvieratám. Výrobky vegan sú vyrobené podľa štandardu Vegan Animal free Standards.


zdroj: fem.com

Ďalší certifikát je napr.  BDIH (Bundesverband der Industrie- und Handelsunternehmen für Arzneimittel, Reformwaren, Nahrungsergänzungsmittel und kosmetische Mittel e.V.) - táto značka povoľuje produkty zo živých zvierat - napr. mlieko, med. Ale nie z mŕtvych ako napr. kolagén alebo rôzne podkožné tuky.


zdroj: bb-kalkar.de

BDIH certifikát bol pôvodne platný iba v Nemecku. V súčastnosti ho udeľuje ho medzinárodný inštitút so sídlom v nemeckom Osterode.Podľa tohto certifikátu nie je možné robiť testy na zvieratách  ani pri výrobe a ani pri výskume produktov. Taktiež nie je možne testy zadávať externým firmám. No a zložky, ktoré neboli na trhu pred 01.01.1998 môžu byt použité iba vtedy, ak neboli testované na zvieratách. Zber surovín prebieha šetrne bez zaťaženia životného prostredia.
Taktiež je možné používať minerálne soli a kyseliny.
Viac info nájdete tu

Zo známejších a na Slovensku dostupných značiek sem patrí Alterra a Alverde, Anne Lind, Dr. Scheller, Dr. Hauschka, Lavera, Logona, Sante a Weleda.  Kompletný zoznam výrobcov je tu

Ale napr. na jednom zo zoznamov som našla informáciu, že Dr. Scheller, používa zložky, ktoré sú testované. Tak neviem :-/ 

Medzi známejšie certifikáty patrí aj Natrue. Certifikát NaTrue vznikol v roku 2008 s cieľom transparentne informovať spotrebiteľov o zložení biokozmetiky všade vo svete. Založili ho priekopníci vo výrobe biokozmetiky (Weleda, Logona, Lavera, Dr. Hauschka) v Bruseli.  Medzinárodný certifikát NaTrue má prispieť k zachovaniu a garancii vysokých nárokov na výrobcov prírodnej kozmetiky a biokozmetiky. Niektoré značky kozmetiky postupne prechádzajú na certifáciu NaTrue.



zdroj: http://www.bioterra.sk/certifikaty-v-biokozmetike/ 


Viac informácii o certifikáte nájdete na webstránke.
Existujú tri levely certifikácie:
1) Natural cosmetics
2) Natural cosmetics with organic portion


3) Organic cosmetics


Keď som bola mladšia, na mnohých výrobkoch bol nakreslený malý zajačik. Toto logo znamenalo, ze výrobok nebol testovaný na zvieratách. V tej dobe sa o týchto veciach až tak veľa nevedelo a sama som nevedela, že je rozdiel medzi testovaním výrobku a jeho zložiek. Ale bolo to aspoň nejaké vodítko. Dnes už nie je jednotné logo na označenie a ani vety ako "netestované na zvieratách" nie nijak právne chránené alebo patentované, takže ich môže každý výrobca používať bez toho, aby to bolo pravda.

Často ani to, že človek nakúpi u výrobcu, ktorý sa chváli tým, ze nič netestuje, na veci nič nemení, pretože firma patrí koncernu, ktorý testuje ako divý. Príkladom je Body shop. Od roku 2005 patrí pod Loreal a ten je na poli testovania niečo ako  Sauron. Ovláda všetko, na co svieti slnko. Patrí mu: L’Oréal, Maybelline, Garnier, Softsheen, Carson, Le Club des Createurs de Beauté (CCB: agnès b., Cosmence, Maniatis, Professeur Christine Poelman, Corinne Cobson, Bioexigence, YesforLov, Natural Seabeauty, etc), L’Oréal Professionell, Kérastase, Redken, Matrix, Mizani, Shu Uemura Art of Hair, Essie. Lancôme, Biotherm, Helena Rubinstein, Kiehl’s, Shu Uemura, Giorgio Armani, Ralph Lauren, Cacharel, Victor&Rolf, Diesel, YSL, Vichy, La Roche Posay, innéov (Joint Venture s Nestlé), Skinceuticals, Sanoflore.

Uvedomelý kupujúci sa rovno môže rozlúčiť so všetkým od COTY, Beiersdorf (Labello, SLEK, SBT, Nivea, Nivea for Men, Florena, 8×4, La Prairie, Eucerin, Hansaplast), Procter & Gamble (Pantene Pro-V, Head & Shoulders, Olaz, Braun, Gilette Venus, Gilette Fusion, Gilette Satin Care, Max Factor by Ellen Betrix, Herbal Essences, Wellaflex, Wella ) a mnoho dalších. 


No a inou vecou sú rastlinné zložky. Ak výrobok obsahuje napr. sóju alebo palmový olej, zase existuje obrovské riziko,  že práve kvôli tomu boli vyklčované lesy, mnoho poľnohospodárov a drobných rolníkov v krajinách tretieho sveta bolo zo svojich pozemkov vytlačených alebo vyhnaných a ich pôda zabratá, aby firmy mohli pestovať tieto monokultúry a roľníci a ich rodiny sa prepadli do totálnej chudoby. Toto je už problematika fair tradeČo sa týka kozmetiky, fair trade kozmetika je podľa mňa ešte v plienkach - predávajú sa rôzne telové mlieka a telové maslá ako shea butter, ale kompletná paleta chýba.

Ako pri každej kozmetike, je aj pri prírodnej kozmetik rozdiel v kvalite, ktorý spočíva nielen vo výbere surovín ale aj v spracovaní. Ak je preto značka extrémne lacná, dá sa predpokladať, že bolo šetrené na kvalite surovín alebo spôsobe spracovania. Na druhej strane neznamená, že drahé je automaticky aj dobré. 

Pre Slovensko: http://www.slobodazvierat.sk/Kozmetika-netestovana-na-zvieratach.138.0.html 



HCS-Human Cosmetics Standard