Próxima paragem: Lisabon

Konečne sa mi podarilo zdrhnúť legendárnemu nemeckému letu, kde je 3 dni teplo a dva mesiace zima. Ale každý nostalgicky spomína na tých pár dní tepla a neznalý človek nadobudne pocit, že je tu asi 35 stupňov a to je kapitálny omyl. Klimatické zmeny sem či tam, za teplom treba stále cestovať na juh. Tento rok som mala s kým a keďže dotyčný je blázon do hudby, rozhodol sa, že mi ukáže Depeche Mode naživo a bude to práve v Lisabone.

Išli som na festival Optimus Alive. Každému, kto bude mať čas, ho doporučujem  navštíviť. Málokedy nájdete tak zaujímavý line up spoločne s perfektným miestom, kde môžete cez deň chodiť po meste, nakupovať, luxusne jesť a kúpať sa na pláži a večer fandiť Kings of Leon, Django, Django, Too many Djs alebo Two doors cinema club. Areál Alges (Alžeš) je priamo pri pláži, festival malý ... asi 20 000 ľudí, takže atmosféra výborná. Dostupné vlakom z centrálnej stanice Cais do Sodre za asi 15 min. alebo električkou.

Najdrahšia je letenka, predsa len Lisabon nie je za rohom.
Ubytovali sme sa cez www.airbnb.com. Minulý rok som cestovala cez Couchsurfing, čo bolo super, ale mierne neflexibilné, pretože sme nedostali kľúče a museli čakať na dotyčného, kým príde domov. Cez Airbnb síce človek platí, ale má izbu pre seba a kľúče. Naša hostiteľka bola mladá designérka, bývala v 4 izbovom byte s kamarátkou, s výhľadom na more a Panteón, mega príjemná, človek sa cítil ako doma. My sme mali vlastný balkón, obrovskú posteľ a kúpelňu pre seba,
7 nocí nás vyšlo dohromady na 114€ čo považujem za neprekonateľnú cenu.

Výhľad z kuchyne na štvrť Alfama

Výhľad z izby

Panteón

Estoril (Eštoril) - mestečko aristokracie a prímestská pláž

Most 25. apríla - výročie revolúcie

Socha Christo Rei - vstupné je 5€, človek sa dostane výťahom na výhliadku vo výške 82 metrov. Socha samotná má 28 metrov.

A čo je najlepšie, Lisabon je neskutočne lacný. Ešte aj pre Slováka. Káva za 75 centov, koláče za 50-60 centov, verejná doprava - celodenný tiket za 6 € a vlak na pláž Cascais line - 20km za 2,15€. A neskutočná pecka sú taxíky... za 9€ z letiska do centra, kde máte milého taxikára, ktorý hovorí anglicky je neprekonateľné. Keďže sme nestíhali koncert Tame Impala, vzali sme prvý taxík a spýtali sme sa koľko to bude stáť na festival a pripravovali sme si, že dáme max. 20€ a keď taxikár povedal... "I dont know, probably 8-9 €" tak sme hneď buržoázne nasadli a nechali sa odviezť prakticky až pred dvere.

Mesto je pre mňa najkrajšia európska metropola. V centre nie je miesto, z ktorého by nebol magický výhľad. A čo je najlepšie, v meste normálne žijú ľudia, starí, mladí. Dôchodcovia sedia na priedomí, kecajú, hrajú šachy. Proste to nie je turistický skanzen, život je tam aj po zotmení. Ošarpané domy, vedľa krásnych budov a kachličky azulejos na stenách vytvárajú v pitoreskných zakrútených uličkách neprekonateľnú atmosféru.

Katedrála Sé - jediná románska pamiatka, ktorá prežila ničivé zemetrasenie 1755

Treba si dať pozor na vreckové krádeže, takže chodiť so zavretou kabelkou a pozor v tlačenici napr. v električkách - kultová 28. Tú je dobré používať večer, je vtedy fakt prázdna a človek má úžasný výhľad.
Ignorujte predavačov okuliarov, najprv sa spýtajú, či chcete okuliare a potom ponúknú hašiš z Maroka, speed, kokain alebo herák.

Portugalci sú asi najpríjemnejší národ aký som stretla. Žiadna ojebávacia mentalita, že niekto zle vydá alebo naúčtuje viac. V reštaurácii mi priniesli inú prílohu a keď som ju dojedla, prišli sa ospravedlniť a doniesli objednanú prílohu zadarmo. A sú úplne iní ako Španieli. Proste národ moreplavcov. Každé väčšie mesto je na pobreží a na rozdiel od Španielov, kde mnoho z nich nemá k moru žiaden vzťah v tej veľkej suchej krajine, sú Portugalci s morom spätí.
Milujú sladké a celý deň jedia menšie koláčiky pastelerias.  A ryby, najmä grilované sardinky, ktoré sú symbolom mesta. A lacné domáce víno, pol litra v reštike za 3e z ktorého je človek príjemné opitý celý večer.

V Lisabone sa dá úžasne nakupovať, farebné trendové oblečenie alebo krásne topánky za asi 25€.

Próxima paragem znamená nasledujúca zastávka. To je niečo málo, čo som sa naučila.  Takže ak máte čas a peniaze, choďte tam. Atlantik nie je tak studený, ako by si človek myslel.

Obrígada:-)

New In - Kozmetika Le petit Marseillais

Medzi všetkými tými dôležitými vecami ako bojkotovaním práce a pretvarovaním sa pred boyfriendom, že mi vôbec nevadí, že spí v tom istom tričku, v ktorom ide do práce, si nájdem čas aj na niečo krásne povrchné, teda kozmetiku. Už dlho som chcela vyskúšať francúzsku značku Le petit Marseillais (malý Marseilčan). A to preto, že má roztomilé logo malého námorníka. No pozrite, nie je k sežrání? To je ten pravý dôvod.

zdroj: http://maximum-echantillons.com

Kto už by sa mal vyznať v kozmetike, keď nie Francúzi. Nestihla som si túto značku kúpiť na dovči v Bretónsku, pretože tam sme o normálny supermarket ani nezavadili. Vraj je to vo Francúzsku bežná značka v každom väčšom obchode. Vyrábajú všetko možné... šampóny, telové mlieka, kondicionéry, sprchové gely atď. Všetko s typickými vôňami Stredomoria, ktorým zodpovedajú aj kombinácie ako levanduľa, citrusové plody, ruža & malina, marhuľa & bazalka alebo pínia.

zdroj: http://www.skinscrubs.co.uk

Značka vznikla 1982 a ako základ použila know how výroby svetoznámeho marseilského mydla - « Savon de Marseille ». 

Oficiálny web bohužiaľ iba vo francúzskom jazyku, kde nerozumiem zhola nič, je tu.
Ak viete, kde sa dajú kúpiť na Slovensku, dajte vedieť, ja som nič nenašla. Z ich oficiálne facebook stránky mi odpísali, ze predávajú iba vo Francúzsku alebo potom cez Amazon.

V Nemecku sa zháňa ťažko, musela som ju kúpiť online s celkom vysokým poštovným, ale proste už ma to pokúšalo príliš dlho.  Majú také množstvo kombinácií a krásnych obalov, ktoré sú oku lahodiace, že je to škoda neskúsiť.

 Na moju extrémne suchú pokožku som si vybrala telové mlieko s  karité a arganovým olejom, ktoré prekvapivo nevonia ani trochu sladko (rovnako ako všetky bambucké maslá a karité), a je veľmi dobré. Možno by mohlo robiť trochu mastnejší film. Rovnako ako krém na ruky, ktorý je pre mňa ako kancelársku krysu úplne nevyhnutný, lebo každodenné hrabanie sa v papieroch mi to vysušuje viac ako čistiace prostriedky (som počula, lebo ja inak neupratujem).

Ďalším je šampón na dlhé vlasy s ľanom a mandľovým mliekom - šampón nie je ničím výnimočný, ale vôňa je úžasná. A veľmi príjemná konzistencia, ktorá dobre pení a je vhodne tekutá, nie príliš gelová ako iné šampóny.

A na leto som sa rozhodla kúpiť sprcháč, ktorý je osviežujúci a aspoň trochu unisex, pretože môj drahý mohol jednu dobu používať iba môj ovocný Bourjois a verte mi, keď muž vonia ako mango, nie je to veľmi atraktívne. Vybrala som kombináciu  - Mandarine & Citron vert, veľmi svieža a korenistá, ktorá nakopne a myslím, že pre leto bude ideálna, keď chcete navodiť feeling dovolenky - proste joie de vivre.

Getting hipsterized

Katolícke sviatky sú v Nemecku to, čo si ja pohan vždy vychutnám. To je dobré na demokracii, že ma núti sláviť aj to, čo neuznávam. Jupííííí. Ideálny nápad vydať sa do môjho najmilovanejšieho mesta...Berlína. Lístky na vlak a letenky drahé ako vajcia na Veľkú noc. Takže sme naštartovali Fjord Fjesta a vydali sme sa  na cestu po jedinej naozaj slobodnej autokrajine na svete, kde nie je rýchlostný limit na diaľnici. Za 70timy Rastplätze sme sa konečne preplazili cez Ku Damm a nekonečnú zápchu, kde sme si pripadali ako v 1976 v Západnom Nemecku (teda hlavne ja, môj Schatzi je zo Západného Nemecka) po asi 8 hodinách vypadli z auta. Predtým sme samozrejme zablúdili, pretože ked šoférovi poviete vy a aj navigácia, že má ísť vpravo, tak on zásadne vľavo. Len aby ste vedeli, ak ste v Berlíne neboli. Na Ku Damm nie je toľko hipsterov, na to je príliš poshy. Ale čím viac sa blížite Prenzlauer Bergu, tým sa ich koncentrácia zvyšuje. A je to ako mor, niet úniku. Skinny jeans,tielka alebo tričká s výstrihom asi až po pupok ( hovorím o mužoch), hobo čapice a okuliare s hrubým rámom bez dioptrií. Proste hlavne nevyzerať mužne. Rádoby nedbalé oblečenie, drahé jak šľak.

Prešla som si nostalgické miesta môjho internshipu z Bundestagu, totálne ghetto na Kottbuser Tor.Tu sa vždy začínajú demonštrácie na 1. mája, kde si ľudia pohádžu zápalné flaše, rozbijú nejaké výklady, ponadávajú na konzum a kapitalizmus a potom si to pofotia svojim smart phonmi, v ktorých sú suroviny získane otrockou prácou z Konga a postnú to na facebook, ktorí tak nenávidia. A Hipstermánia chytila aj nás. Už na druhý den sme sa prichytili ako si kráčame s latéčkom v ruke a bio obloženou žemľou. Ja, čo si dám tresku v majonéze.

Výlet bol všetko, hlavne nie nudný. Ked chodíte s bláznom do elektro hudby, tak vás nikto nemôže obviniť z toho, že ste povrchná ženská, ktorá namiesto spoznávania nakupuje topánky. My nakupujeme káble a syntetizátory. Napr. v Schneiders Büro, ktorý inak vyzerá ako klasická sídlisková drogérka. Aspoň zvonku. Ale pre západonemeckého chlapca to bol zážitok. Mna tam síce nechal tvrdnúť 90 minút, v štvrti, ktorá sa volá aj Malý Istanbul, kde som akurát mohla ocumovat večierky a sekáče, ktoré vyzerajú ako vietnamské obchody s handramy na Slovensku.

Schneiders Büro

Na párty sme slido klubu, kde som takmer ohluchla. Klub Gretchen. Pripadala som si pri ceste domov ako z filmu Saving Private Ryan... Síce som videla, ako sa autá ku mne približujú, ale nepočula som vôbec nič. Musím povedať, že to bola zaujímavá skúsenosť. Ale vidieť Dj legendu - Étienne de Crécy naživo tiež nie je zlé.

 V podstate bol aj tento trip ako všetky ostatné. Mnoho jedla, vela pitia, vela chodenia.... Tak mrzké mesto až je nádherné. Presťahujem sa tam raz. Budem v nedelu jest brunch za 9€ o 13:30 a chrúmať bio žemle medzi  vegánmi. A nosiť slnečné okuliare do klubu. Sedieť v kluboch, ktoré majú cool mená, ktoré každý používa, ale nikoho nenapadlo ich použiť ako názov. Napr. bar "ku mne alebo k tebe" - " Zu mir oder zu dir".

Cesta domov bola ako Slováci do Chorvátska. 6 hodinová cesta trvala 12 hodín vďaka záplavám, baustellen a dažďu. 12 hodín v malom aute tiež dokáže zmeniť pohľad na človeka.

Danziger Strasse / Eberswalder Strasse

Guerilla Marketing... Nový Daft Punk je naozaj všade a fakt sa vyplatí si ten album vypočut. Ako hovoria Nemci...Fickmusik.

Televízna veža na Alexanderplatz

Kulturbrauerei - Prenzlauer Berg

Ja som proste taký common person. Ako hovorí Pulp. A teraz ma ospravedlňte. Idem si pozrieť Game of Thrones.

Nočný vlak do Lisabonu

Tak mi bohužiaľ padol Island. Neviem, či sa mám tešiť alebo byť smutná. Aj keď slovo bohužiaľ to asi vystihuje. Ale aspoň nebudem žiť z ruky do úst a budem mať prácu. Lebo ako sa človeku všetci snažia nahovoriť, je jedno, že je nespokojný, hlavne, že má istú prácu, pretože ak nemá jednu prácu 35 rokov, zdochne na ulici. Pretože to je to najdôležitejšie na svete. Stačí poznať jedno pravidlo personlistiky: vemte zivotopisy uchazecu a pulku jich rovnou hodte do kose, nikdo prece nechce pracovat s lidma, kteri maji smulu...
Dúfam, že to, prečo som to vzdala naozaj stojí za to. Síce sama hovorím, že nie je dobré prispôsobovať sa chlapovi, ale niekedy sa vyplatí urobiť ústupok, tak dúfam, že toto je ten prípad. Len škoda, že už budem mať 30 a EVS už robiť nikdy nebudem môcť. A síce niektorí hovoria, že ísť do zahraničia (hehe, ja som vlastne v zahraničí, smutné, že mi to tak ani nepríde) sa dá ísť aj neskôr, ja tomu neverím veľmi. Je to ako s obrovskými knižnicami v starých bytoch. Sú plné kníh a človek si povie, že by keď chce, prečíta ich ale nakoniec je polovica z nich nedotknutých a neotvorených. Alebo ako s luxusnými reštauráciami, ktoré majú presklené steny. Vidím dovnútra,ale neodvážim sa vojsť. Človek by mohol, ale keď naozaj nemusí...veď to poznáte. Aj keď mám pocit, že Island na mňa útočí odvšadiaľ. Vidím samé články o Islande, dokonca je v Reykjavíku teplejšie ako v Stuttgarte, takže argument, že mi tam bude zima, padá.
Preto je tu asi zlá krajina pre mňa. Keďže ľudom tu je dobre, nemajú potrebu nič meniť. Síce všetci majú plnú hubu kecov ako by chceli niekam ísť a niečo zažiť, ale pohybujú sa v rádiuse 50km - práca, štúdium. Tak, aby sa vždy dalo dochádzať na víkend domov oprať veci. Desivá predstava. Vždy som sa snažila dostať preč z malého mesta a akosi sa mi to prestáva dariť. Asi je fakt pravda, že život je sled náhod.
Všade, kde človek je, necháva kúsok seba. Uvažujem, či som tu nenechala už príliš, aby som mala ešte kde ísť. Ako bolestné som si dala lisabonský festival Optimus v júli a k tomu pár dní v meste, do ktorého som od filmu Nočný vlak do Lisabonu platonicky zamilovaná. Uvidím depešákov a Phoenix, Stereophonics, Editors, Two doors cinema club a Kings of Leon.

Trailer tu. Film je podľa knihy Pascala Merciera. A normálne som bola kultúrna a zaplatila som kino, inak som správny Východoeurópan, ktorý všetko robí načierno.

Schwäbisch party

Tak som sa po viac ako 2,5 roku dostala na pravú švábsku párty. A aspoň viem, že som doteraz o nič neprišla. Schatzi ma vzal do Esslingenu, čo je inak krásne stredoveké mesto, na narodeninovú párty  nejakého známeho z jeho dediny, kde boli aj iní ľudia, ktorých poznal zbežne. Oslávenec nám otvoril úplne na šrot a pozdravil nás tak, že nás objal, čo bolo mimochodom za celý večer to najmilšie gesto, aj keď si to on nepamätal. V podstate to bola strašná nuda. Všetci sedeli vedľa seba, ale takmer nikto sa s nikým nebavil. Asi najzaujímavejšie na tomto sociologickom experimente pre mňa bolo to, že aj keď niekto oslovil môjho boyfrienda štýlom "čau, ako sa máš?" tak mňa stojacu vedľa ignorovali. Buď som sa musela predstaviť sama alebo ma musel predstaviť on. Nikto sa ma sám od seba nespýtal ako sa volám alebo kto som.
Čo je treba o Šváboch vedieť je to, že neukazujú žiadne emócie (ok, iba negatívne, keď sú naštvaní na to, že je niečo drahé) a sú vždy slušní aj keď vami pohŕdajú. A ak ešte prídete s osteuropa prízvukom tak ste odpísaní hneď. Aj keď akceptovať vás nebudú aj keď ste z Hessenska. A s neukazovaním emócií súvisí aj bozkávanie. Boyfriend ma upozornil, že ak sa budeme bozkávať (čo sa tak robí, keď ste s osobou, ktorú máte radi) budú mať ľudia blbé kecy:-) A tak sa aj stalo. A to sme sa iba bozkávali a ja som ho občas chytila za zadok(verte mi, vy by ste to urobili tiež) a boli sme v miestnosti, kde nebol nikto iný a už sme počuli ohováranie. True story. Prišlo mi to roztomilé, cítila som sa ako na strednej skole. Jemu to vtipné neprišlo, hanbil sa aj za nich. Rozhodla som sa, že im dáme dôvod na blbé kecy a myslím, že tým pádom je aj môj boyfriend spoločensky odpísaný na dedine.
Za celý večer ma nikto neoslovil a to ani keď som stála sama v strede kuchyne. Ženy ma odpísali hneď, chvalabohu som si neobliekla šaty, ktoré som chcela, lebo som sa bála, že budem vyzerať ako socka. Ale ak by som ich mala, bola by som titulovaná za štetku. Popri ich asexuálnych outfitoch z Espritu a S.Oliveru - tzv. športová elegancia by vynikala aj predavačka z Lidlu.
Obligátne otázky či rozumiem všetko po nemecky. Podobne ako si Taliani myslia, že keď na vás budú hovoriť pomaly a nahlas, tak všetko pochopíte. Problém nie je v tom, že nerozumiem nemecky. Rozumiem perfektne. Ja nerozumiem tomuto sedláckemu dialektu tu a akurát to ničí moju hochdeutsch.
Na párty bolo asi 5 párikov,  čo som zistila až neskor, lebo tieto páry sa ani neobjímali a ani nebozkávali a ani inak si neprejavovali náklonnosť. Toto môže byť veľmi nebezpečné. Môže sa stať, že budete s niekým flirtovať, pretože si budete myslieť, že je single a dostanete od jeho ženy, ktorá sa vynorí spoza stola s jednohubkami, do držky.
Inak oslávenec chcel aby ako darček ľudia doniesli peniaze alebo alkohol. Nedoniesli väčšinou nič. Všetko, čo stojí peniaze, je u Švábov no go. Ja som tiež nepriniesla nič. Ale ja som socka z východu, ja si to môžem dovoliť. Odo mňa sa to očakáva, aj auto môžem ukradnúť. Niektorí ľudia si schovávali alkohol, aby im ho nevypili iní.

Anyway... videli sme jeden pokus o flirtovanie, keď muž chytil pri rozhovore ženu za rameno a darling poznamenal, že tak o dva roky z toho niečo bude, ak sa neodsťahuje jeden z nich:-) Fakt nechápem ako sa rozmnožujú.

A klikať hore nad článkom na myspace player. Je to song od darlinga, takže sharujte na facebooku, aj song v clánku na youtube:-)

New In... S.Oliver Business

Uz niekoľko mesiacov sa snažím našetriť na smartphone. Ani nie, ze našetriť, ale si ho proste kúpiť. Ale vždy ma odrádza suma. No a potom idem do reštaurácie, kde ma okradnú na flaše vína o 7 € alebo si nakúpim kinder čokolády alebo vyhodím peniaze za toto.

www.amazon.com

Konečne som našla business šaty do kolien, ktoré majú rukávy a žiaden výstrih. Neviem ako vy, ale ja mám fakt problém zohnať šaty s rukávmi, v ktorých nevyzerám ako vzpierač. A tie bez rukávov.... pre koho ich vyrábajú. Pokiaľ viem, vo väčšine firiem alebo napr. bánk to nepatrí k dobrým manierom nemať rukávy. Ale za tieto som vyhodila peniaze rada.

Sú od S.Oliver, rada Selection, ktorá je veľmi pekná a aspoň trochu atraktívna a nie tak asexuálna ako väčšina nemeckej módy. Ak máte tipy, kde kúpiť business dress, sem s nimi.

Krátka typológia

Toto zhrnutie je čisto subjektívne tak si prosím odpustite komentáre... ale môj frajer je iný alebo ale to nemôžeš porovnávať, lebo viac zarábajú.

Keďže som v Nemecku, pravdepodobnosť, že stretnem nemeckého muža sa dramaticky zvyšuje. Mne sa inak Nemci veľmi páčia. Na rozdiel od slovenských Kartoffelgesichtov sú upravení, sprchujú sa každý deň a aj trenky si menia častejšie ako iba vtedy, keď ich človek môže zlomiť. Holia sa všade tam, kde sa chlap holiť má a nepríde im to gay. Nežijú v 35 v detskej izbe doma v paneláku u mamy, ale v podnájme, aj keď ich to veľa stojí.

Typický Nemec okolo 30tky sa volá Matthias, Christian, Florian alebo Bastian. Tu na juhu je buď inžinier, čo robí niečo s autami v Mercedes alebo Porsche alebo navrhuje nejaké serepetičky pre Bosch. Jedno aj druhé je dobre platené, ale samozrejme on má pocit, že sa nemá tak dobre.
S tým súvisí aj randenie. Nemci sú slušní a zdvorilí, ale vôbec nie galatní. Švábi ešte horšie. Pokojne sa na ženu pozerajú ako sa teperí s niečim ťažkým, jednou nohou sa snaží vykopnúť dvere a druhou vyzerať dobre. Ale nepomôžu jej. A vo vlaku mi pomôžu iba vtedy, ak sa dostatočne intenzívne na nich dívam a im je trapné to potom ignorovať.
Síce všetci tvrdia, ako ženy oslovia (kecajú) a ako ich pozvú (nepozvú). Ja keď idem na rande tak sa vždy !!!! ideme prejsť. Akože kurnik v zime sa chodíme prechádzať(typ Spaziergänger). Pretože vraj káva v kaviarni nechutí tak dobre. Myslím, že ich skôr odrádza tá vražedná cena 2,5€. Prechádzka je tá naj low budget alternatíva. A čo je najhoršie, im to nepríde vôbec trapné. Keď potom na rovinu poviem, že by bolo fajn ak by sme si niekam sadli a že keďže chcel ísť na rande, tak by ma mohol pozvať, tak sa začudovanie pozrie a povie, že mám emancipáciu. To hej, ale to neznamená, že sa budeme k sebe chovať ako hovädá. A tým pádom sa chlapci diskvalifikujú hneď. Tých trápnych momentov "spolu alebo každý sám" platiť som zažila až až. Takže pri rande s Nemcom majte pri sebe vždy hotovosť. Človek nikdy nevie... teda vie:-) Myslela som, že pravidlo, kto pozýva, ten platí, je univerzálne.
 A s Nemcom, ktorý má auto (a to majú asi takmer všetci) sa vždy stretnete niekde, kde je blízko výjazd na diaľnicu. Žiadne praktické miesto v centre alebo v zástavbe... ale diaľnica musí byť blízko. Ale zase nemusíte mať strach, že by sa rande pretiahlo do noci... odchádza sa pred 19.00 aby sa stihla pozerať Bundesliga.

A potom je druhá alternatíva. Ak nechcete piť kávu v kaviarni, tak vám navrhne, že môžete skúsiť kávu u neho. A to vieme čo to znamená. To sú Zumirnachhausegänger.
Aj keď som už stretla úplný morálny suterén, čo chcel piť kávu u mňa(typ Zudirnachhausegänger).
Všetci chcú niečo vážne, čo v ich reči znamená... stretávať sa 2x do týždňa u ženy, aby nemuseli prevliekať obliečky.

No ale každopádne, presne takto sa chovajú aj Slováci až na to, že tú hygienu majú horšiu. Takže prašť jak uhoď.

Mango...New In

Keďže je to vraj najdepresívnejsia zima za asi milión rokov, aj keď neviem, kedy bola zima niekedy nedepresívna (Skandinávci môžu rozprávať), tak som si potrebovala urobiť radosť. Tento rok sú farebné kolekcie dosť zaujímavé, ale nemyslím, že mi úplne sedia farby ako ružová alebo nebesky modrá a žltá(okrem toho by človek vyzeral ako ukrajinská vlajka).

Skočila som si do Manga, aj keď normálne ich dĺžky a veľkosti nie sú nič pre mňa. Tentokrát to nebolo až tak teenie a ani slutty, že by sa človek hanbil, aká je tá látka priesvitná a náhodou dobrý výber business style.
A veľmi ma zaujali tieto šaty, ktoré majú vzor ako zo 70tych rokov, ťažké retro proste. Ale majú celkom rafinovaný čierny vzor na bokoch a tým pádom zoštíhľujú a priznajme si, ktorá z nás to nevyužije rada. Nie sú veľmi user friendly, je to umelina, dĺžka do polovice stehien a ja mám rada do kolien, ale to je v dnešnej dobe nadľudský výkon, niečo také nájsť.
Na druhej strane majú podšívku, vzor robí obrovské prednosti aj bez výstrihu a vždy zaujmú. A boli zlacnené, na čo ja reagujem ako námorníci na hlas sirén. Aspoň vynikám medzi mojimi kolegynami, čo nosia Jack Wolfskin bundy a Merrel topánky.

Viac fotiek tu

zdroj: http://shop.mango.com/

Parov Stelar Band

Parov Stelar Band swinged the house tonight. Takto v skratke. Bola to výborná show. Vypredaná hala, 1500 ľudí a aj keď živá kapela hrala len okolo 90 minút, stálo to za to.
Rakúsky hudobník Parov Stelar (v skutočnosti Markus Fuederer) je jeden z mála známych Rakúšanov. Priznajme si, koho okrem Hitlera, Nataschi Kampusch a Josepha Fritzla poznáme?

Prvú hodinu beži swingový DJ set, ktorý dostal ľudí do nálady a potom ako sa na muzikantov patrí, s meškaním prišla kapela a charizmatická speváčka Cleo Panter v štýlovom outfite.

Ja som predtým vôbec nevedela, že vydali 9 albumov u svojej vlastnej značky Etage Noir recordings. Zaregistrovala som až posledný The Princess a ten je peckový. Už len publikum človeka dostane do nálady. Kopa mladých chlapov poobliekaných v oblekoch, klobúkoch, bielych košeliach, trakoch, motýlikoch alebo bekovkách.

Zahrali niekoľko nových skladieb, ale začali tým, čo poznal každý a každý sa hneď chytil na Sallys dance, Mojo gang, Invisible girl, Nobodys fool a hlavne Catgroove, ktorý naživo znie ešte lepšie. Saxofonista Max the Sax sa predviedol. A aj keď majú v repertoári aj balady, presne vedeli, prečo tam ľudia prišli, takže hrali tak, že človek nedokázal postáť na mieste. A to už je čo povedať, keď to nedokážu ani Nemci. Jediná škoda, že nehrali Silent Shuffle.

Ak budete mať možnosť ísť na koncert, tak to využite. Zmiešať takto perfektne elektro a swing sa len tak nevidí.

Zmena?

Vážení, vyzerá to tak, že asi pôjdem na Island.

Prihlásila som sa na Európsku dobrovoľnícku spoluprácu, pretože tento rok je posledný, kedy ju môžem absolvovať. Síce si moji kamaráti robili srandu, že prečo som sa prihlásila do najväčšej diery, či som nemohla skúsiť Madeiru alebo Kanárske, ale ja proste nejak chcem tú Škandináviu. A nebudem sa vyjadrovať k otázkam, prečo chcem ísť niekam robiť zadarmo, keď dostávam plat...Preto, lebo robím prácu, ktorá je pod moju úroveň, s chlapmi tu nič nie je a nič ma tu nedrží. A keďže je väčšina projektov orientovaná hlavne na prácu s mládežou alebo postihnutými, čo naozaj nie je moja šálka kávy, až tak veľa možností kam do Škandinávie ísť mi nezostáva. Anyway... motivačku som poslala po deadline, ale asi som ich zaujala, lebo ma pozvali na skype interview, na ktorom som si pokecala s veľmi príjemnom Kristin, ktorá pracovala aj cez víkend a mi napísala, či môžeme mať skype hneď, pretože deti sa hrajú a má čas. Bolo to veľmi príjemné a hlavne roztomilé, keď sa ma spýtala, či by mi nevadilo, že môj domáci by bol gay. Teda povedala "domáci je gay". Ja som nereagovala, pretože tam nebola žiadna otázka a ona sa po asi 3 minútach ticha spýtala, či je to problém. Vtedy mi docvaklo, že zrejme očakávala nejakú zhnusenú reakciu od zakomplexovaného človeka. Som sa vtedy hneď prebudila a povedala, že samozrejme nie. Mi totiž celá otázka pripadala absurdná. Nie som predsa homofóbny slovenský chlap...
Mala sa mi ozvať do týždňa, ale nič sa nedialo, tak som to vzdala. Nakoniec som dostala v nedeľu emial, že sa ospravedlňuje, ale vyberá medzi mnou a iným kandidátom a citujem"This has been the hardest choice I can remember having to take in regards to having volunteer" Long story short - dostala som to ja, precitala som si to v práci a usmievala som sa potom celý deň ako blbec. Povedala som to iba jednej kolegyni, ktorá mi zakázala odísť, že to tam inak neprežije. Ale úprimne, ak to naozaj vyjde a ja to poviem šéfke, že odchádzam, najviac sa teším na jej výraz tváre... niečo ako na "nezaplatenie...mastercard". Ale pokiaľ nepodpíšem papiere, beriem to s rezervou. Aj keď sa na Island strašne teším. Je mi jedno, že by to bolo iba o strave, ubytku a vreckovom.
takže možno tu budete mať o pár mesiacov moje postrehy z krajiny ohňa a ľadu, Of Monster and Men a Bjork.

Na oslavu môjho zbytočného úspechu som si kúpila štýlový záves do kúpeľne. Voila

zdroj: www.yatego.com

V skutočnosti to vyzerá takto a je to mierne disturbing

A 15.februára idem na koncert Parov Stelar. Tipujem, že bude super.