Stylefruits - Voniaš ako rozkvitnutá lúka

1)      Nie každý chlap, čo si holí telo, je homosexuál

2)      Nie každý homosexuál si holí telo

3)      Homosexuálom fandím

Milí páni. Už ma nebaví počúvať reči o tom, aké je to náročné holiť si tvár a že vám zarastajú chlpy a že teda to by ste neprežili holiť si podpazušie.

My ženy to robíme a holíme si aj omnoho citlivejšie časti tela ako sú líca. Ak máte problém so zarastajúcimi chlpmi, nič vám nebráni poobzerať sa po prípravkoch proti ich zarastaniu v drogérii. Predávajú tam totiž aj iné veci ako zubnú pastu a toaleťák. Nehovorím, že je potrebné holiť si nohy, ale podpazušie a intímne partie(pre partnera je pre čistenie medzizubných priestorov lepšia zubná niť ako chlpy), ktoré sú oholené alebo aspoň zastrihnuté, by mali v dnešnej dobe patriť k povinnej výbave civilizovaného mladého muža. Pozitíva prevažujú nad negatívami, ktorými je akurát o niečo väčšia časová náročnosť a dočasné svrbenie. Ide leto, tak by bolo dobré nielen kvôli sebe, ale aj kvôli rešpektu k okoliu skúsiť oholiť to podpazušie.
Samozrejme, že existujú ženy, ktoré nechcú , aby sa muž holiť. Budíž jim přáno. V tom prípade sa holiť netreba. Ale ak napr. budete mať one night stand a svoj úlovok prekvapíte oholení, garantujem, že bude taká dojatá (a možno sa aj slza v oku zaleskne), že s vami bude robiť to, čo sa vám ani nesnívalo a to iba preto, že bude vďačná, že nežijete ako samorast.
A mimochodom, momentálne sme v dobe, kde je holenie žien priam vyžadované. Ak náhodou žena kvôli časovej indispozícii  (alebo tupej žiletke) nemôže oholiť tých 90% svojho tela, ktoré by podľa nepísaných pravidiel mala mať hladké, dobreže nie je postavená do klietky hanby na námestí. A pre chlapov, ktorí krútia hlavou, že preháňam. Koľkí z vás by išli na rande so ženou, ktorá chodí v šatách bez rukávov a nemá oholené pazuchy a nohy? 

Seksiiii. V tomto som za rovnoprávnosť (na rozdiel od nosenia ťažkých bremien) a keď sa holenie očakáva od žien, malo by to platiť aj pre mužov.

4)      Sprcha aspoň 1x denne

Bola som šokovaná, keď som zistila, že aj mnohým mužov, ktorí nepracujú manuálne, príde sprchovanie každý deň ako zbytočná strata času, ktoré akurát signalizuje zženštilosť. A to je úprimne povedané vážne nechutné. Nájdite si svoj rytmus – či ráno alebo večer (ja doporučujem večer, po práci) a vlezte pre Kristove rany do tej sprchy. Nie sme v Afrike, kde je voda na prídel. Ak máte sprchu, tak predtým ako zapnete po príchode domov počítač, vlezte do sprchy. Ak máte vaňu, kúpte si kačičku alebo si vezmite aj porno časopis(aspoň sa ten bordel ľahšie zmyje) a okúpte sa. Len si preboha nemyslite, že ste sa až tak v práci nepotili, veď nebolo teplo a teda to nie je také zlé a okolie to necíti. Verte mi, cíti.
Pot by sa dal prežiť, ak by ten muž vyzeral takto:

Ale bohužiaľ to často vyzerá takto:

zdroj: modnipeklo.cz

5)      Používať deodorant a parfém

Alebo aspoň ten deodorant. Chápem, že stará pravda „správny chlap má smrdieť ako lev“ a že mužské pyžmo ženu vzrušuje,  je  veľmi mužná a lákavá a evokuje maskulínne predstavy Marlboro mana cválajúceho pri západe slnka. Ale keďže sa drvivá väčšina z vás žije alebo aspoň pracuje v meste a nezaháňa celý deň osamelo dobytok  na stráni, tak by bolo fajn tomu prispôsobiť hygienu. Používajte deodorant vtedy, ak ste v kontakte s inými ľuďmi na vzdialenosť menšiu ako 2 metre (predpokladám, že ak nie ste strážca muničného skladu pri hraniciach s Ukrajinou alebo recepčný v 5 hviezdičkovom hoteli v Kráľovskom Chlmci, tak túto podmienku takmer vždy splníte).

zdroj: www.gala.de

Deodorant (alebo aj antiperspirant) sa nanáša takto:

Parfém dokáže z obyčajného chlapa urobiť chlapa, ktorý u ženskej stojí za hriech. Aj keď muž nevyzerá ako model a pripadá si neviditeľný, voľbou dobrého parfému (a tým nemyslím Barbus voda po holení) docieli aspoň to, že sa za ním žena otočí.
Pach čpavku zmiešaný s potom a zatuchlinou si môžete nechať na dôchodok.

6)      Obliekať si čisté oblečenie častejšie ako raz za 5 dní

Toto sa sčasti týka bodu č.4. Neznamená, že ak vonku nebolo 30 stupňov a vy ste nemali pod pazuchami obrovské spotené fľaky, že ste sa nepotili. Človek sa potí stále a pot sa ukladá v oblečení. Nielen ukladá. On sa dokonca rozkladá a tu nastáva problém. Tkanina má totiž pachovú pamäť. Sviňa -  dá sa bohužiaľ preľstiť iba vodou a pracím  práškom. Nič lepšie sme zatiaľ nevymysleli. Uznávam, že napr. pri vašom zmiznutí bude pre policajného psa omnoho ľahšie nájsť vaše rozkladajúce sa telo podľa pachovej stopy vďaka prepotenému tričku. Ale táto možnosť je dosť nepravdepodobná (teda ak nemáte kamarátov, ktorých oslovujete Žaluď, Veľký Miki a pod.)

Ide to ruka v ruke. Darmo budete používať deo a sprchovať sa, ak si neoblečiete čistú košeľu. A darmo si budete dávať čisté oblečenie, ak budete mať na sebe vrstvu potu z minulého týždňa a vaším kamarátom začnú pri vyzutí vašich topánok slziť očí a nebude to kvôli vtipnej historke, ktorú ste práve povedali.

Spodná bielizeň a ponožky sú samostatná kapitola. Dlho som si myslela, že vtip o tom, že sa pánske trenky dajú nosiť 4 dni je iba vtip(určite ho poznáte – jeden deň spredu, druhý naopak, tretí prevrátiť zvonka dovnútra a 4 zase otočiť predok na zadok). A taktiež som sa musela presvedčiť, že niektorí muži berú tento vtip vážne.

Takže trenky meniť každý deň. Je to kultivované a nikdy neviete, kedy sa budete musieť vyzliecť. Okrem toho sa zaschnuté blato na ihrisku celkom ťažko perie (a maskáčové trenky to nevyriešia). 

A ponožky detto. Ak pracujete napr. v dielni v uzavretých topánkach, pokojne si meňte ponožky aj 2x denne. Áno, viem, treba ich potom častejšie prať, ale z krásy vám neubudne. A kupovať bavlnené ponožky, polyesterové zmesi sú najlepší kamaráti húb a plesní na nohách a pot ich má tiež strašne rád. 
Naj afrodiziakum v posteli je toto:

  zdroj: www.e-kulturistika.cz


Ak sú ponožky deravé, vyhoďte ich a nesnažte sa ich zachrániť s argumentom, že sa vám v nich  luftuje noha.

Samozrejmosťou sú ostrihané nechty na rukách aj na nohách a ani ten pilník nie je treba podceňovať. Ten dokáže obrovské divy.

7)      Zuby

Zuby si umývajte minimálne! 2x denne. Ak ste jedli napr. cesnak alebo cibuľu, pokojne aj častejšie, aj keď pach ide zo žalúdku, čistými zubami nič neskazíte. A zubná niť má tiež svoje opodstatnenie(odstraňuje zubný kameň a pomáha znížiť krvácanie ďasien), rovnako ako ústna voda. Obe by sa mali používať po vyčistení zubov.  Ja napr. neznášam klasickú zubnú niť, preto mi zubárka dala tip na tzv. sticks. Prácu s nimi zvládne aj malé dieťa.

zdroj: www.twenga.de

Je obrovská zábava nahmatávať jazykom večer pri CSI zbytky obeda, ale to, že sa tohto vzrušenia vzdáte, vám partnerka rada odpustí.  A ak občas pozeráte v drogérii na takú plastovú vec, ktorá má oválny otvor, tak je to škrabka na jazyk a nie sexuálna pomôcka. A používa sa presne na to, podľa čoho bola pomenovaná. Pomáha znižovať zápach z úst. Upozornenie! Zníženie zápachu z úst má aj negatívne stránky, napr. to, že zrazu pri vás ľudia chcú sedieť. Alebo reagujú na vaše otázky a pritom sa vám pozerajú do očí.

zdroj: www.zuby.cz

     8) Nenoste krátke nohavice spolu s košeľou s dlhými rukávmi. Budete vyzerať ako vidlák, ktorý nevie, či je vonku teplo alebo zima.

      zdroj: www.blesk.cz

Ako ďalej ... milá práca

 "Upozorňujem, že tento text obsahuje iróniu"

zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d2/Peter_Lenk_-_Karriereleiter_01.jpg

Tak nám začal nový rok 2012. A ako každý rok bude predo mnou stáť množstvo výziev a rozhodnutí, ktoré z duše nenávidím. Neznášam už iba to, keď si musím vyberať jedlo na jedálnom lístku, pretože chcem skúšať stále niečo nové a zároveň mám obavy, že mi to nebude chutiť a tak zostanem pri klasike. A takto je to s oblečením, cestovaním a so vzťahmi. Proste nerada riskujem. Čo je nevhodné hlavne preto, že by som strašne túžila napr. podnikať a byť ekonomicky samostatná. Len na to by sa hodil nápad, že v čom. Som humanitne vzdelaný človek a kreativita nie je moja silná stránka. Pokým nevymyslím niečo iné, musím vziať za vďak pracovným ponukám, často úplne bezobsažným a nič nehovoriacim. Tak ako mnoho iných, ani ja nemám presnú predstavu, čo chcem robiť a aj keby som to vedela, nič vhodné by som nenašla. Po práci ale vždy viem, čo robiť nechcem. V Nemecku majú pre týchto nerozhodnutých ľudí, nekvalifikovaných pre dané pozície pekný názov "Quereinsteiger". A ten vyzerá zhruba takto:

zdroj: http://www.diekarriereleiter.de/als-quereinsteiger-zum-traumberuf/

Ešte by sa asi k obrázku hodila bublina: "Je to iba dočasný job".

Aj ja som si vyskúšala prácu v call centre. A dúfam, že sa k nej už nikdy nevrátim. Na druhej strane sa v call centrách zgrupujú ľudia, ktorí túto prácu vidia ako nutné zlo a neberú ju vážne a všetci sú na jednej lodi, takže ja som mala vynikajúci kolektív, v ktorom sme mali veľa spoločného a s niektorými som v kontakte aj po dvoch rokoch.
Ale nebudem klamať. Štúdium politológie ma veľmi bavilo a preto som chcela pracovať niekde, kde by som bola pri zdroji. A ešte skĺbiť to s nemčinou, ktorú mám veľmi rada. A keďže som štipendijný nomád, prihlásila som sa na stáž do Bundestagu (spolu s Erasmom to bola najkrajšia a najlepšia skúsenosť môjho života a stretla som aj Angelu:-D Čo sa týka zamestnania na Slovensku, bolo mi to k ničomu, pretože to firmy buď nepoznali, alebo ma kvôli nemčine stále chceli strkať na pozície heldesku na telefóne - toľko k nariekaniu personáliek v novinách, ako nemajú´uchádzači zahraničné skúsenosti - aj keby mali, bolo by im to v humanitných smeroch na dve veci). Motivačné eseje som zbúchala na kolene v kancelárii v pracovnej dobe. Motivačky celkovo nenávidím. Nemôžem byť úprimná a napísať, že chcem ísť na stáž, pretože mi niekto bude platiť aspoň skromné štipko, budem mať nulovú zodpovednosť a budem chvíľu bývať v nejakom zaujímavom meste, kde by sa mi neskôr mohla naskytnúť možnosť aj zostať pracovať natrvalo.
V normálnom jobe za normálne peniaze, z ktorých sa dá vyžiť, s pracovným týždňom, ktorý rozsahom porušuje zákonník práce iba trochu a s možnosťou vziať si dovolenku bez toho, aby som sa musela pchať do zadku šéfovi a kolegyniam, ktoré automaticky predpokladajú, že keď chodia 10 rokov lyžovať, tak to budú robiť stále a moja dovolenka je iba hoax, pretože ako človek bez manžela a detí som automaticky Untermensch a aj tak som vždy po ruke. A že by sa mohlo jednať o prácu, ktorá je trošku ťažšia ako tá, ktorú by zvládla cvičená opica. No a že bude šéf vedieť moje meno a v zahraničí aj krajinu odkiaľ pochádzam.

Niečo sa mi podarilo a niečo stále nie. Svoju terajšiu prácu som získala úplne normálnym spôsobom - cez pohovor. A dokonca príjemný, s ľudským prístupom. A to som nemusela ani absolvovať 5 kolové assessment centrum na pozíciu nižšej podržtašky. Musela som ale začať hľadať skoro, ešte počas stáže na Ministerstve výskumu Baden-Wuerttemberska. A musela som si zmluvu na celý rok odgrgať polročným praktikom za almužnu, ktorá stačila na izbu bez normálneho kúrenia, iba s elektrickým radiátorom, ktorý bol ale kvôli drahej elektrine zapnutý málo a keď, aj tak nevykúril izbu. Spanie v mikine a para idúca od úst boli každovečerný jav. No a v máji, keď už Slováci nepotrebovali povolenia, mi dali zmluvu. Nemyslím si, že to bolo kvôli mojej výnimočnosti. Skôr preto, že mi môžu platiť menej ako Nemcovi, mám uznaný VŠ titul, čo dobre vyzerá a pri projektoch s Ostblockom sa hodí moja slovenčina resp. čeština. Ale úspech je, že už si nemyslia, že som z Bulharska ale Slovinska. Aj na tom popracujeme. Môj šéf už zmenil úvodnú otázku small talku z : "Tak ako je v Bulharsku?" na "Tak ako je v Bulh...., vo Vašej krajine". Systematicky kolegov uplácam slovenskými syrmi a keramikou. Pomaly sa zaúčam a snažím sa byť stále viac nenahraditeľná. Tak dúfam, že to zanechá dojem.
No mohlo by to byť horšie. Mohla by som byť rovnaká projektová asistentka na Slovensku s platom 600e v hrubom a životnými nákladmi iba o pár eúr nižšími ako tu v Nemecku. Aj keď... na Slovensku by som si asi nemohla dovoliť bývať sama v jednoizbáku. Majiteľ ho chce predať a len tak informatívne som sa spýtala na cenu. Ľudia v Bratislave radi hovoria, aké je to drahé mesto a že platy sú nízke, ale ceny bytov a nájmy podobné ako v Nemecku. Neverte tomu (ceny podobné ako vo východnom Nemecku možno). Môj byt, ktorý má 32 metrov štvorcových, je to panelák zo 70tych rokov, kde musíte nanovo urobiť kúpeľnu a kuchyňu v nič moc štvrti, chce majiteľ predať za 260 000E ! A za to by som mala aj v Bratislave výborný bejvák.
Ale rovnako ako každý rok, bude aj 2012 rok rozhodnutí. A budem sa musieť rozhodovať, či mi pohodlie tu stojí za spokojnosť, ktorá mi tu bohužiaľ chýba a samotu, ktorej tu mám priveľa a všetci, ktorých mám rada, mi strašne chýbajú. Mám pocit, že 10 rokov bývania mimo domu je celkom dosť.

Tak ak by mal niekto zaujímavé pracovné ponuky, sem s nimi :-D

Pokojné svedomie

Hned na začiatok je potrebné povedať, že vlastne neexistuje kozmetika netestovaná na zvieratách. Takmer každá substancia bola v čase svojho vzniku (aj ked to bolo dávno) nejakým spôsobom testovaná. Aj jednotlivé suroviny, ktoré existujú od nepamäti(napr. aj voda). V tomto smere minulosť nezmeníme. 

"Bio" a prírodné sú v dnešnej dobe kľúčové slová, ktoré využívajú módnu vlnu zdravého životného štýlu. Sú ale často natoľko sprofanované, že si každý pod nimi predstaví niečo iné. Je možné si predstaviť, že niekto tvrdí,  že polyetylén je napr prírodná látka, pretože to je skutočne vyrobená z ropy v prírode a tak je prirodzene sa vyskytujúca).

Ak to berieme z hľadiska kozmetiky, znamená bio-produkt, ze výrobok obsahuje určitý podiel látok, ktoré podchádzajú zo zdrojov, ktoré dostali bio-cetrifikáty. 

"prírodný" zase neznamená, že látky boli získané podla bio kritérií, ale že sú prirodzeného pôvodu. To opäť môže znamenať všeličo. Napr. prírodná jahodová aróma môže byť z dreva alebo plesňovej kultúry.

Bohužiaľ sa človek nemôže spoliehať na to, ze bio alebo prírodná kozmetika nie je testovaná na zvieratách. Koncové produkty budu testované výnimočne, ale jednotlivé zložky ako napr. emulgatory, slneč. filtre a pod. pochádzajú z chemického výskumu, ktorý sa testovaniu na zvieratách (na kozmetické účely) ani nesnaží vyhnúť.  Napr. často vychvaľovaná smernica REACH, ktorá má v spotrebiteľoch navodiť dojem, ako sú v EÚ chránení proti zlým chemikáliam, má za následok aj to, ze aj zložky a produkty, ktoré už boli testované a sú dobou overené, sa musia opätovne testovať na zvieratách, aj ked je to zbytočné. A práve to mi príde zvrátené, že sa ubližuje živým tvorom neskutočným spôsobom len tak, bezdôvodne.

Snažila som sa vypátrať nejaké zoznamy výrobcov, pri ktorych je ozaj istota, ze netestujú koncové produkty ani zložky na zvieratách, ale je to komplikované. PETA je velmi orientovaná na UK a USA a mnoho značiek na zozname ani nepoznám a neviem, kde a či sa vôbec dajú kúpiť niekde blízko Slovenska a taktiež, či je cena aspoň trochu akceptovateľná.

 

Značky ako Nivea alebo Clinique síce tvrdia, ze koncové produkty netestujú, ale testujú zložky alebo aby boli morálne z obliga, dávajú testovať externým laboratóriám a nemusia potom nikde túto vec uvádzať na výrobku.

Existuje mnoho certifikátov, ktoré majú spotrebiteľom uľahčiť orientáciu. Známe je napr. Vegan. Je to označenie vegánskej kozmetiky, ktorá by nemala obsahovať žiadne produkty testované na zvieratách alebo pochádzajúce zo zvierat. Tu sa mysli zo živých aj mŕtvych - takže sem nepatrí ani med a mlieko. Ale pozor - mnoho produktov vegánskej kozmetiky sa takto hrdo nazýva, pretože sú takmer 100% chemické :-D Vegánske kozmetika neobsahuje žiadne zložky, ktoré pochádzajú zo živočíšneho zdroja a je tu vylúčená každá forma zneužívania alebo krutosti proti zvieratám. Výrobky vegan sú vyrobené podľa štandardu Vegan Animal free Standards.

zdroj: fem.com

Ďalší certifikát je napr.  BDIH (Bundesverband der Industrie- und Handelsunternehmen für Arzneimittel, Reformwaren, Nahrungsergänzungsmittel und kosmetische Mittel e.V.) - táto značka povoľuje produkty zo živých zvierat - napr. mlieko, med. Ale nie z mŕtvych ako napr. kolagén alebo rôzne podkožné tuky.

zdroj: bb-kalkar.de

BDIH certifikát bol pôvodne platný iba v Nemecku. V súčastnosti ho udeľuje ho medzinárodný inštitút so sídlom v nemeckom Osterode.Podľa tohto certifikátu nie je možné robiť testy na zvieratách  ani pri výrobe a ani pri výskume produktov. Taktiež nie je možne testy zadávať externým firmám. No a zložky, ktoré neboli na trhu pred 01.01.1998 môžu byt použité iba vtedy, ak neboli testované na zvieratách. Zber surovín prebieha šetrne bez zaťaženia životného prostredia.
Taktiež je možné používať minerálne soli a kyseliny.

Viac info nájdete tu. 

Zo známejších a na Slovensku dostupných značiek sem patrí Alterra a Alverde, Anne Lind, Dr. Scheller, Dr. Hauschka, Lavera, Logona, Sante a Weleda.  Kompletný zoznam výrobcov je tu. 

Ale napr. na jednom zo zoznamov som našla informáciu, že Dr. Scheller, používa zložky, ktoré sú testované. Tak neviem :-/ 

Medzi známejšie certifikáty patrí aj Natrue. Certifikát NaTrue vznikol v roku 2008 s cieľom transparentne informovať spotrebiteľov o zložení biokozmetiky všade vo svete. Založili ho priekopníci vo výrobe biokozmetiky (Weleda, Logona, Lavera, Dr. Hauschka) v Bruseli.  Medzinárodný certifikát NaTrue má prispieť k zachovaniu a garancii vysokých nárokov na výrobcov prírodnej kozmetiky a biokozmetiky. Niektoré značky kozmetiky postupne prechádzajú na certifáciu NaTrue.

zdroj: http://www.bioterra.sk/certifikaty-v-biokozmetike/ 

Viac informácii o certifikáte nájdete na webstránke.
Existujú tri levely certifikácie:
1) Natural cosmetics
2) Natural cosmetics with organic portion

3) Organic cosmetics

Keď som bola mladšia, na mnohých výrobkoch bol nakreslený malý zajačik. Toto logo znamenalo, ze výrobok nebol testovaný na zvieratách. V tej dobe sa o týchto veciach až tak veľa nevedelo a sama som nevedela, že je rozdiel medzi testovaním výrobku a jeho zložiek. Ale bolo to aspoň nejaké vodítko. Dnes už nie je jednotné logo na označenie a ani vety ako "netestované na zvieratách" nie sú nijak právne chránené alebo patentované, takže ich môže každý výrobca používať bez toho, aby to bolo pravda.

Často ani to, že človek nakúpi u výrobcu, ktorý sa chváli tým, ze nič netestuje, na veci nič nemení, pretože firma patrí koncernu, ktorý testuje ako divý. Príkladom je Body shop. Od roku 2005 patrí pod Loreal a ten je na poli testovania niečo ako  Sauron. Ovláda všetko, na co svieti slnko. Patrí mu: L’Oréal, Maybelline, Garnier, Softsheen, Carson, Le Club des Createurs de Beauté (CCB: agnès b., Cosmence, Maniatis, Professeur Christine Poelman, Corinne Cobson, Bioexigence, YesforLov, Natural Seabeauty, etc), L’Oréal Professionell, Kérastase, Redken, Matrix, Mizani, Shu Uemura Art of Hair, Essie. Lancôme, Biotherm, Helena Rubinstein, Kiehl’s, Shu Uemura, Giorgio Armani, Ralph Lauren, Cacharel, Victor&Rolf, Diesel, YSL, Vichy, La Roche Posay, innéov (Joint Venture s Nestlé), Skinceuticals, Sanoflore.

Uvedomelý kupujúci sa rovno môže rozlúčiť so všetkým od COTY, Beiersdorf (Labello, SLEK, SBT, Nivea, Nivea for Men, Florena, 8×4, La Prairie, Eucerin, Hansaplast), Procter & Gamble (Pantene Pro-V, Head & Shoulders, Olaz, Braun, Gilette Venus, Gilette Fusion, Gilette Satin Care, Max Factor by Ellen Betrix, Herbal Essences, Wellaflex, Wella ) a mnoho dalších. 

No a inou vecou sú rastlinné zložky. Ak výrobok obsahuje napr. sóju alebo palmový olej, zase existuje obrovské riziko,  že práve kvôli tomu boli vyklčované lesy, mnoho poľnohospodárov a drobných rolníkov v krajinách tretieho sveta bolo zo svojich pozemkov vytlačených alebo vyhnaných a ich pôda zabratá, aby firmy mohli pestovať tieto monokultúry a roľníci a ich rodiny sa prepadli do totálnej chudoby. Toto je už problematika fair trade. Čo sa týka kozmetiky, fair trade kozmetika je podľa mňa ešte v plienkach - predávajú sa rôzne telové mlieka a telové maslá ako shea butter, ale kompletná paleta chýba.

Ako pri každej kozmetike, je aj pri prírodnej kozmetik rozdiel v kvalite, ktorý spočíva nielen vo výbere surovín ale aj v spracovaní. Ak je preto značka extrémne lacná, dá sa predpokladať, že bolo šetrené na kvalite surovín alebo spôsobe spracovania. Na druhej strane neznamená, že drahé je automaticky aj dobré. 

Pre Slovensko: http://www.slobodazvierat.sk/Kozmetika-netestovana-na-zvieratach.138.0.html 

HCS-Human Cosmetics Standard

Milujem letáky

V metre sa mi dostal do ruky leták z Lidlu (myslím, ze ten istý bude aj na Slovensku). Neočakávam, že grafická úprava bude pri diskonte na vysokej úrovni. Ale tento obrázok ma pobavil. Myslím, že to už aj ja by som dokázala urobiť realistickejší photoshop. Tie stehienka ma dorazili :-D Ale aspoň je obrázok politicky korektný a estetický. Blondína a afroameričanka.
.

Čo ma štve: 101 Drogéria

Dnes som si vybehla do OC Max v Nitre. Nuda v Brne, tak čo by človek robil. Max je už na 60% lepšia vietnamská tržnica a keby tam nebolo kino, myslím, že už by to bola jedna veľká Ľudovka. Zaklincoval to obrovský KIK, ktorý zaberá toľko miesta ako 3 menšie obchody. To mi iba signalizuje, že nájom sa tam zrejme dramaticky znižuje.
Chcela som si kúpiť telové mlieko Ziaja a tá sa predáva iba v niektorých reťazcoch. Neviem prečo, ale bohužiaľ sa predáva aj v 101 Drogéria. V drogérke hrali presilovku predavačky na zákazníkov (v pomere 3:1).
Predavačky kecali pri pokladni o nejakom Milankovi, ktorého videli jesť zmrzlinu (nikdy som neverila, že sa o tom dá baviť skoro 15 minút). Pod telovým mliekom bol nalepený malý papierik, na ktorom bolo napísané niečo v zmysle, že k tomuto telovému mlieko dostane zákazník zadarmo krém na ruky z rady Kozie mlieko alebo pleťové tonikum z rady Kozie mlieko. Keď som prišla k pokladni, predavačka mi vzala fľaštičku, postavila ju vedľa seba a rozprávala sa s kolegyňou o pesničke, ktorá hrala v rádiu(len tak mimochodom, bola to pesnička od Alice Keys a na ňu druhá povedala, že toho chlapa, čo spieva túto pesničku pozná). Nechala ma tam počkať si pár minút. Neviem, ale mám pocit, že ak predavačka neobsluhuje iného zákazníka, nevybavuje telefonát alebo nerobí niečo iné, čo sa týka prevádzky a má tam dve kolegyne, nemala by som ako platiaci zákazník čakať vôbec. Keď mi to prekliate mlieko nahodila, otočila sa ku kolegyni a spustila najkrajšou nitránčinou: "No kukaj, zas to mléko. Ic hľadať krém či hento druhé." Zapeklitú situáciu, pri ktorej bolo jasné, že totálne otravujem sa snažila vyriešiť druhá: "No ťažko, šak nič tam neni. Šecko je preč. Kukaj, ešte volačo hentaké tu je." Tajne som dúfala, že by to mohlo byť to tonikum, čo práve potrebujem. Bohužiaľ vytiahla odniekadiaľ krém na ruky tej istej značky, ale úplne inej rady (olivové mlieko, ktoré neznášam). Krémov na ruky mám doma asi päť.
Druhá predavačka nahodila položku do pokladne a povedala sumu. Myslím, že som im tam nechala celkom pekné peniaze, ale počas celého platenia sa na mňa ani raz nepozrela, nepozdravila, nepoďakovala, nedala mi účtenku (som si ju musela vypýtať) a stále sa rozprávala s druhou predavačkou o tom, čo sa dialo cez deň (v skratke - udialo sa hovno). Úprimne som mala sto chutí nastriekať jej na hlavu penu po holení, čo som kúpila.  
Ako WTF...
Viem, že stáť 12 hodín na nohách je náročné. Sama som si to zažila. Na druhej strane, je to jej práca a ja naozaj nemôžem za to, že má zlý deň, práca ju nebaví alebo je zle platená. Ak by som niečo podobné urobila v práci ja, hnali by ma svinským krokom. 101 Drogéria - preklínam tvoju personálnu politiku.

Škoda Peacocks

Mnoho ľudí hovorí, že sa na Slovensku zle nakupuje a aké je to super v zahraničí. Čo sa týka módy, mne sa Stuttgart zdá na nakupovanie slabý. Na hlavnej ulici má človek 5 HM, 2 Karstadty, CA, 2x S.Oliver a 2x Esprity, takže výber tragický. V každom obchode je to isté a kolekcie Espritu sú stále drahšie a asexuálnejšie.  Na nemeckom trhu je veľmi malé zastúpenie britských značiek a mne veľmi chýba Marks and Spencers, Next alebo moja milovaná hadrárna Peacocks, ktorá bola jednu dobu v Prahe, ale neprežila. Viem, že to nie je extra kvalita, ale majú výborný výber veľkostí ( na Slovensku nie je mnoho obchodov, ktoré by mali v ponuke rôzne dĺžky nohavíc - pre všetky veľkosti). Majú mne sediace kancelárske šaty (napr. tieto) a nohavice. A ceny sú viac než priaznivé. Keď som doma, nikdy ho nevynechám.

Pri dnešnom nákupe som však bola veľmi sklamaná vzhľadom obchodu. Teda lepšie povedané kabíniek. Ich plusom je to, že sú dostatočne veľké, ale inak je to hrôza.  Je vidieť, že tam nikto nič neprerábal hádam odkedy sa obchod otvoril. Viem si celkom dobre predstaviť, že vedúca /i predajne proste nechá obchod bežať tak ozaj po slovensky, teda štýlom - "pokiaľ to funguje a ešte sa to nerozpadlo, tak je dobre". Stena si naozaj v ničom nezadá s nejakým obchodom na vietnamskej tržnici a tie vyrazené vešiaky sú iba čerešnička na torte. To, že v kabínkach nie je žiadna stolička a človek si musí veci ako napr. bundu, ktorú si vyzliekol, dávať na zem, je naozaj na zamyslenie. Viem, že obchod je otvorený  7 dní v týždni, ale nemyslím, že ak by sa postupne vymaľovali 2 kabínky a namontovali asi 4 vešiaky, že by obchod musel byť kvôli tomu  týždeň zatvorený a prevádzke by ušli miliónové zisky. Možno sa mýlim a proste to nie je možné urobiť, kvôli tomu, že britská centrála to neodobrila alebo niečo podobné. Každopádne by ale bolo vhodné s tým niečo robiť, pretože určite nie som jediná, ktorú prechádza chuť si niečo skúšať a aj kúpiť.
Je viac než pravdepodobné, že to, ako vyzerajú kabínky, je aj chyba zákazníčok. Povedzme si na rovinu - Peacocks je hlavne pre mladé dievčatá, pre ktoré je oblečenie iba spotrebný tovar, takže sa k nemu nechovajú s veľkou úctou. Ale s tým myslím filozofia značky počíta.

Denný krém Ziaja kozie mlieko

Pri predvianočných nákupoch som zablúdila do Tesca, na ktoré síce nadávam, ale v Nemecku mi dosť často chýba. Pri obligátnych posledných nákupoch (čítaj kozmetické balíčky) som stále prechádzala okolo malinkého stánku kozmetiky Ziaja. Videla som ju v Tescu už asi pred rokom a veľmi sa mi páčil design. Už vtedy som špekulovala, že si ju kúpim, ale keďže som dostala pod stromček inú kozmetiku, nechcela som vláčiť zbytočne veľa vecí a asi by mi ju na prehliadke osobnej batožiny vo Schwechate aj tak vyhodili, ako to urobil iniciatívny pracovník letiska Echterdingen s horčicou v mini balení pre môjho otca a konzervou tuniaka. A to som ešte dostala prednášku, že horčica je gélového charakteru a teda patrí pod tekutiny :-D
Ale iné som chcela. Proste ako sme tam pobehovali a vymýšľali veci, ktoré sa kupujú, aby nikoho neurazili, som dostala chuť kúpiť si niečo pre seba a za tie prachy bola toto výhodná alternatíva. Aj tak mi dochádza krém, ktorý mám a neznášam - Clinique.
Druhá vec bola, že ma ešte stále neprešla moja chvíľková mánia kupovania bio kozmetiky, ktorá nie je testovaná na zvieratách. No a nakoniec obsahuje tento krém jednu z mojich najobľúbenejších zložiek a tou je kozie mlieko. To milujem na tanieri aj na koži.

Denný krém Ziaja kozie mlieko je pre suchú kožu veľmi fajn. Vonia "mliečne" - podobne ako Dove. Ak teda niekto očakáva sviežu vôňu, bude sklamaný. krém má výbornú konzistenciu, nie je ani príliš tekutý, ani príliš gélový. Rýchlo sa vsiakne a tvár po ňom nie je mastná. Niekomu sa môže zdať, že nehydratuje dostatočne dlho, ja som zatiaľ spokojná.

Dávam aj veľa bodov za design, páči sa mi kozička. Pripomína mi juhoamerické maľby napr. z Cuzca :-D

Viac o kozmetike Ziaja tu. Celkom sa mi páčia j ich marketingová politika, na facebookovom profile mi veľmi rýchlo odpísali, keď som sa pýtala, kde všade je možné zakúpiť ich výrobky a mám rada, ak niekto reaguje na moje otázky. Tým pádom som prekonala aj môj získaný odpor k poľskej kozmetike (a potravinám - ten stále trvá). Majú webstránku aj v slovenčine, čo nie je u zahraničných výrobcov bežné.

zdroj: http://www.originalbeauty.ie/ 

Drápky

V rámci vianočné renewalu som sa rozhodla, že sa dám trochu dohromady. Konečne som sa odhodlala nechať si urobiť nehty, keďže moje vlastné vyzerajú ako po šichte drevorubača a to som iba kancelárska krysa. Ale dá sa s nimi dramaticky klopkať o stôl.
Páči sa mi, ako nedokážem napísať sms a vyhľadanie čísla mi kvôli preklikávaniu trvá asi 2x tak dlho ako obvykle, ale zase to vyzerá, že mám v bare všetko na háku a som strašne obľúbená a žiadaná a stále sa mi niekto ozýva, keďže sa neustále hrabem v mobile. Aj na počítač ťukám zmesou štýlu - "táto práca ma nebaví" a "čakám na vedúcu pozíciu". A vyzerám omnoho bohatšie, pretože sa v peňaženke vo vrecku  drobnými hrabem ako chudobný v  zadku a vzbudzujem dojem, že nechám dýško minimálne vo výške 4,90e. 
Keďže si teraz nemôžem obhrýzať nehty, môžem mať prsty akurát koketne vložené v kútiku úst, keď som nervózna a tváriť sa tak, ako sa tvárila väčšina žien v puberte pri "akože" flirtovaní, čo mňa totálne obišlo. 
Zdvíhanie malých plochých predmetov ako mince alebo kamienky, sú vážne zábava.

Vraj si na umelé nehty zvyknem, zatiaľ mi iba otvorili úplne novú dimenziu trávenia voľného času, pretože bežné aktivity s nimi trvajú 3x tak dlho - napr. zapínanie zipsu alebo gombíku na nohaviciach alebo podprsenky.
Designu mojich rúk, ktoré vyzerajú ako ruky 75 ročnej ženy to síce nepomohlo, ale nemala by som kľudu, pokiaľ by som ich nemala.

 

Súmrak mužov

Myslím, že je to tu. Ak má v roku 2012 nastať koniec sveta už asi po 150x, tak sa Stredná Európa na to pripravuje posledných 10 rokov úplným úpadkom silnejšieho pohlavia. 

Koniec sveta používa svoju tajnú zbraň – mužov.  Súmrak mužskej role vidí človek dlhšie. Ale stále viac vidím vražednú kombináciu mamánka, ktorý nie je schopný alebo ochotný sa o seba starať sám a finančne a citovo vycicia všetkých naokolo začínajúc od svojich rodičov, cez partnerku až po svojho psa. Podotýkam, že "Mama ožeň ma" som nepozerala.

Ak 20 ročný muž povie, že sa ešte nechce viazať a chce si užiť, je to pochopiteľné. Aj u ženy.

Ak to povie 25 ročný muž (ak nevyrastal v kláštore) , zdvihnem obočie a porozmýšľam, čo robil posledné roky. Keď to povie muž po 30tke, mám chuť ho nakopať. A najlepšie to znie od dvoch typov mužov.

1)     Tí, ktorých nijaká nechce a nemajú si ani s kým užívať( a v duchu túžia sedieť doma na gauči a byť s niekým)

2)     Tí, ktorí boli vo vzťahu dlhú dobu a vychutnávali si full servis a aj keď mali možnosť ísť napr. niekam na akciu/výlet/dovolenku/ stanovačku radšej sedeli doma na zadku a hrali sa počítačové hry a ani ich partnerka nebola schopná ich vytiahnuť von párom volov. Táto skupina je hrozná aj v tom, že sú zákerní. Pohodlne žijú vo vzťahoch, ktoré im poskytujú pohodlie, ale zase žena neplní ich sny. Namiesto toho, aby sa snažili na vzťahu zapracovať a povedať, čo ich trápi, držia hubu a využívajú všetko, čo sa dá. Namiesto toho, aby na rovinu povedali, keď so ženou nechcú byť, ich zmes pohodlnosti a strachu, že zostanú sami im hovorí, aby ešte počkali a sľubovali žene niečo, čo nemajú nikdy v pláne splniť. Premrhajú niekoľko rokov jej života, aby ju potom opustili, keď príde nejaká iná. Medzi chlapmi si zakladajú na takmer rytierskych pojmoch ako férovosť, úprimnosť a podobne. K ženám sa ale chovajú 100x zákernejšie ako vedľajšia postava juhoamerickej telenovely a využívajú všetky spôsoby ako sa priblížiť vo vzťahu k nulovej zodpovednosti a spoľahlivosti, nedostať sa do konfliktu alebo obľúbenej situácie "aby nebola scéna". Ženám klamú od očí a dokážu vymyslieť neuveriteľné množstvo spôsobov, ako vytvoriť falošný dojem záujmu.

Muži v ČR a v SR sú unikátnym mixom macha a od mamy rozmaznaného jedinca. Kvôli ekonomickej situácii na Slovensku nie je 90% z nich schopných postarať sa samostatne o rodinu (často ani o seba). Žena teda pracovať musí. A radi  vyžadujú, aby žena pracovala a odvolávajú sa na rovnoprávnosť v zmysle ”ženy to chceli” . Na druhej strane im vadí, ak žena zarába viac ako muž ( a často je žena jediným nositeľom príjmov) pretože to ohrozuje ich  dávno stratenú mužnosť. Za to, že žena pracuje a pomáha im finančne, neobdrží žiaden ekvivalent. Mnoho žien by rado zostalo aspoň chvíľu doma a staralo sa o domácnosť a muž by pracoval. Ale zatiaľ je to tak, že muž aj žena robia a on doma robí prd a jej začína druhá šichta. A ak aj chlap niečo urobí, tak o tom rozpráva mesiac.

Nie sú ani galantní, starostliví a pomoc v domácnosti považujú za ženskú prácu (rovnako ako výmenu žiarovky alebo zavolanie opravára, pretože sú manuálne totálne ľaví a väčšinu vecí aj tak radšej nechajú na niekoho iného). Keďže nežijeme na statkoch, tak sa aj tá práca okolo domu alebo opravovanie nábytku minimalizovala. Ak nesiem ťažkú batožinu, nikdy sa nestalo, aby mi niekto pomohol napr. na stanici. Ak sa ju snažím vyložiť vo vlaku, pomôžu mi hlavne starší páni alebo ženy. Alebo niekto, koho vyslovene poprosím. Ak treba pomôcť, tak muži na stanici zásadne oslepnú alebo ohluchnú. Na to, že mi chlap zatvára dvere s prepáčením rovno do držky, som si už zvykla.

Dokážu neuveriteľne kvetnato nadávať pri pive ako je všetko drahé a že sa nedá zarobiť legálnou cestou, ale na to, aby si našli popri jobe ešte brigádu alebo vzali v prípade núdze menej kvalifikovanú prácu, akú bežne robia ženy (napr. upratovanie) sú príliš fajnový. A potom sú bez mihnutia oka schopní vyhodiť 1000e za doplnky na airsoft. Ak by žena priniesla kabelka za 1000e, ktorú by mala celý život a dala by sa predať aj neskôr, to by bolo hubovania, že je to blbosť.

A samozrejme, žena má pracovať, ale nemá zarábať príliš, má sa starať a má dobre vyzerať.  Muž dobre vyzerať nemusí, vlastne nemusí sa o seba starať vôbec. Možno na prvé alebo druhé rande, poprípade na prvý sex. Sprcha každý deň je len pre “buzerantov”, meniť si spoďáry alebo oblečenie každý deň je zbytočný luxus, prílišným praním sa oblečenie opotrebuje.

Riad sa umýva sám, záchod tiež a chladnička je samonapĺňacia a veci sa operú sami. Lebo doma to robila maminka, ktorá to buď od nich nechcela alebo ak to aj sami skúsili, tak im povedala, že sú neschopní a nech to radšej nechajú tak. Za väčšinu dnešných nesamostatných mužov môžu naše matky. Väčšina normálnych matiek nechce, aby ich dcéra skákala mužovi okolo zadku. Ak má však aj syna, vyžaduje od jeho priateľky to, čo by od dcéry nechcela. Ak mu nevarí alebo neperie, už je to zlá mrcha, ktorá ho využíva. Pritom robí pre sebavedomie a samostatnosť jej syna tú najlepšiu službu, ktorú ona spackala. 
Niečo podobné ako vtip od mojej kamarátky:

"Jéjej, Mařenko, dlouho jsem tě neviděla, jak se máš, co rodina?"
"Ále, celkem to jde, dcerka se vdala moc dobře. Ten její hodně vydělává, takže holka je doma, ráno nemusí vstávat, pak sedí u holiče, pak se sejde s kamarádkami na kafe a dortík, večer s mužem na večeři do restaurantu. No zkrátka super!"
"No a co syn?"
"No ten už neměl takové štěstí. Furt v práci. Vzal si mrchu, která se jen válí, vysedává u holiče, kafrá s kamarádkama po kavárnách a ani večeři mu neudělá, takže jí jen po hospodách..." 
Milé dámy, ak zistíte, že vášmu priateľovi kupuje spodnú bielizeň matka, tak utekajte kade ľahšie.

Muži žijúci u mamy sú celkovo mega atraktívni. Chodenie do mizernej práce a večerné húlenie a hranie sa PS3(na ktorú sa peniaze vždy nájdu, rovnako ako na plochú TV) je proste veľmi aktívne prežitý deň.  Samozrejme všetci vám budú argumentovať, že je blbosť platiť si v rovnakom meste podnájom, že sú to vyhodené peniaze a že keď si našetria, kúpia byt cashom.  Bohužiaľ to “dočasné” bývanie u rodičov je často až do smrti rodičov a zdedenia bytu. Ešte, že existuje možnosť študovať a pracovať  v inom meste ako v mieste svojho bydliska, pretože inak by bolo Slovensko plne bytov, kde by žili synovia spolu s rodičmi. Zaujímavé, že nevidím vôbec toľko žien, čo by vegetovali v detskej izbe u maminy a vyžierali ju s tým, že občas ju niekam odvezú alebo rodičom zaplatia 60e mesačne akože za energie.  Ženské buď bývajú samé alebo s priateľom a ten priateľ aj vďaka svojej priateľke nebýva ako idiot u rodičov. Čím dlhšie je chlap u rodičov, tým nižšia je jeho sebaúcta a úcta potencionálnej partnerky k nemu.

Keď poloplešatý 30tnik povie, že má panický strach so ženby, neviem či sa mám smiať alebo plakať. Problémom býva najmä to, že akosi nie je nikto, kto by tú svadbu chcel. Chlapi u nás žijú vo virtuálnom svete, kde to podľa nich funguje tak, že každá žena nad 18 rokov sa chce zúfalo vydať (cestovanie, štúdium alebo prace, kde môže niečo dosiahnuť, sú iba feministické kraviny) za vynikajúcu partiu z paneláku v ojazdenom aute. A páni sú presvedčení, že ich kredit je neuveriteľné vysoký. Takto pokrujú do 35 a potom zrazu zistia, že akosi nie sú žiadne voľné ženy na vydaj, pretože sú buď vydaté alebo v zahraničí, kde pracujú. Alebo si proste nemajú chuť uväzovať na krk lúzera s nezdravým vzťahom k svojej matke. A keď sa prestanú pozerať na ženy ako na chodiace vagíny, ktoré sú tu preto, aby ich uspokojovali, zrazu zistia, že tie ženy ich nielen že nepotrebujú alebo nechcú. Tie ženy si s nimi vedia iba užiť a isť ďalej a milí chlapi zrazu nechápu, ako to, že s nimi neplánuje budúcnosť a viac sa neozve, keď je taký skvelý. A potom zrazu nastane zlom a cítia, že im uteká čas. Zobudia sa v 40tke osamelí a začnú zúfalo naháňať mladé baby, pretože si chcú založiť rodinu. Urobia jej dieťa a ona ho po pár rokoch opustí a chlap zostane zatrpknutý a presvedčený, že ženám ide iba o peniaze, pretože je inak nepochopiteľné, aby niekto opustil takú hviezdu ako je on.
Nehovorím, že ženy sa nechcú vydávať. Chcú. Ale vtedy, ak majú istotu, že si nezavesia na krk prerastené decko alebo nevyrovnaného egocentrika, ktorý s ktorým budú mať viac práce, ako keby boli single.

Proste chlapi stoja niekde na rozcestí. Nechcú byť ani mužmi, ktorí vedia, čo chcú a ani partnermi, ktorí majú byť oporou. Všetky rozhodnutia odsúvajú na neurčito a dúfajú, že za nich rozhodnú ženy. Ak to ženy urobia, začnú im muži vyčítať, že im nedovolia robiť ich vlastné rozhodnutia.Zbožňujú slová a činy im naháňajú strach. Medzi kamarátmi hovoria vety ako:"chcel by som ju vziať na dovolenku, ale neviem, aká destinácia by sa jej páčila", "chcel by som ju požiadať o ruku, ale potrebujem nasporiť /vybrať/ prsteň" atď. Proste veci, ktoré sa dajú veľmi ľahko vyriešiť. Lenže to muž nechce. Ak by sa problém vyriešil, on by musel splniť, čo sľúbil. To by znamenalo niečo ako zodpovednosť a to slovo je v dnešnej dobe medzi väčšinou mužov nadávkou.